Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-47-2015.pdf
PDF · 130.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu spore žalobcu X.. Q. J., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, zastúpeného JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie T. G. Masaryka 29, Lučenec, proti žalovanej N. U., R.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. O. XXX/X, Ž., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mierová 1, Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 38.170,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca pôvodne voči žalovanému N. J. domáhal, aby mu súd uložil platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 38.170,- Eur, spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38.170,- Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu uviedol, že v roku 2012 na základe ústnej dohody požičal žalovanému peniaze v sume 38.170,- Eur, ktoré poukázal na jeho účet v troch splátkach - prvá splátka dňa 31. 05. 2012 v sume 29.400,- Eur, druhá splátka dňa 10. 07. 2012 v sume 6.730,- Eur a tretia splátka dňa 16. 07. 2012 v sume 2.040,- Eur. Z takto požičanej sumy mu žalovaný nič nevrátil. Vzhľadom na okolnosť, že podľa § 563 Občianskeho zákonníka čas plnenia nebol dohodnutý, prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučeným listom zo dňa 24. 10. 2013 vyzval žalovaného na vrátenie predmetnej sumy.
2. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca pripojil výpis z internet bankingu v ČSOB, predžalobnú výzvu zo dňa 24. 10. 2013, nedoručenú zásielku žalovanému.
3. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 05. 03. 2014 pod č. k. 8Ro/582/2013-17 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému N. J.Á., aby do 15 dni od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 38.170,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 38.170,- Eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 2.286,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.014,76 Eur právnemu zástupcovi žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný N. J. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu, ani výšky, popiera, že by so žalobcom akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek uzavrel dohodu ohľadom pôžičky. Ďalej uviedol, že takáto dohoda mala byť podľa tvrdenia žalobcu uzavretá v roku 2012, avšak tento neuviedol kedy, ako, čo bolo jej predmetom, kedy malo dôjsť k zapožičaniu peňazí, k vráteniu peňazí ani iné podmienky takejto zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby takéto skutočnosti preukázal, pričom ďalej uviedol, že s uvedenými finančnými prostriedkami nemá nič spoločné, pretože žalobca bol v uvedenom
čase, kedy malo dôjsť k prevodu týchto finančných prostriedkov na jeho účet, snúbencom jeho dcéry N. U., s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť a jednalo sa o vážnu známosť. Keďže jeho dcéra N. U. nemala vlastný účet, tieto finančné prostriedky boli poukázané na jeho účet, avšak disponentom s týmto účtom on nebol, ani tieto finančné prostriedky z toho účtu nevybral. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca ukončil vzťah s jeho dcérou, toto považuje z jeho strany za určité účelové konanie so snahou obohatiť sa na jeho úkor a riešiť si vzájomné vzťahy z hľadiska vysporiadania majetkových vzťahov, ktoré vznikli počas spolužitia a vzťahu s jeho dcérou. Zdôraznil, že on žalobcu nikdy nežiadal o žiadnu pôžičku, ako to on tvrdí, na jeho úkor sa bezdôvodne neobohatil, ba práve naopak v tomto smere je záložným dlžníkom pokiaľ sa týka poskytnutého hypotekárneho úveru. Ak dôjde k zmene stanoviska žalobcu, je ochotný vec riešiť uzavretím mimosúdnej dohody. V opačnom prípade žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 23. 03. 