Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPOJSTAV spol. s r.o. Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, zastúpený: Mgr. Zuzana Bdžochová, advokát, Palkovičova 16, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zastúpený: JUDr. Lenka Mackaľová, advokát, Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 4.510,39 eur s príslušenstvom a o zaplatenie 3.770,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -204 zo dňa 29.10.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -204 zo dňa 29.10.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.281,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 1.043,17 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.153,69 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.574,05 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.510,39 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , a (ďalej len „“), (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , (ďalej len „“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.510,39 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.05.2012 do zaplatenia titulom neuhradenia prvej polovice zádržného podľa zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/ F.XXXX/XXX zo 16.06.2011 (v zmysle fa č. XX/X/XXX J.). Žalobou vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. , ktorá bolo spojená na spoločné konanie, sa domáhal zaplatenia sumy 3.770,91 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania titulom neuhradenia prvej polovice zádržného podľa zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo 16.06.2011 (v zmysle fa č. XX/X/XXX J., XX/X/XXX J. a XX/ X/XXX J.). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa

16.06.2011 (ďalej len „Zmluva o dielo“), v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré si voči nemu vyúčtoval dohodnutú odmenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/X/XXX J. splatnú 16.02.2012 v sume 20.863,37 eur bez DPH, č. XX/X/XXX J. splatnú dňa 28.12.2012 v sume 23.073,78 eur bez DPH, č. XX/X/XXX J. splatnú dňa 13.03.2013 v sume 31.481,07 eur bez DPH a č. XX/X/XXX J. splatnú dňa 20.05.2012 v sume 90.207,84 eur bez DPH za vykonané práce na predmetnej stavbe „P. I. Č. R.“. Žalovaný v zmysle čl. 4 bod 1. odsek III. Zmluvy o dielo do dnešného nezaplatil žalobcovi prvú polovicu zádržného spolu vo výške 8.281,30 eur (5 % z fakturovanej sumy bez DPH). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.01.2017 a 19.06.2017 uviedol, že žalovaný nárok zanikol započítaním vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom žalovaného zo dňa 08.04.2014. Tvrdil, že žalobcom vykonané dielo malo vady, ktoré žalobca napriek výzvam žalovaného neodstránil, preto ich odstránil žalovaný vlastnými pracovníkmi, pričom ich náklady vyčíslil faktúrou zo dňa 08.04.2014 vo výške 6.387,02 eur, splatnou dňa 08.05.2014. Zároveň žalovanému vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. XI. ods. 6 prvá veta Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, v celkovej výške 4.800,- eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200 eur za každú vadu a každý deň omeškania). Žalobca v podaní zo dňa 28.02.2017 a 16.01.2018 uviedol, že nárok na zaplatenie zádržného mu vznikol po odovzdaní a prevzatí časti stavby bez vád a nedorobkov spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., čo vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 27.11.2012, ktorého prílohou č. 1 bol súpis vád a nedorobkov predmetného diela s lehotou na odstránenie vád diela do 