Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-152-2019.pdf
PDF · 115.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/152/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXXX/XX, N., právne zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom, so sídlom X. A. X, . N., proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, N., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Vančom, advokátom, so sídlom M. R. G. XX/A. N., o zaplatenie 13.694,63 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/256/2016-398 zo dňa 14. marca 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.694,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.694,63 eur od 16.07.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dohodu o rozpustení Združenia R. (ďalej tiež „dohoda o rozpustení združenia“) dňa 31. mája 2016 v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka. V tejto dohode podpísanej obidvoma členmi združenia sa mimo iného dohodli na vysporiadaní záväzkov vzniknutých za trvania združenia, pričom podľa čl. 4 ods. 3 predmetnej dohody sa žalovaný zaviazal uhrádzať na účet žalobcu polovicu zo všetkých záväzkov voči banke (C. C. A.), a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom jún 2016. Záväzok voči banke bol bližšie špecifikovaný v čl. 3 ods. 1 predmetnej dohody. Po jej uzavretí si žalovaný plnil svoju povinnosť, a to za obdobie od decembra 2016 do januára 2018, keď uhrádzal žalobcovi polovicu splátky úveru, ktorý tento plnil banke. Išlo o sumu 8.750,- eur mesačne. V období mesiacov jún a júl 2016 si však svoju povinnosť nesplnil, a preto bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. V konaní okresný súd nepreskúmal „celé rozpustenie združenia aj s jeho záväzkami a pohľadávkami“, išlo len o tú časť, ktorá sa týkala zmluvy o úvere č. 127/AUOC/12. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca predmetný úver nepoužil na činnosť združenia, a preto jeho povinnosť v zmysle uzatvorenej dohody o rozpustení združenia neexistuje. Ďalej sa bránil námietkou započítania viacerých svojich pohľadávok voči žalobnému nároku. Pohľadávky, ktoré započítal, vyčíslil ako jeho plnenie spoločnosti Rover s. r. o. na základe vystavených faktúr v sume 3.005,10 eur, úhrada nedoplatku Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2015 vo výške 2.934,63 eur. Tieto pohľadávky žalobca akceptoval, a teda vo výške 5.939,73 eur odrátal od sumy splátok za mesiace jún a júl 2016, ktoré si uplatňoval, vyššie uvedenú sumu. Zvyšok vo výške 13.694,63 eur predstavuje žalovanú pohľadávku. Zo strany žalobcu nebolo akceptované započítanie, ktoré si uplatnil žalovaný,
a to zaplatená miestna daň z pozemkov a zo stavieb, rozhodnutie Mesta Martin č. 080781/2016 vo výške 2.451,18 eur. Malo ísť o pomernú časť celoročnej dane za časť existencie Združenia R.. V tomto smere žalobca argumentoval čl. 5 ods. 5 dohody, v ktorej sa strany dohodli, že samostatne vyporiadajú všetky svoje daňové povinnosti voči daňovému úradu vyplývajúce zo spornej činnosti, a to v súlade s vyporiadaním podľa dohody. S touto argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie stotožnil. Tiež mal za to, že daň z nehnuteľností, na ktorú poukazoval žalovaný, sa týka nehnuteľností, ktoré pripadli jemu podľa dohody do výlučného vlastníctva a z toho dôvodu daňovú povinnosť je povinný uhradiť samostatne. Okrem toho vyrubená daň sa týka súkromného majetku žalovaného, ktorý nebol v majetku združenia, napr. byt, garáž, záhrada a pod. Dohoda ohľadne samostatnej úhrady daní po rozpustení združenia sa týkala všetkých daní, nie teda iba dane z príjmov fyzických osôb. Žalovaný ďalej žiadal započítať pohľadávku vo výške 3.000,- eur s tvrdením, že ide o náklady na rekonštrukciu objektu Maja, ktorá mala byť ku dňu 15.06.2016 v prevádzkyschopnom stave, avšak rekonštrukčné práce za existencie Združenia R. boli vykonané neodborne v nevyhovujúcej kvalite, pričom bolo potrebné v mesiaci jún 2016 riešiť havarijný stav vody z vodovodných batérií a tým vzniknuté náklady vo výške 3.000,- eur. Túto sumu uhradil žalovaný. Žalobca sa bránil argumentáciou, že podľa čl. 5 ods. 2 dohody o rozpustení združenia rozsah kompletnej rekonštrukcie objektu Maja je uvedený v projektovej dokumentácii, pričom iné stavebné úpravy, ako sú uvedené v projektovej dokumentácii, nebudú vyžadované. Žalovaný má predmetnú projektovú dokumentáciu k dispozícii. Žalobca nemal vedomosť o nijakej škode 3.000,- eur z dôvodu havárie vodovodných inštalácií. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal škodu vo výške 3.000,- eur, ktorú chcel započítať. Aj s touto argumentáciou sa okresný súd v celom rozsahu stotožnil, a preto ani započítanie v rozsahu sumy 3.000,- eur neuznal za opodstatnené. Žalovaný si ďalej započítaval v zmysle započítania pohľadávok zo dňa 30.06.2016 sumu 2.500,- eur ako náklad súvisiaci so 4 registračnými pokladnicami s tvrdením, že po zániku združenia boli zistené rok neplatné licencie 4 registračných pokladní. K tejto skutočnosti žalobca uviedol, že registračným pokladniciam exspiroval certifikát, nebolo ich možné ďalej používať. Preto bolo nutné zadovážiť nové registračné pokladnice. Navyše v čase podpísania dohody o rozpustení združenia sa registračné pokladnice ako hnuteľné veci nachádzali v nehnuteľnostiach žalobcu a pri aplikácii čl. IV. bod 8 dohody mali pripadnúť žalobcovi. Vychádzajúc z uvedených skutočností, pokiaľ teda žalobca zo zápočtu žalovaného zo dňa 30.06.2016 akceptoval len časť započítavanej sumy, postupoval správne, keďže ani súd prvej inštancie nemal žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi preukázanú opodstatnenosť žalovaným uvádzaného nároku, ktorý mal byť spôsobilý na započítavanie. Na základe uvedených (ako aj ďalších; viď body 18 a nasl. rozsudku) dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neuhradil žalobcovi polovicu splátok na základe uzatvorenej úverovej zmluvy v C. C. za mesiace jún a júl 2016. Obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú, keď navyše sám žalovaný splátky za obdobie december 2016 - január 2018 riadne uhrádzal, čím v podstate akceptoval nárok žalobcu. Tvrdenia žalovaného, že nevedel o úverových zmluvách aj účele, okresný súd neuveril, pretože zo strany žalovaného bolo ku všetkým úverovým zmluvám okrem jednej poskytnuté ručenie blankozmenkou a u jednej zmluvy bol úver zabezpečený formou pristúpenia žalovaného k predmetnému záväzku vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný musel mať o úverových zmluvách, ktoré boli čerpané počas existencie Združenia R., vedomosť, pokiaľ v takom rozsahu finančné prostriedky zabezpečoval, resp. ručil za ne. Súd prvej inštancie taktiež neuveril tvrdeniam žalovaného, že splátky úveru, ktoré platil na základe dohody o rozpustení združenia, platil len z nevedomosti. Okrem žalovanej istiny súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, a to od 16.07.2016, pretože k tomuto dátumu bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku (splátka za jún 2016 bola splatná 15.06.2016 a za júl 2016 splatná 15.07.2016). Úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu bola 0 %. O priznaní úroku z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s tým, že výška úroku z omeškania je 5 percentuálnych bodov. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov účelne vynaložených v rozsah 100 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c), d), f), g), h) CSP, ako aj podľa § 366 písm. c) CSP. Odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bližších podrobnostiach uviedol, že aj napriek rozsiahlym dôvodom vo vzťahu k započítaniu pohľadávok žalovaným sa v danej veci okresný súd riadne nezaoberal samotnou dôvodnosťou žaloby vo vzťahu
