Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-137-2019.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/137/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: W. N., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX/XX, K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2556/2010, o vymoženie 777,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.05.2019, č. k. 7Er/767/2010-55, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,22 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 777,42 eur a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 24.05.2018 súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením, č. k. 12CoE/184/2018-49 zo dňa 28.02.2019 rozhodol tak, že predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne opätovne preskúmal dôvody na zastavenie exekúcie pričom vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po preštudovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a všetkých pripojených písomností a obsahu exekútorského spisu má za to, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom nesporne preukázaná. Povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. Z výpisu centrálneho registri exekúcii vyplýva, že proti povinnému je vedených 41 exekúcií. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,22 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie nevychádzal z aktuálnych výsledkov lustrácii. Oprávnený vyslovil názor, že súd prvej inštancie a ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený v odvolaní podotkol, že počet exekučných konaní evidovaných v centrálnom registri exekúcii nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje a či je povinný nemajetný. Oprávnený ďalej namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý nesúhlasil s oprávneným, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a uviedol, že na základe vykonaných lustrácii majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať nemajetnosť povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
6. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý naďalej zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že v danom prípade je povinný v produktívnom veku, a teda je reálny predpoklad, že môže v budúcnosti nadobudnúť majetok. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie pohľadávky prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Zastavenie exekúcie by spôsobilo ohrozenie vymožiteľnosti legitímnych a judikovaných nárokov oprávneného.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
13. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
14. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
15. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z obsahu exekútorského spisu. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Majetkové pomery sa po dobu vedenie exekúcie u povinného nezmenili a teda sa nejedná o prechodný
stav. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
19. Samotná skutočnosť, že proti povinnému je vedených viac ako štyridsať exekúcii samo osebe síce neznamená, že povinný je nemajetný tak ako na to poukázal oprávnený vo svojom odvolaní, avšak tak z rozhodovacej činnosti súdu ako aj z vykonávania exekúcie samotným súdnym exekútorom táto skutočnosť má v drvivej väčšine prípadov podstatný význam na ďalší priebeh výkonu exekúcie. Odvolací súd nahliadol do výpisu z centrálneho registra exekúcii (v spise na č. l. 37 - 38), z ktorého vyplýva, že zo štyridsaťjeden exekúcii bolo minimálne trinásť exekúcii začatých skôr ako predmetná exekúcia, čo znamená, že doposiaľ nedošlo k úspešnému vymoženiu pohľadávok ani v konaniach, ktoré začali skôr. Táto skutočnosť tak v konečnom dôsledku len dotvára celkový obraz majetkových pomerov povinného a reálnych možností na vymoženie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní.
20. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).