26.11.2013. Z uvedeného dôvodu neuznal pohľadávky žalovaného, ktoré tento jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní. Spochybnil aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 27.11.2012, ktorý žalovaný doručil žalobcovi dňa 06.02.2013, nakoľko je v rozpore so zápisom, ktorý vyhotovila Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.. Uviedol, že podmienka v zmluve o dielo ohľadne Liptovskej vodárenskej spoločnosti je záväzná pre obidve strany a na splnenie tejto podmienky je viazané vyplatenie zádržného. Podaním zo dňa 09.05.2018 žalobca upravil petit žaloby, v ktorom žiadal zaplatenie sumy 8.281,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.043,17 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.153,69 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.574,05 eur od 14.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 4.510,39 eur od 13.03.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku vzal žalobu späť. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného je fiktívna a započítanie je neplatné. Založil do spisu dôkazy preukazujúce, že v čase, o ktorom tvrdí žalovaný, že vykonával práce, žiadne práce sa na mieste nemohli vykonávať. Zdôraznil, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že vykonával ním tvrdené činnosti. Poukázal na to, že podpísaný protokol o odovzdaní diela medzi žalobcom a žalovaným nie je autentický, týmto zápisom nemohlo dôjsť k zmene zmluvy, keďže zmluva sa mení dodatkami a dodatok bol následne podpísaný po tomto zápise. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011, v zmysle ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce v rámci projektu „P. I. Č.Z. R.“, za ktoré vystavil žalovanému faktúry, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 8.281,30 eur s príslušenstvom ako prvej polovice zádržného z uvedených faktúr. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. 4 bod 1. odsek III. Zmluvy o dielo - vyplatiť zhotoviteľovi prvú polovicu zádržného v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby R. - L. bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to napriek tomu, že zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 27.11.2012, nijak nevyplýva, že by dielo vykonané žalobcom na predmetnom projekte malo vady, na ktoré sa žalovaný vo svojich vyjadreniach odvoláva. Poukázal na to, že v prílohe č. 1 tohto zápisu je podrobne uvedený súpis vád a nedorobkov predmetného projektu, pričom z neho nevyplýva, že by dielo vykonané žalobcom malo vady, na ktoré žalovaný poukázal v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012. Okrem toho uviedol, že v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. sa zhotoviteľ zaviazal odstrániť vady a nedorobky najneskôr do 31.05.2013 avšak žalovaný nebol oprávnený odstrániť vady diela vlastnými pracovníkmi už dňa 23.04.2013 a následne požadovať zaplatenie nákladov odstránenia vád faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014, splatnou dňa 08.05.2014, vo výške 6.387,02 eur a zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. XI. ods. 6 prvá veta Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, v celkovej výške 4.800,- eur, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014, splatnou dňa 08.05.2014. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 08.04.2014 považoval za neplatné aj z dôvodu, že faktúry vystavené žalovaným č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX neboli v čase započítania splatné, t.j. v zmysle neboli spôsobilé na započítanie.

