Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-214-2017.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/214/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: M. nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.889,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 1.484,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 16.05.2015 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,14 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej tiež len „Veriteľ“) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 12.12.2017, ktorému bola pridelená spisová značka 32Csp/214/2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.889,20 Eur s úrokmi vo výške 306,58 Eur a 1.376,42 Eur, s úrokmi vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.889,20 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.889,20 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,38 Eur a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 09.12.2013 uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úrok vo výške 24,50 % ročne. Žalovaný však poskytnutý úver riadne nesplácal (došlo len k jeho čiastočnému splateniu), v dôsledku čoho bol Veriteľom upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Následne, keďže dlžná suma nebola uhradená, pristúpil Veriteľ k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Žalobca si v konaní pred súdom uplatnil istinu, v prílohe žaloby vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania do 31.10.2017 a zmluvné úroky a zákonné úroky z omeškania z istiny od 01.11.2017 do zaplatenia, keďže do dňa 31.10.2017 sú úroky i úroky z omeškania vyčíslené.
3. Žalovanému súd žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručil podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
4. Uznesením č.k. 32Csp/214/2017-72 zo dňa 16.07.2019 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby z konania pôvodný žalobca vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 28.11.2019, na ktorom vec v neprítomnosti oboch strán, z ktorých žalobca sa ospravedlnil, prejednal. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, účinné od 10.06.2013, Predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, Sadzobník poplatkov platný od 01.10.2013, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.04.2015 s podacím hárkom, Všeobecné obchodné podmienky, účinné 15.07.2013, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2015 s obálkou, Zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 09.12.2013, Zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018 s Prílohou. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaný nepoprel, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
19. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
22. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný uzavrel s Veriteľom dňa 09.12.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur pri úrokovej sadzbe 24,50 % p.a. a žalovaný sa zaviazal ho splatiť v 72 mesačných splátkach po 57,29 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.01.2019. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 1.832,58 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 27,44 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 19,35 %. Zmluva o úvere pozostávala z Veriteľom a žalovaným podpísaného formulára.
25. Žalovaný úver čerpal v dohodnutej výške 2.000,00 Eur, avšak nesplácal ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnil. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.04.2015 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že Veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bol viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude Veriteľ oprávnený využiť ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanému zaslal doporučenou poštou na adresu uvedenú v Zmluve. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2015 súd zistil, že Veriteľ žalovanému zaslal doporučene oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ho informoval o tom, že sa jeho dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd uzavrel, že Veriteľ platne vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a následne pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky doručil žalovanému.
26. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 06.08.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.
27. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu/Veriteľa a žalovaného založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
28. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
29. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.
30. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.
31. Zmluva o úvere ďalej v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 57,29 Eur. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, splátky č. 71 a 72 mali byť žalovaným zaplatené v odlišnej výške ako 57,29 Eur (konkrétne 71. splátka 55,87 Eur a 72. splátka 3,29 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je žalovaný povinný platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku posledných dvoch splátok napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že budú iné ako je výška predchádzajúcich splátok.
32. Z Predpisu splátok dokonca vyplýva, že celý úver mal byť žalovaným uhradený už splátkou č. 71, keď splátka č. 72 mala byť vo výške 3,29 Eur a celá mala byť použitá len na úhradu poistného. V takom prípade Zmluva o úvere uvádza nesprávny údaj o počte splátok (správne 71), ako aj o dátume konečnej splatnosti úveru (správne 20.11.2019).
33. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť 72 splátok po 57,29 Eur (resp. 54,00 Eur, čo je mesačná splátka bez poistenia), potom by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte bolo Veriteľom evidentne počítané s tým, že posledné dve splátky budú platené v nižšej sume.
34. Keďže Zmluva o úvere:
a) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a b) vôbec neuvádza výšku splátok č. 71 a 72, ktorých výška mala byť odlišná od splátok č. 1-70, c) neuvádza správny údaj o počte splátok, ani o termíne konečnej splatnosti úveru,
sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak bol povinný vrátiť žalobcovi / Veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 2.000,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru, žalovaný na úhradu svojich dlhov zaplatil celkovo sumu 515,61 Eur, súd ho preto zaviazal na zaplatenie rozdielu, sumy 1.484,39 Eur.
35. V časti prevyšujúcej sumu zostatku istiny a úroku z omeškania v zákonnej výške súd žalobu žalobcu zamietol, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.
36. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, súd uvádza, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanému nanútené, je vopred formulované v Zmluve o úvere. Vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané zakrížikovaním políčka, o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré pôvodný žalobca vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len jeho cieľ uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne Zmluva neobsahuje. Okrem toho, výška poistného nebola ani v Zmluve o úvere vôbec špecifikovaná, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu považuje súd dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a zo žalovaným zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného.
37. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovaného a súd aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so splatením celého zosplatneného dlhu, t.j. ku dňu 16.05.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení), bola 5,05 %, súd preto žalobcovi priznal nárok v tejto výške.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. V konaní bol žalobca úspešný na 76,57 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 23,43 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 53,14 % (76,57 - 23,43).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).