Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-51-2019.pdf
PDF · 143.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu PETERY, s.r.o., IČO: 36 033 596, so sídlom v Prešove, Šebastová 4, 080 06 Prešov, právne zastúpeného AK Urbáni & Partners s.r.o., so sídlom v , Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. mája 2016 Č: XXXXXX/XXXX na základe podanej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 27.01.2016 č.: XXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 9 866,08 Eur podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 45 010,43 Eur na sumu 3,15 Eur daňovému subjektu - žalobcovi nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňového subjektu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Zároveň poukázal na to, že podstatnou námietkou odvolania bolo to, že daňový úrad začal daňovú kontrolu v tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná a to opätovne za jún, marec a jún 2010 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly z 24.06.2015 a zistil základ dane a daň určil podľa pomôcok v súlade s § 48 až 49 Daňového poriadku. Ďalej uviedol v odvolaní, že správca dane konštatoval, že daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu nepredložením vyžiadaných dokladov a preto správca dane na základe oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 25.11.2015 vykonal kontrolu v zmysle použitia pomôcok. Daňový subjekt namietal, že daňový úrad opätovne jednostranne posúdil a vykonal dôkazy v neprospech daňového subjektu a konal takto v rozpore so zákonnou úpravou, pretože podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku môže správca dane postupovať len ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení.
3. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 74 ods. 5 Daňového poriadku a zistil skutkový stav. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o daňovej kontrole z 24.06.2015, v ktorom mu oznámil, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia jún , marec a jún 2010 bude vykonaná opätovne a začne dňa 27.07.2015 v priestoroch daňového úradu o 10:00 hod. V oznámení zároveň poučil daňový subjekt o jeho právach a povinnostiach. Dňa 03.08.2015 sa splnomocnený zástupca daňového subjektu telefonicky ospravedlnil, že sa nemôže dostaviť na daňový úrad a doručiť účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly za vyššie zdaňovacie obdobia z dôvodu, že účtovníčka, ktorá spracovávala účtovníctvo daňového subjektu odcestovala. Predmetná daňová kontrola začala dňa 27.07.2015 a termín predloženia dokladov k jej výkonu uplynul 04.08.2015. Zároveň uviedol, že sa opätovne skontaktuje so zamestnancami správcu dane a dohodne ďalší termín. Keďže ani na základe vyššie uvedeného telefonického hovoru neboli doklady k daňovej kontrole predložené správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov zo dňa 07.09.2015 a vyzval daňový subjekt, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil ku kontrole dane z pridanej hodnoty daňové a účtovné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady. Zároveň upozornil daňový subjekt na to, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s ustanoveniami § 48 a § 49 Daňového poriadku. Dňa 16.09.2015, ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia požiadal daňový subjekt o predĺženie lehoty na predloženie dokladov o 30 dní.
4. Dňa 21.10.2015 daňový úrad vydal rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty, ktorým vyhovel žiadosti daňového subjektu a predĺžil lehotu na predloženie dokladov o 30 dní tak, ako to žiadal daňový subjekt. Dňa 25.11.2015 daňový subjekt zaslal na emailovú adresu správcu dane zostavy, resp. účtovné knihy a prázdne tlačivá daňových priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún , marec a jún 2010. Vo formáte pdf boli okrem prázdnych tlačív daňových priznaní zaslané hlavná kniha za sporné obdobia, evidencia DPH za uvedené obdobia, účtovný denník a kniha záväzkov. Daňový subjekt v správe okrem iného uviedol, že doklady nie je možné posielať elektronicky, budú naskenované a zaslané na tento komunikačný email v priebehu nasledujúcich dní. Keďže daňový subjekt doklady požadované správcom dane ku kontrole nepredložil, neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, preto správca dane v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov oznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku. V oznámení zároveň uviedol, že určovanie dane podľa pomôcok začne nasledujúci deň po doručení oznámenia, ktoré bolo doručené dňa 30.11.2015 a preto určovanie dane podľa pomôcok začalo dňa 01.12.2015.