Nakoľko započítanie pohľadávok zo dňa 08.04.2014 nebolo platné a žalovaný iným spôsobom žalovanú sumu 8.281,30 eur nerozporoval, súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na jej zaplatenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa predmetné zádržné žalobcovi nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne zo sumy 8.281,30 eur a vo zvyšnej časti žaloby (časti úroku z omeškania) súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobcu zastavil v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalovaný uviedol, že v konaní nenamietal podstatu žalobcovi náležiaceho zádržného podľa Zmluvy o dielo, tvrdil však, že v konaní uplatnené zádržné zaniklo - bolo zmluvným spôsobom spotrebované, na základe čoho nárok žalobcu zanikol a žaloba je nedôvodná. Tvrdenia o spotrebovaní zádržného podporil tým, že dielo odovzdané žalobcom malo vady, ktoré bol žalovaný povinný odstrániť, ďalej tým že žalobca bol vyzývaný na odstránenie vád, a to aj napriek tomu, že ich existenciu a termín pre ich odstránenie písomne potvrdil, taktiež tým, že žalovaný vady neodstránil, ale učinil tak žalovaný, a nakoniec tým, že žalovaný si uplatnil náklady na odstránenie vád a rovnako nárok na zmluvnú pokutu systémom, ako určovala Zmluva o dielo v čl. I. ods. 2, čl. IX. ods. 3 a 6, čl. IV. ods. 21. Žalovaný ďalej namietal, že súd odôvodnil napadnutý rozsudok pomerene reštriktívne. Vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočne a nedôsledne spracované, čiastočne zmätočné a v niektorých častiach protirečivé. Namietal, že súd sa v žiadnom smere nevysporiadal s povahou odovzdávacích a preberacích protokolov, a to preberacieho protokolu vydaného Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. v pozícii investora pre generálneho dodávateľa Združenie kanalizácia a ČOV Važec a preberacieho protokolu predloženého žalovaným a neuviedol, ktorý z týchto dôkazov považuje za dôvodný, ktorý za nedôvodný a prečo. Vyjadril názor, že z pohľadu dôležitosti konkrétneho dôkazu pre rozhodnutie vo veci bolo zásadné komparovať a vyhodnotiť tieto dva kľúčové dôkazy a ponúknuť stranám v konaní presvedčivé stanovisko a argument, prečo bol dôkaz predložený žalobcom prijatý a dôkaz žalovaného odmietnutý. Ďalej uviedol, že Zmluva o dielo v čl. IV. bod 1. iii, prvý odsek hovorí o odovzdaní diela bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., ale nehovorí o dokumente, ktorý by to mal potvrdiť. Konštatoval, že z obsahu Zmluvy o dielo vyplýva, že vzťahy neupravené zmluvou o dielo sa spravujú Podmienkami Zmluvy o dielo časť 2 a tiež požiadavkami a podmienkami investora. Mal za to, že odpoveď na otázku, kedy je dielo odovzdané a prevzaté Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. bez vád a nedorobkov, možno nájsť v Podmienkach Zmluvy o dielo, časť 2, kde je v čl. III. bod 3 uvedené, že „Lehota na oznámenie vád je 365 dní od dátumu prevzatia celého diela objednávateľom“. Považoval za nesporné, že termín prevzatia celého diela investorom je rozhodujúci len na započatie plynutia lehoty pre oznámenie vád, pričom lehota pre oznámenie vád začala plynúť 27.11.2012 a skončila 26.11.2013. Vyjadril názor, že až vydanie protokolu o vyhotovení diela je potvrdením, že dielo bolo odovzdané bez vád. Podľa jeho názoru, niet pochýb, že dňa 04.02.2013 (v lehote na oznámenie vád) žalobca písomne potvrdil existenciu vád diela v rozsahu uvedenom v preberacom protokole a niet pochýb ani o tom, že sa ich zaviazal odstrániť v lehote do 19.04.2013 (v zmysle zápisu v preberacom protokole), a teda nesporne existoval záväzok žalobcu v uvedenej lehote vady aj odstrániť. Žalovaný ďalej upozornil na to, že žalobca na dve po sebe idúce pojednávaniu nezabezpečil svedka - konateľa žalobcu kvôli otázke autentickosti protokolu vydaného medzi žalobcom a žalovaným, napriek tomu, že to na ústnom pojednávaní prisľúbil a na ďalšom pojednávaní súdu oznámil, že konateľ spoločnosti zomrel, avšak neinformoval o tom pred pojednávaním žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca zaslal osobitným dokumentom (list zo dňa 04.02.2013) žalovanému preberací protokol, obsahom ktorého potvrdil existenciu vád, ich rozsah a termín odstránenia, žalovaný považoval práve tento protokol vydaný medzi žalobcom a žalovaným za ten, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie otázky, či dielo malo vady, ktoré to boli a kedy bol termín ich odstránenia. Uviedol, že protokol vydaný Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. pre združenie nemohol byť právne ani materiálne záväzným pre posúdenie vád a nedorobkov podľa Zmluvy o dielo medzi aj preto, lebo ho vydala právnická osoba (Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.), ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci a vydala ho pre inú právnickú osobu (Združenie kanalizácia a ČOV Važec), ktorá opäť nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci. Skutočnosť, že si žalobca a žalovaný vyhotovili a podpísali osobitný protokol, ktorým argumentuje žalovaný, podľa neho tento názor len potvrdzuje. Mal preto za to, že jediný, právne a materiálne záväzným dokumentom medzi žalobcom a žalovaným bol protokol riadne vydaný medzi nimi. Konštatovanie súdu, že žalobca predložil dôkazy preukazujúce, že v rozhodujúcom čase