2015 uviedol, že podľa jeho vedomostí na účet žalovaného bolo v rozhodnom období poukazovaný aj jeho dôchodok a na tento účel obdržal aj príspevok na zahájenie podnikania ako invalidná osoba. Okolnosť, či žalovaný je disponentom vlastného účtu, podľa jeho názoru pre účely tohto súdneho konania netreba dokazovať a v krajnom prípade môže súd urobiť dopyt na peňažný ústav. Ďalej uviedol, že uznáva, že v rozhodnom období mal nadviazaný vážny vzťah s dcérou žalovaného pani U., pričom ako potencionálny člen rodiny bol zo strany žalovaného oslovený so žiadosťou o finančnú výpomoc z dôvodu, že žalovaný založil domovú nehnuteľnosť, v ktorej býval so svojou rodinou ako zábezpeku na hypotekárny úver pre svoju dcéru, pani U. a jej bývalého manžela. Išlo však o hypotéku s nevýhodnými podmienkami, ktorú chcel žalovaný ako vlastník zálohu a ručiteľ pri tomto úvere vyplatiť a alternatívne pre prípad, že sa stará hypotéka vyplatí z nového výhodnejšieho úveru, ktorý si zoberie on, buď previesť na neho vlastnícke právo k predmetnej domovej nehnuteľnosti, alebo ho vyplatiť zo zisku z podnikateľskej činnosti, ktorú v tom čase zahajoval a na ktorú mu v tom čase bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 9.000,- Eur. Poukázal na to, že samotný žalovaný ho požiadal o finančnú výpomoc a za jeho spolupôsobenia si vybavil úver na zabezpečenie návratnosti ktorého znovu on poskytol do zábezpeky banke svoju nehnuteľnosť a titulom úveru mu poskytnuté finančné prostriedky následne požičal, a to tak samotnému žalovanému ako aj jeho dcére pani U., spôsobom uvedeným na výpise z jeho účtu. Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi ním a žalovaným vznikol neformálnym spôsobom záväzkovo- právny vzťah spočívajúci v požičaní sumy 38.1720,- Eur, bez konkrétnej dohody času splnenia. Zdôraznil to, že to bol práve on, ktorý sa po prerušení spolužitia s dcérou žalovaného pani U. snažil o mimosúdne vyriešenie veci, avšak rodina žalovaného s ním odmietla komunikovať a samotný žalovaný svojim pasívnym postojom - neprevzatím doporučene mu zaslaného listu jeho právnym zástupcom, ešte pred začatím súdneho konania, spôsobil existenciu tohto súdneho konania.
5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 04. 2015 uviedol, že pôžičku od žalobcu nepotreboval, nežiadal o ňu, neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú dohodu, len bol použitý jeho účet a teda v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Súhlasil len s tým, že v súvislosti s poskytovaným úverom pre žalobcu bude ručiteľom, pokiaľ sa týka záložného práva na jeho rodinný dom, ktoré bolo zriadené na jeho nehnuteľnosť. Finančné prostriedky na tomto účte boli použité pre refinancovanie úverov pre jeho dcéru v súvislosti s vyporiadaním BSM s jej bývalým manželom. Ďalej uviedol, že pokiaľ vie, dcéra úver pravidelne spláca tým spôsobom, že každú jednotlivú splátku zasiela na účet žalobcu, pričom dcéra zaplatila najmenej štyri splátky úveru, kde je zrejmé, že túto skutočnosť žalobca neuvádza a v súčasnej dobe by predmetný úver mal byť znížený o takéto splátky úveru, ktoré už boli uhradené s tým, že jeho dcéra i naďalej chce splácať takýto úver až do jeho zaplatenia. Pokiaľ sa týka jeho údajného podnikania, na ktoré poukazoval žalobca, vrátil príspevok na podnikateľskú činnosť príslušnému orgánu, ktorá skutočnosť nie je predmetnom tohto súdneho konania. Zdôraznil tú skutočnosť, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý preukázal len to, že finančné prostriedky z jeho účtu boli poukázané na jeho účet a že bola uzavretá zmluva o úvere, kde je on ručiteľom z titulu záložného práva na nehnuteľnosť.
6. Na pojednávaní dňa 10. 03. 2016, a to pred jeho otvorením právny zástupca žalobcu navrhol zámenu účastníkov, a to tak, že by z konania vystúpil žalovaný N. J. a na jeho miesto vstúpila N. U., R.. XX. XX. XXXX, bytom Ž., Č. O. XXX/X s tým, že právny zástupca žalovaného uviedol, že N. U. s týmto súhlasí.
7. Uznesením zo dňa 14. 03. 2016 č. k. 2C/47/2015-180 súd rozhodol tak, že pripúšťa, aby z konania na strane žalovaného vystúpil N. J.J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž., Č. O. XXX/X a na jeho miesto do
konania vstúpila N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž., Č. O. XXX/X. Proti tomuto uzneseniu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. 09. 2016 č. k. 17Co/243/2016-198 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie o pripustení zmeny na strane žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 11. 2016.