5. Dňa 10.12.2015 zamestnanci poverení výkonom opätovnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún , marec a jún 2010 nahliadli do protokolu zo dňa 06.05.2015 z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu PETERY s.r.o., Šebastová 4, Prešov za zdaňovacie obdobia apríl, máj, júl, september a december 2010, ktorý následne použili ako pomôcku, ktorú mal správca dane k dispozícií v súlade s § 48 ods. 3 Daňového poriadku. O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil protokol dňa 15.12.2015, ktorý spolu s výzvou doručil daňovému subjektu na vyjadrenie sa k protokolu o určenie dane podľa pomôcok, teda splnomocnenému zástupcovi. Zásielka bola doručená 18.12.2015. Daňový subjekt sa v lehote určenej správcom dane nevyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane a ani k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Následne rozhodnutím zo dňa 27.01.2016 pod č. XXXXX/XXXX správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 9 866,08 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 podľa pomôcok, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 9 866,08 Eur daňovému subjektu PETERY s.r.o., Šebastová 4, Prešov. Dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
6. Žalovaný ďalej citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia ďalej argumentoval tým, že keďže daňový subjekt účtovné ani iné doklady, ktoré by preukazovali hospodárske a účtovné operácie za zdaňovacie obdobie jún 2010 k výkonu daňovej kontroly nepredložil na základe oznámenia o daňovej kontrole a ani na základe výzvy zo strany správcu dane, správca dane správne konštatoval, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Keďže k tomuto záveru správca
dane dospel dňa 25.11.2015, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku, v súlade s § 48 ods. 2 citovaného zákona oznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok. Odvolací orgán skúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku, skúmal teda dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku. V zmysle tejto právnej úpravy na to, aby správca dane mohol aplikovať § 48, zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu bola v danom prípade splnená zákonná podmienka na použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia. Ďalšie okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt neboli správcom dane zistené, čo správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí. Ak teda správca dane určil daň podľa pomôcok procesne postupoval v súlade so zákonom. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 44 ods. 1 ,4, § 45 ods. 2 písm. a), c), d), e) g), § 48 ods. 1 písm. d), § 48 ods. 2, 3, 5, § 49 ods. 1, 2, 3 a § 74 Daňového poriadku.
7. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane opätovne jednostranne posúdil a vykonal dôkazy v neprospech daňového subjektu a neakceptoval dôkazy predložené daňovým subjektom, resp. odmietol vykonať relevantné dôkazy navrhované daňovým subjektom odvolací orgán konštatoval, že uvedené námietky sa nezakladajú na pravde, keďže daňový subjekt k daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady, ani dôkazy, správca dane nič neposudzoval a teda nemal čo ani jednostranne posúdiť v neprospech daňového subjektu a nemohol ani neakceptovať predložené dôkazy, keďže žiadne neboli predložené. V priebehu výkonu daňovej kontroly a ani v priebehu určenia dane daňový subjekt nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne dôkazy. K námietke odvolávajúceho sa, že závery správcu dane považuje za právne nesprávne bez náležitého dôkladného zistenia skutkového stavu veci žalovaný konštatoval, že tieto námietky sú neopodstatnené, tak ako vyššie uviedol, správca dane právne správne dodržal zákonný postup uvedený v § 48 až 49 Daňového poriadku z dôvodu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
8. K ďalším námietkam odvolávajúceho sa smerujúcim k opätovnému vykonaniu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, odvolací orgán konštatoval, že ani tieto nie sú opodstatnené, nakoľko z ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku vyplýva, že daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne a to na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva. K námietkam odvolávajúceho sa, že správca dane sa účelovo zbavil zodpovednosti za riadne vykonanie daňovej kontroly odvolací orgán opätovne konštatoval, že zo spisového materiálu bol preukázaný opak tohto tvrdenia a ako vyššie konštatoval uvedené správca dane bol povinný pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok, pretože daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu a preto nemohol vykonať daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Tvrdeniu odvolávajúceho sa, že neboli vykonané žiadne výsluchy svedkov žalovaný konštatoval, že táto námietka nesúvisí s výkonom kontroly vykonanej opätovne a preto námietky považuje za neopodstatnené a rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobných dôvodoch žalobca poukázal na rozhodnutia daňových orgánov, pričom argumentoval tým, že Daňový úrad Prešov, ako aj Finančné riaditeľstvo SR sa pri kontrole neriadili zákonnou úpravou vyplývajúcou z Daňového poriadku a to aj napriek tomu, že im táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Žalobca citoval príslušné ustanovenia § 3 ods. 3, ods. 9, § 24 ods. 1, 2 až 4 Daňového poriadku. Ďalej v bode III. žaloby argumentoval tým, že správca dane vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov kontrolu daňového subjektu, kde zároveň uviedol, že došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Nakoľko si podľa záverov protokolu daňový subjekt mal neoprávnene uplatniť odpočítanie DPH za mesiac jún vo výške 9 866,08 Eur, za mesiac marec 2010 vo výške 16 539,36 Eur a za mesiac jún 2010 vo výške 9 866,08 Eur. Podľa žalobcu daňový úrad jednostranne posúdil a vykonal dôkazy v neprospech daňového subjektu a neakceptoval dôkazy predložené daňovým subjektom, resp. odmietol vykonať relevantné dôkazy vykonané daňovým subjektom. Závery správcu
dane považuje žalobca za právne nesprávne, bez náležitého dôkladného zistenia skutkového stavu vo veci samej.