žalovaný žiadne práce nemohol vykonávať, považoval za nejasné a neurčité. V tejto súvislosti poukázal na ním predložené dôkazy, a to záznam z prevádzky motorových vozidiel, z ktorého vyplýva, že poverený vedúci zamestnanec žalovaného bol dňa 19.04.2013 vykonať kontrolu na stavbe vo R. a dňa 22.04.2013, 23.04.2013 zamestnanci žalovaného cestovali do obce R. nákladným vozidlom, a teda bolo preukázané, že vady boli odstraňované aj za pomoci ďalších interných zamestnancov žalovaného. Za ďalší dôkaz v tejto veci považoval protokol, ktorým vyšší dodávateľ diela potvrdil, že vady diela boli odstránené. Konštatovanie súdu, že podľa preberacieho protokolu vydaného Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., vady a nedorobky mali byť odstránené najneskôr do 31.05.2013, preto ich žalovaný nemal právo odstrániť už 23.01.2013 a následne žiadať úhradu nákladov za takto prevedené práce, považoval za protirečivé, nakoľko súd na jednej strane vyhodnotil že protokol vydaný Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. neobsahuje vady, ktoré bolo povinnosťou žalobcu odstrániť a na druhej strane vytýka žalovanému, že ich namiesto žalobcu odstránil skôr, keďže uvedený protokol stanovoval dátum 31.05.2013 a žalovaný deklaroval ich odstránenie v predstihu, teda už 23.04.2013. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak generálny protokol zadal dátum odstránenia všetkých vád na projekte termínom 31.05.2013, bolo zrejmé a rozumné, že nižší dodávateľ zadal svojmu dodávateľovi termín kratší pre prípad, že dodávateľ nesplní mu stanovenú povinnosť a túto zaň bude musieť previesť niekto iný. Mal za to, že odstránil vady v termíne stanovenom protokolom medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa o predstihu nemožno jednať. S poukazom na a čl. IV. ods. 21 Podmienok Zmluvy o dielo mal za to, že tvrdenie súdu, že nárok uplatnený žalovaným oproti nároku žalobcu titulom zádržného nebol v čase zápočtu splatný, nemá reálny základ v zmluvných a faktických úkonoch medzi žalobcom a žalovaným, bolo zmluvne dohodnuté, že v prípade nákladov žalovaného z vád diela a zmluvnej pokuty, svedčalo žalovanému právo jednostranne sa uspokojiť zo zádržného žalobcu, bez ďalšieho. Tvrdenie súdu, že listinné dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú, že dielo malo závažné vady spôsobené žalobcom a že tieto listiny nie sú relevantné na preukázanie reálnej výšky pohľadávky tvrdenej žalovaným, považoval za nejasné, pričom z jeho obsahu nie je ani zrejmé, akú kvalitu dôkazu mal súd na mysli. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmluva na žiadnom mieste nepojednávala o vadách závažných a menej závažných. Mal za to, že by nebolo od neho spravodlivé požadovať, aby v rozhodujúcom momente namiesto odstraňovania vád, kládol dôraz na aktivitu, ktorou by zabezpečil relevantné dôkazy, že sa tak stalo. Žalovaný uviedol, že ak preukázal, že dielo malo vady a preukázal že ich odstránil a pri následnom ocenení nákladov, ktoré si uplatnil, použil ceny stanovené systémom „CENKROS“, splnil tak podmienky, ktoré bolo od neho možné rozumne a spravodlivo vyžadovať na to, aby si náklady uplatnil u osoby povinnej a zodpovednej za daný stav, kedy uvedený postup predpokladal v čl. IX. ods. 3 Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2. S poukazom na uvedené mal za preukázané, že v rozhodujúcom čase bol dôvodný a svedčil mu proti žalobcovi nárok titulom nákladov za odstraňovanie vád v zodpovednosti žalobcu, nárok na zmluvnú pokutu titulom omeškania s odstraňovaním vád v zodpovednosti žalobcu a žalovaný si tieto nároky riadne a zmluvne stanoveným spôsobom započítal oproti nároku žalobcu titulom zádržného, na základe čoho nárok žalobcu zanikol. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.01.2019. Vyjadril nesúhlas s odvolaním, argumentáciu žalovaného v celom rozsahu poprel a zotrval na doterajších tvrdeniach. Mal za to, že odvolanie neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by spochybnili vecnú správnosť výrokov napadnutého rozsudku. Žalovaným uvádzané tvrdenia považoval za zavádzajúce, v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci, ktorý bol v konaní preukázaný vykonanými dôkazmi a správne zistený, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Konštatoval, že súd sa v napadnutom rozsudku riadne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, vykonanými dôkazmi, správne a dostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval na vec správne hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia zákona, právne normy použité na daný prípad správne interpretoval, napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci v súlade s ustálenou judikatúrou, a teda napadnutý rozsudok je vecne správny. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, alebo, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.03.2019. Uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje tvrdenia, fakty alebo dôkazy, ku ktorým by sa v kontexte podaného odvolania bolo možné konštruktívne vyjadriť. Pridržal sa obsahu podaného odvolania.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -204 zo dňa 29.10.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