k existencii nároku žalobcu a záväzku žalovaného potom, ako zistil na základe vyjadrenia banky SLSP, a. s., že žalovaný nie je ako dlžník zaviazaný voči banke z úverovej zmluvy 127/AUOC/12. V tomto kontexte je bez významu aj, či bolo k nejakým úverovým zmluvám v pozícii zmeneného ručiteľa na blankozmenku. Ručenie blankozmenkou bolo dobrou vôľou žalovaného, ktorý takto chcel vyhovieť bratovi, neskúmajúc bližšie účel daných úverov. Žalovaný jednoznačne uviedol, že splátky úveru splácal za určité obdobie z čistej nevedomosti, bol uvedený zo strany žalobcu do omylu, keď tento prezentoval daný úver ako niečo spoločné, že sú zaviazaní z neho obaja, čo sa ale objektívnymi dôkazmi nepreukázalo. Žalovaný až dopytom na banku zistil, že vôbec nie je s ňou v žiadnom vzťahu. Na základe uvedeného odvolateľ vyslovil presvedčenie, že rozsudok okresného súdu je tendenčný, arbitrárny, vyvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti vo veci konajúceho sudcu, čo však nevie bližším spôsobom preukázať, avšak spôsob vykonania dôkazov takéto presvedčenie u žalovaného vzbudil. Za ďalšie žalovaný poukázal na ním predložený znalecký posudok, v ktorom sa znalkyňa vyslovila, že záväzok žalovaného z úverovej zmluvy 127/AOUC/12 nie je preukázaný jednak, čo sa týka jeho výšky (keďže nie sú známe počiatočné a koncové stavy), a jednak lebo nebolo preukázané ani skutočné použitie prostriedkov získaných na základe predmetnej úverovej zmluvy. Okresný súd sa riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že objekty Jantár a Vegas žalovaný získal na základe zámennej zmluvy a nadobudnutie týchto objektov nemá nič spoločné s činnosťou Združenia R.. Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd účelovo nevzal v úvahu znalkyňou uvedenú skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať skutočné použitie peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy, ako aj skutočnosť, že podľa znalca sa jedná ohľadom žaloby o úplne inú úverovú zmluvu ako tú, ktorá je uvedená v dohode o rozpustení Združenia R.. Okresný súd tiež nesprávne pri hodnotení dôkazov nevzal v úvahu, že žalobca nebol schopný podporiť svoje názory a argumenty žiadnym stanoviskom odborníka z danej oblasti účtovníctva, auditu, ekonómie tak, ako to učinil žalovaný. Aj preto je tento presvedčený, že nárok uplatňovaný žalobou neexistuje, nemá žiadny skutočný dôvod.
3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho skutkovými a právnymi závermi. Bližšie uviedol, že odvolateľ v odvolaní síce poukázal na odvolacie dôvody uvedením odkazov na jednotlivé ustanovenia § 365 CSP, avšak tieto bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil. Tiež vzhľadom k tomu, že k odvolaniu nepriložil žiaden dôkaz, nie je možné sa vyjadriť ani k prípadným novotám v odvolacom konaní podľa § 366 písm. c) CSP. Súd prvej inštancie v konaní uskutočnil rozsiahle dokazovanie. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne právne posúdil. Pre úplnosť žalobca zopakoval, že v konaní preukázal uplatnený nárok a uniesol dôkazné bremeno, a to na základe dohody o rozpustení združenia a jej jednotlivých článkov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že záväzok voči banke z úveru č. 127/AUOC/12 vznikol za trvania združenia a z tohto záväzku sú voči banke spoločne a nerozdielne (solidárne) zaviazaní žalobca a žalovaný podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento solidárny záväzok vyplývajúci priamo zo zákona bol vyjadrený aj formou vystavenia vlastnej blankozmenky žalovaného v prospech banky podľa čl. III. ods. 1 písm. e) dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 127/AUOC//12 zo dňa 22.12.2014. Nad rámec dôkaznej povinnosti žalobca preukázal, že počas trvania združenia vznikli tomuto združeniu záväzky z úverových zmlúv, ktoré doložil do spisu s počiatočnými stavmi aj zostatkami úverov. Žalobca v konaní preukázal, že úvery boli za trvania združenia na základe zmluvy označenej ako dodatok č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 22.12.2014 zlúčené do jedného