8. Na pojednávaní, žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v spornom období bol on vo vzťahu so žalovanou a plánovali si spoločnú budúcnosť. Žalovaná so svojim otcom prišli s takým návrhom, že by mohol odkúpiť rodinný dom, ktorý bol vo vlastníctve otca žalovanej s čím súhlasil, avšak bol oboznámený s tým, že na dome je vyznačená ťarcha v prospech Slovenskej sporiteľne, nakoľko žalovaná s bývalým manželom si zobrali úver a na tento úver bol založený rodinný dom. S prihliadnutím na to, že bolo potrebné dom prepísať na neho, musela sa vymazať táto ťarcha a uhradiť dlh, s čím on súhlasil. Za týmto účelom si vybavil úver vo výške 30.000,- Eur z ktorej sumy mu bola v skutočnosti vyplatená suma 20.940,- Eur a táto sa použila na vyplatenie dlhov z úveru ,ktorý mala žalovaná so svojim bývalým manželom. Suma z poskytnutého úveru nepostačovala na zaplatenie celého úveru, preto sa žalovaná s otcom vyjadrili tak, že zvyšok sumy doplatia zo svojich vlastných prostriedkov. Išlo o sumu cca 8.000,- Eur. Ďalej uviedol, že sa dohodol s otcom žalovanej, že on tento rodinný dom odkúpi a dohodli sa na kúpnej cene 46.000,- Eur. S prihliadnutím na to, že mu chýbala na zaplatenie celej kúpnej ceny ešte suma 16.000,- Eur, po zohľadnení sumy 30.000,- Eur, ktorú vlastne dal, zostávalo zaplatiť 16.000,- Eur. Z tohto dôvodu si vybavil ďalší úver vo výške 46.000,- Eur, v prospech ktorého otec žalovanej založil svoj rodinný dom. Otec žalovanej sa vyjadril tak, že pokiaľ ide o zaplatenie ceny, že buď na neho prepíše dom, alebo mu peniaze vrátia. Otec žalovanej sa vyjadril tak, že spolu s manželkou pôjdu bývať do Veľkého Krtíša a dom nechajú jemu. Priznal tú skutočnosť, že nebola spísaná žiadna zmluva o budúcej zmluve, ani žiadny iný listinný doklad, pretože on to nepovažoval za potrebné, keďže bol vo vzťahu so žalovanou a dôveroval im. Ďalej uviedol, že otec žalovanej si v tom čase vybavoval živnosť, podnikol kroky a v súvislosti s tým mu bol vyplatený príspevok z úradu práce vo výške nejakých 8.000,- Eur, pričom nesplnil podmienky dohody, preto musel tento príspevok vrátiť, tieto peniaze mu chýbali a nemohol sa presťahovať do Veľkého Krtíša. Potvrdil tú skutočnosť, že následne sa so žalovanou rozišli, a to asi v januári 2013. Potom ako sa rozišli, vyzval žalovanú resp. jej otca, že by na neho prepísali dom, alebo vrátili peniaze, pričom prišli s takou myšlienkou, že budú platiť splátky, ktoré sa platia na úvere. Jednalo sa len o ústnu dohodu, pričom on nevie uviesť, kto bol pri uzavretí prítomný. On to bral tak, že tie peniaze, ktoré dal žalovanej resp. jej otcovi ,boli ako cena za dom, ale následne sa tento dom na neho previesť nemohol. Po tejto dohode žalovaná splátky prestala platiť v septembri 2013, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na súd, ktorý potom zobral späť. Zdôraznil tú skutočnosť, že on chce aby mu žalovaná zaplatila sumu naraz, nesúhlasí so splátkami. Ďalej uviedol, že pokiaľ poukazovala finančné prostriedky na ten ktorý účet, on tak postupoval v zmysle toho, čo mu povedala žalovaná resp. jej otec.
9. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 07. 02. 2017 požiadal o zmenu žaloby v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 42.114,90 Eur, spolu s 2,59 % úrokom z omeškania zo sumy istiny 42.004,62 Eur od 09. 11. 2013 do zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodňuje tou skutočnosťou, že má za to, že na strane žalovanej došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, nakoľko je zrejmé, že on zaplatil vyššiu sumu, než aká bola poskytnutá pôžička s tým, že k 31. 07. 2017 žalovanej vznikol preplatok 18,75 Eur, ktorá suma bola zohľadnená už v sume uvedenej v zmene žaloby. Pokiaľ ide o aktuálnu sumu úveru, táto predstavuje istinu 42.004,62 Eur a úrok bol stanovený na 2,59 % s tým, že žiada zohľadniť aj zaplatené poistné z jeho strany s tým, že toto poistné splácal v rokoch 2012 až 2015, v roku 2016 zaslal otcovi žalovanej šek s tým, aby si tento už ako vlastník nehnuteľnosti platil toto poistné, čo on odmietol, preto bol nútený zaplatiť toto poistné. Poistné bolo zaplatené v sume 129,03 Eur. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, domáha sa zaplatenie suma 38.170,- Eur z titulu poskytnutej zmluvy o pôžičke, prevyšujúcu sumu si uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie, ktoré súdu zdôvodnil. Priznal tú skutočnosť, že od augusta 2012 do januára 2017 žalovaná uhradila splátky 11.941,67 Eur. Žalobca celkovo zaplatil na úvere sumu 11.922,92 Eur v dôsledku čoho žalovanej vznikol preplatok 18,75 Eur. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 23.02.2017 č. k. 2C/47/2015-263 zmenu žaloby pripustil. Voči tomuto uzneseniu žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 13. 03. 2017 č. k. 2C/47/2015-268 uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenila tak, že zmenu žaloby nepripustila. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 03. 2017.
10. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 13. 04. 2017 súdu doručil návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovanej, a to N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. O. XXX/X, Ž.. Uznesením zo dňa 12. 05. 2017 č. k. 2C/47/2015-283 vyšší súdny úradník nepripustil vstup N. J. ako ďalšieho subjektu na strane žalovanej. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 08. 06. 2017 č. k. 2C/47/2015-290 sťažnosť žalobcu zamietla. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 06. 2017.
11. Žalovaná pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že vzťah so žalobcom nadviazala v roku 2010 alebo 2011, žili v spoločnej domácnosti, zadeľovali si finančné prostriedky. Potvrdila tú skutočnosť, že v súvislosti s rozvodom manželstva a vyporiadania BSM s bývalým manželom si na seba prevzala dva úvery. Priznala tú skutočnosť, že žalobca si vybavil najprv spotrebný úver vo výške 30.000,- Eur z ČSOB banky, ešte aj jej otec požičal nejaké peniaze, cca asi 8.000,- Eur a z týchto peňazí sa uhradili dva dlhy, ktoré boli z titulu vyporiadania BSM s jej bývalým manželom voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Keďže sa jednalo o vybavenie spotrebného úveru, boli tam dosť vysoké úroky, takže si žalobca zobral ďalší úver v sume 46.000,- Eur z ktorého zaplatil predchádzajúci spotrebný úver a zostalo mu keď dlh zaplatil menej ako 16.000,- Eur. Z druhého úveru bola uhradená suma 30.000,- Eur a potom tie finančné prostriedky ktoré mu zostali neboli použité na opravu rodinného domu v V., ale tieto boli poukázané na jej účet a boli nimi spoločne spotrebované. Nepamätá si na aký účel, pretože v tom čase zariaďovali aj bývanie v rodinnom dome jej rodičov. Potvrdila tú skutočnosť, že so žalobcom sa rozišli v januári v roku 2013. Zdôraznila tú skutočnosť, že ona chce, aby súd žalobu zamietol, pretože tvrdí, že ona voči žalobcovi nikdy žiadny dlh neuznala, ani neprevzala. Na tunajšom súde sa viedlo konanie, ktoré tu bolo spomínané, ktoré sa týkalo toho istého úveru a splácania tohto úveru. Poukázala na to, že ona splátky žalobcovi riadne platí a bude i naďalej platiť, pretože je založený rodinný dom jej rodičov, pričom kde má ona istotu, že keby k niečomu došlo žalobca bude ten kto požiada o výmaz záložného práva. Navrhuje také riešenie, že by aj naďalej platila splátky úveru, bola by ochotná prevziať dlh, avšak sa informovala v banke, pričom jej bolo povedané, že úver by jej mohol byť poskytnutý až v auguste 2019, pretože je vyznačená ako dlžníčka v registri. Ďalej uviedla, že pokiaľ by bola súčinnosť zo strany žalobcu v tom, že by v priebehu roku pár krát zaplatil nejakú mimoriadnu splátku o ktorej sa domnieva, že by bola započítaná na istinu a nie na úroky, došlo by k znižovaniu istiny. Poprela tú skutočnosť, že by vedela o niečom takom že by žalobca mal kupovať rodinný dom od jej otca. Potvrdila tú skutočnosť, že zo sumy 29.400,- Eur ktorá bola vyplatená žalobcovi z titulu prvého úveru zaplatila časť dlhov, ktoré prevzala z titulu vyporiadanie BSM, avšak jednalo sa o sumu, ktorá nepokrývala tieto dlhy. Pripustila, že z druhého úveru, ktorý si zobral žalobca vo výške 46.000,- Eur bol uhradený dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, pretože jej bývalý manžel tento dlh nesplácal.