8. Podľa proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

9. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

10. Podľa nariadenia vlády SR č. , účinného od 01.02.2013 do 31.12.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

11. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola 0,75 %.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. -204 zo dňa 29.10.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

15. Podľa čl. 4 ods. 1 bod. iii.) Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva o dielo“), z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto Zmluvy, Objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH. Zádržné bude slúžiť ako bezúročná zábezpeka. Zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne: prvá polovica (50 %) zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby R. - L. (čl. 1 ods. 1 Zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav.

16. Podstatným pre posúdenie prejednávanej veci bol práve čl. 4 ods. 1 bod. iii.) Zmluvy o dielo. Z tohto ustanovenia Zmluvy o dielo vyplýva, že prvá polovica zádržného mala byť zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby R. - L. bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.. Keďže vyplatenie prvej polovice zádržného zhotoviteľovi bolo viazané na odovzdanie a prevzatie diela Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. je zrejmé, že

súd ako relevatný a záväzný dôkaz považoval práve Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo strany Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. s dátumom ukončenia preberacieho konania 27.11.2012, ktorý uprednostnil pred Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným s rovnakým dátumom skončenia preberacieho konania. Nakoľko Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. bola v zmysle ustanovení Zmluvy o dielo oprávnená na prevzatie diela, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo strany Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorý obsahuje podpisy zástupcov zhotoviteľa, zástupcov preberajúcej organizácie, i zástupcov stavebného dozoru, odvolací súd považoval za právne relevantný. Keďže pre vyplatenie prvej polovice zádržného bolo podľa Zmluvy o dielo rozhodujúce odovzdanie a prevzatie časti stavby R. - L. Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a nie spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., preberací protokol medzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd nepovažoval za dokument, ktorý by bol pre posúdenie veci právne relevantným. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že odpoveď na otázku kedy je dielo odovzdané a prevzaté Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. možno nájsť v čl. III. ods. 3 Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2, podľa ktorého lehota na oznámenie vád je 365 dní od dátumu prevzatia diela objednávateľom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len lehota na notifikovanie vád, čo však v danom prípade nie je relevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že až vydanie ním namietaného protokolu o vyhotovení diela je potvrdením, že dielo bolo odovzdané bez vád. Námietku žalovaného, spočívajúcu v tom, že žalobca nezabezpečil na pojednávania ako svedka konateľa žalobcu, považoval odvolací súd za irelevantnú, nakoľko tento svedok počas konania zomrel, a teda jeho výsluch v konaní už nebol možný, pričom je bez významu, že žalobca o tejto skutočnosti žalovaného pred pojednávaním neinformoval. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že protokol vydaný Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. pre združenie nemohol byť právne ani materiálne záväzný pre posúdenie vád a nedorobkov podľa Zmluvy o dielo preto, lebo ho vydala právnická osoba, ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu k stranám tejto sporovej veci. Uvedené tvrdenie je s ohľadom na znenie Zmluvy o dielo nedôvodné, pretože táto na viacerých miestach spomína Liptovskú vodárenskú spoločnosť, a.s., ktorá je investorom celého diela i generálnym objednávateľom diela, pričom s poukazom na už spomínaný čl. 4 ods. 1 bod. iii.) Zmluvy o dielo, je oprávnená na odovzdanie a prevzatie diela.

17. Preberacie konanie bolo v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, predloženého žalobcom, ukončené dňa 27.11.2012, pričom preberajúcou organizáciou bola Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., ako to ustanovoval čl. 4 ods. 1 bod iii.) Zmluvy o dielo. Prílohou Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby predloženého žalobcom bol súpis vád a nedorobkov, z ktorého nevyplýva, že by dielo malo vady, na ktoré poukazoval žalovaný v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012 a ktoré žalovaný v konaní vytýkal. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela predloženého žalobcom, bola lehota na odstránenie vád a nedorobkov zhotoviteľom stanovená najneskôr do 31.05.2013. Žalovaný odstránil vady diela vlastnými pracovníkmi už dňa 23.04.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vady diela odstránil ešte pred uplynutím lehoty na odstránenie vád diela žalobcom. Takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo strany preberajúcej spoločnosti Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., žalovaný nebol v danom čase oprávnený prípadné vady odstrániť, v dôsledku čoho mu nevznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie vynaložených nákladov za ich odstránenie, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. XI. ods. 6 Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2. K rovnakým záverom dospel aj súd v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť že súd konštatoval, že preberací protokol vydaný Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. neobsahuje žalovaným vytýkané vady a súčasné konštatovanie súdu, že žalovaný nebol oprávnený vytýkané vady odstrániť už dňa 23.04.2013, nakoľko v tom čase bol oprávnený vady odstrániť samotný žalobca, nemožno považovať za protirečivosť odôvodnenia rozsudku. Naopak, z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by potenciálne malo dielo žalovaným vytýkané vady, čo však v konaní preukázané nebolo, žalovaný by ich v takomto prípade nebol oprávnený odstrániť vlastnými pracovníkmi už dňa 23.04.2013, nakoľko v tomto čase plynula lehota na odstránenie prípadných vád diela žalobcovi, a to až do 31.05.2013.

18. Žalovaný ďalej namietal konštatovanie súdu, že žalobca predložil dôkazy preukazujúce, že v rozhodnom čase žalovaný žiadne práce nemohol vykonávať, pričom poukázal na dôkazy, ktoré v konaní predložil on sám, a to záznam z prevádzky motorových vozidiel, zápis o odovzdaní a protokol, ktorým vyšší dodávateľ diela potvrdil, že vady boli odstránené. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. Zo žiadneho z dôkazov, ktoré predložil žalovaný, nevyplýva, že by žalovaný vady odstránil.