10. K jednotlivým zisteniam uvedených v rozhodnutí ďalej uviedol v bode IV. žaloby, že správca dane účelovo vyhodnotil daňový subjekt ako subjekt pôsobiaci jedine za účelom odčerpávania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu SR. Spoločníci daňového subjektu PETERY, s.r.o. v októbri a novembri 2007 sa stali spoločníkmi daňového subjektu a koncom roka 2007 a celé obdobie 2008 mal daňový subjekt minimálny odpočet DPH, nakoľko 11.02.2008 sa daňový subjekt stal vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na LV č. XXXX k.ú. H.. Daňový subjekt vzhľadom na výraznú investíciu do nehnuteľnosti predkladal odstránenie jednotlivých budov nachádzajúcich sa na uvedenej nehnuteľnosti za účelom zhodnotenia nehnuteľnosti a jej následného odpredaja, resp. prípadnej realizácie developerského projektu. Daňový subjekt tak za účelom developerského plánu začal realizovať búracie práce, ktoré začali v marci 2009, prebiehali do júla 2009 za účelom odstránenia jednotlivých budov, ale aj zvyškov, ktoré sa nachádzali na predmetnej nehnuteľnosti. Búracie práce boli následne obnovené a realizované vo jún i 2010, boli ukončené v júli, resp. v decembri 2010. Ďalej argumentoval žalobca, že uvedené stavebnomontážne a búracie práce vykonávala spoločnosť T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, pričom zhotoviteľ pre daňový subjekt vyčíslil za demoláciu budov a vyčistenie územia približne 100 000 m2 naplánovanú sumu približne 3 000 000 Eur. Ďalej popísal žalobca v tejto časti žaloby spôsob, akým postupovala spoločnosť T & T staving, a.s. pri búracích prácach a zároveň poukázal na to, že daňový subjekt realizoval uvedené búracie práce na predmetnej nehnuteľnosti na niektorých objektoch, zhotoviteľ vystavil daňovému subjektu len faktúry za reálne vykonané búracie práce, ktoré následne daňový subjekt v celom rozsahu uhradil.