12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že považuje žalobu podanú žalobcom vo vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu za preukázanú. Poukázala na to, že žalovaná je žalobcovi dlžná sumu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, pričom čo sa týka úhrady finančných čiastok na bankový účet jej otca, ktorý bol pôvodne v procesnom postavení žalovaného s tým, že žalovaná označila bankový účet svojho otca ako platobné miesto, čo je plne v dispozícií žalovanej. V priebehu celého súdneho konania však bolo preukázané, že všetky finančné prostriedky, ktoré na tento bankový účet otca žalovanej žalobca poukázal, použila žalovaná vo svoj prospech, ako som už uviedla na úhradu dlhov, ktoré pochádzali z jej zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Taktiež aj z vykonaného dokazovania, a to z pripojených spisových materiálov, ktoré sa týkajú jednak súdneho konania o vyporiadaní zaniknutého BSM žalovanej a jej bývalého manžela, ako z pripojeného súdneho spisu, ktorý sa týka súdneho konania žalovanej a jej bývalého manžela, ktorí boli žalovaní Prvou stavebnou sporiteľnou, presne vyplýva tvrdenie žalobcu, že všetky finančné prostriedky a platby v takom chronologickom poradí, v akom boli poskytované na bankový účet otca žalovanej, boli použité na úhradu týchto dlhov. Ďalej uviedla, že v priebehu celého súdneho konania písomnými vyjadreniami zo strany ešte pôvodného pasívne legitimovaného subjektu, otca žalovaného, pána N. J. ešte v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Veľký Krtíš, kde N. J. uviedol, že všetky finančné prostriedky, ktoré poukázal žalobca na jeho bankový účet, využila žalovaná a to na úhradu dlhov zo zaniknutého BSM. V ústnych prednesoch vykonaných právnym zástupcom žalovanej, samotnou žalovanou, písomných podaniach právneho zástupcu žalovanej zo dňa 20. 04. 2015 aj zo dňa 12. 04. 2016 je dostatočne preukázané, že tieto finančné prostriedky využívala výlučne žalovaná vo svoj prospech. Je v rozpore so základnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku kde sa má prihliadať aj na morálny aspekt, aby žalobca trpel, že je povinný splácať tento úver, z ktorého vôbec nemal
finančný prospech, až do roku 2042, to znamená 30 rokov. Ja tvrdím, že v priebehu súdneho konania síce žalovaná spláca splátky tohto úveru, ale reálny záujem na dosplácanie úveru resp. na úhrade celého dlhu, z ktorého ona mala finančný prospech, nemá, čo sa samozrejme preukázalo aj tým, že na pojednávaní v marci 2018 prejavila záujem, že od augusta 2019 by si mohla refinancovať tento dlh, avšak k žiadnemu prejavu vôle a k žiadnemu aktívnemu prístupu zo strany žalovanej v tomto smere nedošlo. Čo sa týka výšky žalovanej sumy, platí Civilný sporový poriadok, kde žalovaná nemá byť v pasívnom procesnom postavení, ale môže aktívne pristupovať k celému sporovému konaniu a môže ovplyvňovať priebeh, aj čo sa týka výšky. Pokiaľ by takáto skutočnosť na prvostupňovom súdnom konaní odznela, samozrejme bola by predmetom buď nerozporovania alebo rozporovania. Vzhľadom k tomu, že nie je úlohou žalobcu takýmto spôsobom disponovať so žalobným návrhom trvá na tom, že v celom rozsahu, čo sa týka výšky a aj dôvodu je žaloba dôvodná. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol , že chce poukázať na tú skutočnosť, že žaloba v predmetnom spore bola podaná 04. 02. 