Zo skutočnosti, že poverený vedúci pracovník žalovaného bol dňa 19.04.2013 na stavbe vo R., ani z toho, že zamestnanci žalovaného podľa záznamu cestovali do obce R. dňa 22.04.2013 a 23.04.2013 nákladným vozidlom, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že uvedené osoby odstraňovali údajné vady na predmetnom diele. Rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmieneného protokolu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uvedené tvrdenie žalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že konštatovanie súdu v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nejasné, pričom poukázal na relevanciu ním predložených dôkazov. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie v bode 10. napadnutého rozsudku neobsahuje vady vytýkané žalovaným, súd jasne uviedol dôvody, pre ktoré listiny predložené žalovaným nepovažoval za relevantné dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že uvedené dôkazy presvedčivo nepreukazujú, že by dielo malo závažné vady spôsobené žalobcom a dostatočným spôsobom nepreukazujú ani výšku tvrdenej pohľadávky žalovaného. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní svojich tvrdení.

19. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, podľa ktorého súd napadnutý rozsudok odôvodnil reštriktívne, pričom odôvodnenie je nedostatočne a nedôsledne spracované, čiastočne zmätočné a v niektorých častiach protirečivé. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením , súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného, napadnuté rozhodnutie je spracované prehľadne a závery v ňom vyslovené sú jednoznačné, bez akýchkoľvek prvkov zmätočnosti či protirečivosti. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostačujúce a presvedčivé.

20. Okrem toho žalovaný s poukazom na namietal záver súdu, že faktúry vystavené žalovaným č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX ešte neboli v čase započítania splatné, a teda neboli spôsobilé na započítanie. Vzhľadom na čl. IV. ods. 21 Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2 mal za to, že takéto konštatovanie súdu nemá reálny základ v zmluvách a faktických úkonoch medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza nasledovné. Podľa , na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na základe zmluvnej slobody sa zmluvné strany môžu dohodnúť na započítaní akýchkoľvek vzájomných pohľadávok, napr. pohľadávok rôzneho druhu, premlčaných, nesplatných a pod. Zmluvné strany v dohode o započítaní nemusia rešpektovať obmedzenia, ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení zákona. Započítanie sa vykoná dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, ktorí majú vzájomné pohľadávky. V dohode o započítaní musia zmluvné strany presne identifikovať druh pohľadávok, výšku pohľadávok a podmienky započítania, pretože pôjde o započítanie, ktoré buď zákon nepripúšťa vôbec, alebo ho nepripúšťa jednostranným právnym úkonom (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691). Podľa čl. IV. ods. 21 Podmienok Zmluvy o dielo, časť 2 „Zmluvné strany sa dohodli, že Objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného náklady, ktoré mu vzniknú z vád diela a zmluvných pokút spôsobených Zhotoviteľom, náhradu škody, dodatočné náklady a straty Objednávateľa plynúce z nedodržania lehoty výstavby Zhotoviteľom, náklady vzniknuté Objednávateľovi v dôsledku odstúpenia od tejto Zmluvy z dôvodu na strane Zhotoviteľa.“ Dané ustanovenie podmienok zmluvy o dielo je však formulované priveľmi všeobecne, strany tu presne nešpecifikovali pohľadávku, ktorej sa má započítanie týkať, nešpecifikovali jej výšku, ani konkrétne podmienky započítania a taktiež tu nie je výslovne uvedené, že týmto spôsobom možno započítať aj nesplatné pohľadávky. Jednostranný započítací úkon žalovaného preto nemožno považovať za platný, nakoľko nebol uskutočnený v súlade s . Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd uvádza, že ak žalovanému nevznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie vynaložených nákladov za odstránenie vád diela, ani na zmluvnú pokutu, je zrejmé, že nemal ani pohľadávku, ktorú by bol oprávnený započítať voči pohľadávke žalobcu na vyplatenie prvej polovice zádržného.

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy vo výške 8.281,30 eur ako prvej polovice zádržného. Vzhľadom na to, že žalovaný predmetné zádržné doposiaľ nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplateniu úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne: zo sumy 1.043,17 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.153,69 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.574,05 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.510,39 eur od 13.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (v súlade s nariadenia vlády SR č. účinného od 01.02.2013 do 31.12.2014).

22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

23. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -204 zo dňa 29.10.2018 v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).