11. Konanie Daňového úradu Prešov považuje žalobca za pochybné, nakoľko nevykonal všetky dôkazy navrhované daňovým subjektom s poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku, keď odmietol vykonať všetky dôkazy procesne navrhované v priebehu daňovej kontroly. Aj napriek žiadosti o vykonanie výsluchov stavbyvedúceho, vedúceho majstra spoločnosti T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii a výsluchov predstaviteľov spoločnosti C. toto správca dane nerešpektoval a tieto návrhy nevykonal. Tvrdenia a závery správcu dane považuje žalobca za právne pochybné a neopodstatnené. Daňový subjekt pod vedením spoločníkov mal jednoznačný úmysel realizovať developerský projekt, resp. iný podnikateľský zámer na predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň poukázal žalobca na pochybnosti v záveroch protokolu vypracovaného Daňovým úradom Prešov k tomu, že dôkladne preskúmal stav a rozsah búracích prác v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľnosti I.. D. B. a až do času, keď sa vlastníkom nehnuteľnosti stal daňový subjekt. Opätovne žiadal aj v žalobe žalobca, aby boli vypočuté kompetentné osoby Stavebného úradu Budča, ktoré svojou svedeckou výpoveďou ozrejmia rozsah vykonaných búracích prác v rokoch 2004, 2005 a v rokoch 2010. Žalobca ďalej argumentoval v žalobe, že tvrdenia Daňového úradu Prešov, že predmetné objekty na nehnuteľnosti v čase vykonania búracích prác daňovým subjektom už neexistovali považuje za účelové a neodôvodnené. Daňový subjekt nikdy netvrdil, že realizoval úplne, resp. čiastočné búracie práce na všetkých objektoch nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti v rozsahu 38 objektov, nakoľko išlo o búracie práce iba niekoľkých objektov, ktorých búracie práce boli riadne objednané a následne zhotoviteľom zrealizované, čoho dôkazom je aj fotodokumentácia, ktorý ako dôkaz predložil žalobca k predmetnému vyjadreniu. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že Ing. C. D. 09.12.2010 podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin skutkovej podstaty neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného poriadku na Okresnú prokuratúru vo Zvolene.
12. V závere žaloby žalobca opätovne argumentoval tým, že daňový úrad nepredvolal osoby Stavebného úradu Budča oprávnených pre vydanie búracieho povolenia v rokoch 2000 a 2004 za účelom vykonania ich výsluchu a taktiež nevykonal výsluch I.. D. B.. Vzhľadom na jednotlivé závery vykonané na základe daňovej kontroly daňovým úradom, ako aj postupom žalovaného v zmysle a v súvislosti s absenciou vierohodnosti dôkazov vykonaných správcom dane pri absencii a nerešpektovaní vykonania jednotlivých dôkazov navrhovaných daňovým subjektom považuje žalobca tieto za nesprávne a účelové bez náležitého rešpektovania svoje práva účinne a spravodlivo obhajovať. Postup daňového úradu považuje žalobca za právne nesprávny s cieľom poškodiť dobré meno spoločnosti PETERY, s.r.o. a spôsobiť tak škodu daňovému subjektu. Na základe uvedeného navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný sa písomným vyjadrením zo dňa 21.09.2016 vyjadril k podanej žalobe a zotrval na skutkových a právnych okolnostiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Krajský súd pôvodne rozhodnutím Uznesením zo dňa 27.01.2017 pod sp. zn. 2S/26/2016 - 37 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.05.2016 č.k. XXXXXX/XXXX z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie. NS SR rozhodol uznesením pod sp. zn. 6Sžfk/17/2018 dňa 28.05.2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 27.01.2017 pod č.k. 2S/26/2016-37 zrušil s poukazom na to, že argumentoval ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z.z. v znení účinnom ku zaplateniu súdneho poplatku, podľa ktorého prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatil súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako vyplýva z rozhodnutia bola doručená žalobcovi 03.01.2017 a keďže v stanovenej lehote nebol zaplatený súdny poplatok krajský súd postupoval tak, ako je uvedené vyššie, pričom predmetné uznesenie o zastavení konania bolo doručené žalobcovi 20.02.2017, následne na to žalobca dňa 24.02.2017 predmetný súdny poplatok zaplatil a súčasne podal kasačnú sťažnosť.
15. Na základe uvedených skutočností preto Krajský súd v Prešove ako správny súd s poukazom na účinnosť Správneho súdneho poriadku od 01.07.2016 postupoval v zmysle príslušných ustanovení S.s.p. a vo veci samej rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 28.11.2019. Ako vyplýva z písomného ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.11.2019, tento ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a zároveň súhlasil, aby súd konal v ich neprítomnosti. Zároveň správny súd na pojednávaní oboznámil písomné ospravedlnenie žalovaného zo dňa 27.11.2019, ktorý takisto po ospravedlnení neúčasti splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Predsedníčka senátu s poukazom na ospravedlnenie prítomnosti účastníkov konania postupovala v zmysle ustanovenia § 137 ods. 3, 4 Správneho súdneho poriadku a skrátené vyhotovenie rozsudku bolo vyvesené na tabuli Krajského súdu v Prešove po dobu 14 dní.