2013, kde žalobca tvrdil, že požičal sumu 38.170,- Eur N. J.. Po zmene právnej zástupkyne bolo uvádzané, že sa jednalo o kúpnu cenu za rodinný dom, ktorá nebola uhradená. Priznávame tú skutočnosť, že suma 29.400,- Eur bola použitá na zaplatenie dlhov, ktoré mala žalovaná. Pokiaľ ide o vzťah medzi stranami sporu, máme za to, že v predmetnej veci by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie, pretože nebola preukázaná akákoľvek forma zmluvy, pričom v tomto smere voči bezdôvodnému obohateniu vznášame námietku premlčania, nakoľko bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Máme za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal z akého titulu požaduje zaplatenie finančnej čiastky a vznášame námietku premlčania. Máme za to, že pokiaľ žalobca podal žalobu, musí uviesť nie len dôvod, ale aj výšku, pričom súd nie je ten, ktorý by mal prepočítavať nejaké sumy, ale tento by mal vyhodnotiť či je žalovaná suma správna alebo nie. Poukázal na to, že od posledného pojednávania došlo k plneniu zo strany žalovanej s tým, , nevie ju presne špecifikovať, pričom má za to, že toto by mal urobiť žalobca v rámci procesných ustanovení, Ďalej uviedol, že súdu predložili len listinné doklady, ktoré majú k dispozícií ohľadom zaplatenia peňažných súm, a to od augusta 2018 doposiaľ. Zdôraznil tú skutočnosť, že dlh nemôže byť statický, pretože žalovaná plní, pričom tuto vystávajú tri roviny, a to v akej výške bol úver, koľko žalobca zaplatil na úvere a koľko zaplatila žalovaná s tým, že im nie je zrejmé, či tieto finančné prostriedky poukázané žalovanou boli použité na zaplateniu úveru. S prihliadnutím na to, že protistrana nemá návrhy na doplnenie dokazovania, takéto nemáme ani my. Žiadal žalobu zamietnuť.
14. V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia Q. J. a T. J..
15. Svedok Q. J., otec žalobcu, pri svojom výsluchu uviedol, že na jar 2012 ich navštívila žalovaná so svojimi rodičmi a so svojim ešte vtedy maloletým synom s tým, že sa rozprávalo o predaji rodinného domu rodičov žalovanej žalobcovi, s tým, že keď sa rodinný dom oddlží, lebo tam bolo nejaké záložné právo, bude predaný za 46.000,- Eur. Pamätá si, že rodičia žalovanej chceli ísť bývať do nejakého bytu. Jemu sa to veľmi nepáčilo, pretože nechcel, aby boli nejaké problémy so sestrou žalovanej, ale otec žalovanej ich ubezpečil, že je všetko v poriadku, že je to vyriešené. Veci sa potom nehýbali a s odstupom jedného alebo dvoch mesiacov už bola taká alternatíva zo strany žalovanej, resp. jej otca, že načo by sa rodinný dom prepisoval na jeho syna, teda žalobcu a žalovaná začala tvrdiť, že sa nejednalo o predaj rodinného domu, ale že sa jednalo len o pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanej a tieto peniaze mu začala splácať. Potvrdil, že vie o tom, že si syn zobral úver 30.000,- Eur za tým účelom, aby sa oddlžil dom vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni ,a.s. s tým, že ďalšiu sumu doplatil pán J., ale potom sa nič nedialo. On vie tak, že tento dom sa mal oddlžiť za tým účelom, aby sa dal predať jeho synovi, teda žalobcovi. Ďalej potvrdil, že z toho úveru, ktorý si zobral syn v sume niečo cez 29.000,- Eur, dal otcovi žalovanej nejakých 6.000,- Eur ,niečo išlo žalovanej. Vie, že sa dohodli a že žalovanej zaplatil nejaké peniaze, pretože mala dlhy. Potom žalovaná začala vracať tieto peniaze, niekedy ich prestala platiť, lebo chcela nejakú fotku, niekedy chcela niečo iné. Nevie sa vyjadriť k tomu, že prečo peniaze vracala žalovaná aj napriek tomu, že už zaplatila svojich 6.000,- Eur. Jednoducho ich posielala na účet a nikto nevie prečo. Žalovaná sa so žalobcom rozišla v roku 2013. Zdôraznil tú skutočnosť, že sa vždy hovorilo o prepísaní domu, alebo s tým, že by sa mali vrátiť peniaze, avšak nikdy sa nehovorilo o žiadnej pôžičke.