úveru a ďalej bankou evidované pod č. 127/ AUOC/12. Zostatok ku dňu zlúčenia úverov bol vo výške 1.177.289,34 eur, čo vyplýva z bodu 1.2.1 (výška splátkového úveru a účel splátkového úveru). Súkromný znalecký posudok č. 6/2018 predložený (oneskorene) žalovaným pre účely konania nepreukázal žiadnu relevantnú právnu skutočnosť. V konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by mohli byť posudzované vedeckými, resp. odbornými znalosťami a mohli byť bez ďalšieho posúdené súdom prvej inštancie v rámci právneho posudzovania veci. V prejednávanej veci žalobca nemal dôkaznú povinnosť preukázať použitie každého jednotlivého eura poskytnutého z úverových zdrojov formou kúpnych zmlúv, faktúr, resp. iných daňových dokladov. Tieto skutočnosti boli žalovanému preukazované v priebehu kreovania dohody o rozpustení združenia a záväzok voči banke akceptoval podpisom predmetnej dohody a vystaveniu vlastnej blankozmeny v prospech banky. Jednotlivé úvery slúžili na nákup a rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania účastníkov združenia, resp. na prevádzkové účely. Bolo by nespravodlivé, nelogické a nezmyselné, aby jeden účastník združenia - žalobca musel samostatne splácať úver až do 20.10.2021, pričom úver vznikol počas činnosti združenia, slúžil na nadobudnutie a zveľaďovanie majetku združenia a druhý účastník združenia - žalovaný po rozpustení združenia úver splácať nemusí, nemá žiadne
záväzky voči banke, bol vyplatený zo združenia sumou 70.000,- eur a užíva nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom voči banke.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:
7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.
8. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza viaceré odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP, konkrétne písm. c), d), f), g) a h) CSP; podľa cit. ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že: rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/), alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/). Z odvolania žalovaného možno vyvodiť, že uplatňuje aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď namieta tendenčnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.
9. Ako prvými z uplatnených odvolacích dôvodov sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného spočívajúcich v tvrdeniach, že „vo veci rozhodoval sudca vyvolávajúci pochybnosti o svojej nezaujatosti“, a to z titulu spôsobu ním vykonávaného dokazovania. Za ďalšie tým, či konanie trpí inými vadami, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k tejto vytýkanej inej vade v konaní, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), odvolateľ iné tvrdenia ako pochybenia v postupe pri vykonávaní dokazovania neuviedol.
10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že tento nedáva podklad pre prijatie záveru o naplnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c) a d) CSP. Vec napadla na Okresnom súde Martin dňa 18.08.2016, pričom ako zákonnou sudkyňou bola náhodným výberom určená JUDr. Nora Zátopková (č. l. 17 spisu). Po celú dobu konania voči menovanej sudkyni žiadna zo strán sporu nevzniesla námietku zaujatosti a takúto námietku nevzniesla ani vo veci konajúca sudkyňa. Pokiaľ odvolateľ pochybnosti o jej nezaujatosti vyvodil z postupu v konaní, konkrétne pri vykonávaní dôkazov, odvolací súd poukazuje na ust. § 49 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. K predmetnému odvolací súd ešte poznamenáva, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010 sp. zn. 1Nc 20/2010 meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne
hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c) a d) CSP neboli naplnené.
11. Aj ďalšie odvolacie dôvody žalovaného (podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) spočívajúce vo vytýkaných nesprávnych skutkových a právnych záveroch vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.
12. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolací súd zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia predostrel jasné a presvedčivé dôvody, pre ktoré uznal záväzok žalovaného voči žalobcovi vzniknutý z titulu vyporiadania po zániku združenia za platný a záväzný, keď uviedol, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi potvrdil svojím podpisom na dohode o rozpustení Združenia R. dňa 31. mája 2016 (č. l. 4 a nasl. spisu) a navyše tento aj v prevažnej miere platil. Neuhradené zostali akurát mesiace jún a júl roku 2016. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie uvádza, že existenciu záväzku žalovaného potvrdzuje aj to, že sám jeho rozsah znížil čiastočným započítaním, pričom je nelogické, ak jeho platnosť neuznával, aby si voči neplatnému záväzku uplatňoval svoje pohľadávky spôsobilé na započítanie. Tvrdené uvedenie do omylu pri podpísaní dohody o rozpustení združenia žalovaný nepreukázal, pričom zároveň platnosť svojho podpisu na predmetnej dohode nepopieral. Súd prvej inštancie preto správne vec uzatvoril tak, že záväzok voči banke z úveru č. 127/AUOC/12 vznikol za trvania združenia, a preto sú z tohto záväzku voči banke spoločne a nerozdielne zaviazané obe strany sporu. K námietkam žalovaného, že žalobca nepreukázal skutočné použitie peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy, ako aj ich výšku, odvolací súd uvádza, že žalovaný mal možnosť ešte za trvania združenia podľa § 837 Občianskeho zákonníka presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia, to znamená, kedykoľvek nahliadnuť do všetkých dokladov združenia týkajúcich sa jeho činnosti. Pokiaľ toto svoje právo nevyužíval, podpísal dohodu o rozpustení združenia so záväzkom vzájomného vyporiadania, neobstoja už námietky o omyle vyvolanom žalobcom a o účelovosti jeho konania.
13. Pokiaľ žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii poukazuje na doposiaľ nepredložený a nevykonaný dôkaz, a síce „Znalecký posudok 8/2019, doplnenie č. 1 znaleckého posudku 6/2018 vo veci posúdenia preukázania záväzku a použitia finančných prostriedkov ZDRUŽENIA R.“ zo dňa 27.06.2019, ktorá má preukázať pravdivosť ním uvádzaných tvrdení, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novoty v odvolacom konaní.
14. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že je právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila, konanie pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) - h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačia opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie nedbanlivosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
g) CSP. V prípade dôvodov podľa písmen e), f) a h) CSP použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci.
16. V danom prípade žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii na podporu svojich tvrdení uvádza, „...že oslovil znalkyňu, aby doplnila závery svojho znaleckého posudku, ktorý predtým predložil v konaní...“. Učinil tak preto, aby reagoval na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z doplnenia odvolania voči rozsudku zo dňa 03.07.2019 vyplýva, že znalkyňa Ing. Martina Brém Knorová doplnenie znaleckého posudku č. 6/2018 vypracovala na základe objednávky zo dňa 27. mája 2019, pritom rozsudok v prejednávanej veci bol vyhlásený dňa 14. marca 2019, odvolanie voči nemu bolo podané dňa 08.04.2019 a odvolacia lehota uplynula dňa 12.04.2019. Z uvedeného podľa presvedčenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré novopredložený dôkaz nemohol predložiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. To, že týmto novým dôkazom reaguje na odôvodnenie rozsudku, nemožno považovať za naplnenie zákonných dôvodov pre pripustenie nového prostriedku procesnej obrany podľa § 366 CSP. Preto na novopredložený dôkaz odvolací súd neprihliadol. Navyše predmetný dôkaz bol predložený po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutie lehoty na podanie odvolania. Táto v danom prípade, ako už bolo uvedené, uplynula dňa 12. apríla 2019.
17. Záverom odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného sú obsahovo totožné s tým, čo uvádzal už v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie sa ale s jeho tvrdeniami náležitým spôsobom vysporiadal, uviedol dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé argumenty, prečo žalobe vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne podrobné, ale jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Neopodstatnená je preto aj posledná odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
18. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)