IV.
Závery správneho súdu
16. Ako už súd vyššie konštatoval, vzhľadom na účinnosť zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku, správny súd postupoval v predmetnom konaní v zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona.
17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, pričom senát jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú preskúmateľné, pretože boli riadne odôvodnené potom, ako bol dostatočne zistený skutkový stav, z ktorého bol vyvodený správny právny záver.
21. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý dňa 27.01.2016 pod príslušným číslom XXXXX/XXXX podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 9 866,08 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010, t. j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 zo sumy 9 866,08 Eur na sumu 3,15 Eur. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia žalovaného správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť predložiť ku kontrole daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie jún 2010 a preto správca dane pri určení dane použil v zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku daňové priznania, ktoré mal k dispozícii, resp. účtovné doklady a daňové doklady, ktoré mu čiastočne poskytol žalobca ako daňový subjekt. Na základe uvedených skutočností Daňový úrad Prešov vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2010 rozdiel DPH podľa pomôcok v sume 9 866,08 Eur na DPH.
22. Krajský súd vychádzal zo základných zásad správy dane a z povinnosti kontrolovaného daňového subjektu, pričom dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené povinnosti požadované zákonom na vykonanie daňovej kontroly a preto daňové orgány postupovali pri určení dane podľa pomôcok v súlade so zákonom. Správny súd mal za to, že žalobca síce uvádzal dôvody, pre ktoré nemohol resp. nepredložil správcovi dane požadované doklady, avšak zodpovednosť za nepredloženie dokladov je na strane žalobcu a nie na strane správcu dane a preto argumenty, ktoré použil žalobca jednak v odvolaní, ako aj v podanej žalobe, pričom argumentoval tým, že predložil daňové doklady a účtovné doklady za preverované obdobie jún 2010 a že zo správcom dane spolupracoval, navrhoval vykonať dôkazy, ktoré správca dane nevykonal a tak na základe predložených dôkazov, ako aj žiadosti o vykonanie predmetných dôkazov mal správca dane postupovať v súlade so zákonom a podľa žalobcu porušil ustanovenia Daňového poriadku.
23. Podľa správneho súdu tak, ako konštatovali obidva daňové orgány postupoval správca dane v súlade so zákonom, pretože z obsahu administratívneho spisu, ako aj jednotlivých postupov, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia a určeniu dane podľa pomôcok má aj správny súd za to, že správca dane, ako následne aj žalovaný ako odvolací orgán postupovali v súlade s Daňovým poriadkom, keď správca dane vydal rozhodnutie potom, ako márne vyzval žalobcu na predloženie účtovných a daňových dokladov. S poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku súd uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, ktoré daňový subjekt predloží v rámci vykonania daňovej kontroly. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
24. Správny súd dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt pokiaľ si uplatňoval právo na odpočítanie v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže jednoznačne a vierohodným spôsobom nepreukázal dodanie prác a služieb ako platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 Z.z. Zákona o DPH. Súd mal za to, že nebolo povinnosťou správcu dane zabezpečovať dôkazy v priebehu daňovej kontroly od spoločnosti T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, resp. od spoločnosti C. Ako bolo preukázané z obsahu administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný na základe výzvy správcu dane žalobca nerešpektoval uvedenú výzvu a požadované daňové a účtovné doklady správcovi dane nepredložil. Daňový úrad Prešov zaslal dňa 21.10.2015 žalobcovi oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní a zároveň rozhodnutie o jeho žiadosti o predĺženie lehoty s tým, že jeho žiadosti vyhovuje a zároveň ho vyzýva na predloženie účtovných a daňových dokladov.
25. Ako ďalej vyplýva mal súd preukázané, že dňa 25.11.2015 zaslal síce žalobca na emailovú adresu správcovi dane zostavy, účtovní knihy, avšak prázdne tlačivá daňových priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún , marec a jún 2010, ako aj hlavnú knihu, knihu záväzkov, odpočítanie dane a účtovný denník za uvedené obdobia, ktoré však neboli dokladmi, ktoré správca dane od žalobcu žiadal. Zároveň na základe týchto skutočností, keďže neumožnil žalobca vykonať správcovi dane daňovú kontrolu bolo dňa 27.11.2015 zaslané oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 25.11.2015, pričom písomnosť bola doručená 30.11.2015, takže správne a v súlade so zákonom začal správca dane určovanie dane podľa pomôcok 01.12.2015 o čom správca dane spísal úradný záznam, ktorý je obsiahnutý v administratívnom spise. Čo sa týka splnenia podmienok na určovanie dane podľa pomôcok
zo strany správcu dane, tento v súlade s Daňovým poriadkom postupoval na základe príslušných ustanovení a splnil všetky podmienky na to, aby vydal rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 Daňového poriadku. Ako už súd vyššie uviedol predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku a to rozhodnutím zo dňa 03.05.2016 pod č. XXXXXX/XXXX., kedy potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.01.2016 č. XXXXX/XXXX, ktorý určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 9 866,08 Eur žalobcovi.
26. Správny súd postupoval v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Správny súd argumentoval tým, že zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v ustanovení § 3 ods. 1 upravuje, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
29. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa ods. 8 právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, podklady o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
34. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
35. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
36. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
37. Podľa § 46 ods. 9 písm. b) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.
38. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
39. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
40. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
41. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
42. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
43. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
44. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
45. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
46. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
47. Podľa § 68 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 5.34 Podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
48. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
49. Správny súd má za to, že z postupu, ako aj rozhodnutia daňových orgánov a administratívneho spisu žalovaného bolo preukázané, že Daňový úrad Prešov dňa 07.07.2015 začal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2010 a výzvou na predloženie dokladov zo dňa 07.09.2015 vyzval žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu na predloženie účtovných a daňových dokladov. Správca dane zároveň umožnil žalobcovi predĺženie lehoty na predloženie dokladov, o čom vydal rozhodnutie, ktoré bolo následne žalobcovi ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu doručené. Žalobca aj napriek výzve a rozhodnutiu o predĺžení lehoty si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a požadované daňové a účtovné doklady nepredložil. Správca dane vydal o určení dane podľa pomôcok vyhotovil Protokol zo dňa 15.12.2015, ktorý spolu s výzvou zaslal na vyjadrenie daňovému subjektu, teda žalobcovi. Žalobcovi bola doručená zásielka 18.12.2015 a týmto dňom bolo aj ukončené určenie dane podľa pomôcok. Žalobca v uvedenej lehote správcom dane sa nevyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane a ani k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, o čom správca dane spísal aj úradný záznam, ktorý je obsahom administratívneho spisu dňa 18.01.2016. Následne rozhodnutím zo dňa 27.01.2016 určil správca dane rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 9 866,08 Eur podľa pomôcok.
50. Správny súd dospel záveru, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti a z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku vyplýva, že správca dane k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2, čo nebolo v tomto prípade. Uvedená forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícií, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto aj povinnosť odvolacieho orgánu, teda žalovaného bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodržania zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane z 27.01.2016 pod č. XXXXX/XXXX za zdaňovacie obdobie jún 2010 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok v sume 9 866,08 Eur a následne žalovaný rozhodnutím predmetné rozhodnutie správcu dane potvrdil a to 03.05.2016 pod č. XXXXXX/XXXX podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku.
51. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je teda preveriť zákonnosť žalobcom namietaného postupu správcu dane v súvislosti s tým, či správca dane v súlade so zákonom mohol pristúpiť k zisťovaniu základu dane a k určeniu dane podľa pomôcok, ako aj toho, či žalovaný v súlade so zákonom odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Ako už súd vyššie uviedol účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Nakoľko ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, teda žalobca. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pritom daňové konanie nie je daňovým konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
52. Správny súd pri tejto príležitosti poukazuje na judikatúru NS SR, konkrétne rozsudku 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanoveného postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných skutočností a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, akú dôkaznú silu a schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočností a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
53. Ďalej správny súd poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 20.09.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom“. Z uvedeného vyplýva, že NS SR, ako aj Ústavný súd SR má za to, že dôkazné bremeno vo vyrubovacom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt.
54. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, správny súd dospel k záveru, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje náhradný spôsob určenia daňovej povinnosti, pričom z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku vyplýva, že správca dane k nemu pristúpi v prípade, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Táto forma určenia daňovej povinnosti preto nepredpokladá výkon ďalšieho dokazovania, ale je obmedzená iba na zhodnotenie podkladov, ktoré správca dane má k dispozícii, resp. ktoré si sám zaobstaral. Preto úloha žalovaného ako odvolacieho orgánu bola v tomto prípade obmedzená iba na skúmanie dodržania zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane, čo podľa názoru správneho súdu žalovaný v danej veci vykonal. Správny súd pritom poukazuje na rozhodnutie NS SR 4Sžfk/12/2017 zo dňa 06.02.2018 v obdobnej veci.
55. Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň a to z dôvodov neumožnenia daňovej kontroly žalobcom, nakoľko nepredložil správcovi dane potrebné a žiadané účtovné a daňové doklady a odmietol takto riadny postup zo strany správcu dane pri výkone daňovej kontroly.
56. Správny súd konštatoval, že daňové úrady a FR SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je preto vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných dokladov, ktoré má k dispozícii. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza z podkladov, ktoré má k dispozícii, resp. z podkladov, ktoré si sám zaobstaral.
57. Správny súd v závere svojho rozhodnutia dospel k záveru, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, ako aj žalovaného, že v preskúmavanej veci žalobca ako daňový subjekt so správcom dane riadne nespolupracoval adekvátnym spôsobom, t. j. zákonným, nakoľko v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil požadované účtovné a daňové doklady, pričom vo svojich vyjadreniach uvádzal, že kontrola účtovných dokladov nebola vykonaná zo strany správcu dane riadne a v súlade so zákonom, pričom
on sám nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Daňové orgány správne vyhodnotili predmetnú nespoluprácu žalobcu a postupovali podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) Daňového poriadku.
58. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že správca dane nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom v súlade so zákonom uvedenú námietku považuje správny súd za nedôvodnú a takisto aj ostatné námietky, ktorými žalobca spochybňoval rozhodnutie tak správcu dane, ako aj žalovaného, pričom poukazoval v žalobe na skutočnosti, ktoré boli irelevantné s poukazom na to, že žalobca si nesplnil svoju prvoradú zákonnú povinnosť a to predložiť doklady na základe požiadania správcu dane, z ktorých by mohol správca dane vyvodiť riadny právny záver. Pokiaľ takéto doklady správca dane nemal a nebolo mu umožnené zo strany daňového subjektu takýmito dokladmi disponovať, nemohol ani pokračovať vo výkone daňovej kontroly a preto správne a v súlade so zákonom postupoval, keď určil daň za zdaňovacie obdobie jún 2010 podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 Daňového poriadku. Žalobné námietky správny súd preto považuje za neodôvodnené a nezakladajúce sa na pravde.
59. Správny súd z dôvodu, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali v danom prípade v súlade so zákonom správne a v rozsahu svojich kompetencií vydali rozhodnutie a pri určovaní dane podľa pomôcok zo strany žalovaného nedošlo k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane, ale k samotnému posúdeniu zákonných podmienok na rozhodnutie podľa pomôcok zo strany správcu dane. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade boli dodržané zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok a správca dane, ako aj žalovaný a dodržal zákonný postup pri určovaní dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku. Čo sa týka samotného rozhodnutia žalovaného, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok správne skúmal žalovaný ako odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku. V tomto prípade žalovaný len preveroval, či správca dane dodržal zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok a tieto zákonné podmienky podľa správneho súdu boli splnené, preto správne rozhodol žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane.
60. Správny súd s poukazom na závery daňových orgánov považoval námietky žalobcu vznesené v žalobe za nedôvodné a preto žalobu podľa ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol.
61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 S.s.p., pretože žalobca nebol v konaní úspešný, pričom nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali rozhodnúť podľa § 168 o náhrade trov konania žalovaného voči žalobcovi, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
62. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.