16. Svedok T. J., brat žalobcu, pri svojom výsluchu uviedol, že niekedy v apríli 2012 k nim prišli rodičia žalovanej a žalovaná s tým, že majú ťarchu na rodinnom dome a jeho brat, teda žalobca to vyplatí a dom sa prepíše na neho v hodnote cca 46.000,- Eur. On vie tak, že žalobca tieto peniaze aj vyplatil, a to na účet otca žalovanej. Tieto peniaze žalobca vyplatil z úveru, ktorý si zobral, nevie uviesť v akej
výške. Nakoniec sa dom neprepísal, snažili sa o nejakú dohodu. Pamätá si, že jeho rodičia boli u rodičov žalovanej v Ž. asi dva krát, on tam prítomný nebol. Myslí si, že prepis domu sa neuskutočnil z dôvodu, že mali nejaké zlé úmysly, teda žalovaná so svojou rodinou. Po tom ako nedošlo k prepisu domu žalobca trval na tom, aby sa mu dom prepísal, alebo aby mu peniaze vrátili. Následne žalovaná začala splácať splátky a tieto spláca asi aj do dnes. Potvrdil, že tak vie, že strany sporu medzi sebou nemali nič spísané.
17. Dňa 20. 04. 2018 opätovne právna zástupkyňa žalobcu súdu doručila návrh, ktorým navrhla pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovanej, a to N. J. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. O. XXX/X, Ž.. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 02.08.2018 č. k. 2C/47/2015-343 nepripustil, aby N. J. pristúpil do konania ako ďalší subjekt na strane žalovanej. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 17. 09. 2018 č. k. 2C/47/2015-361 zrušila uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 02.08.2018 č. k. 2C/47/2015-283 (správne 343) a konanie o návrhu na pripustenie N. J.Á., ako ďalšieho subjektu na strane žalovanej zastavila. Proti výroku o zastavení konania žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. 03. 2019 č. k. 15Co/275/2018-290 uznesenie okresného súdu v druhom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením zo dňa 18.06.2019 č. k. 2C/47/2015-400 vyšší súdny úradník rozhodol tak, že nepripúšťa, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovanej pristúpil N. J.. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť. Zákonná sudkyňa uznesením zo dňa 29.07.2019 č. k. 2C/47/2015-420 sťažnosť žalobcu zamietla.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a to výpisom z internet bankingu v ČSOB banke, že z účtu žalobcu č. účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 16. 07. 2012 poukázaná platba 2.040,- Eur na účet č. XXXXXXXXX, dňa 10. 07. 2012 platba vo výške 6.730,- Eur na účet XXXXXXXXX, dňa 31. 05. 2012 platba vo výške 29.400,- Eur na účet č. XXXXXXXXX. Žalobca v návrh na vydanie platobného rozkazu uviedol, že predmetnú sumu požičal pôvodnému žalovanému, N. J. z ktorej sumy mu žalovaný nič nevrátil. Jednalo sa o zmluvu o pôžičke a s prihliadnutím na to, že nebol dohodnutý čas plnenia, žalovaného N. J. vyzval na vrátenie sumy 38.170,- Eur v lehote najneskôr do 31. 10. 2013. K návrhu pripojil predžalobnú výzvu zo dňa 24. 10. 2013 z ktorej vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalovaného N. J. vyzval na zaplatenie sumy 38.170,- Eur v lehote najneskôr do 31. 10. 2013 k čomu ako doklad o doručení pripojil zásielku, ktorú si N. J. v odbernej lehote neprevzal. Z obsahu predžalobnej výzvy vyplýva, že N. J. boli v roku 2012 požičané peniaze v sume celkom 38.170,- Eur, a to v troch splátkach, prvá 29.400,- Eur, 6.730,- Eur a tretia 2.040,- Eur na jeho účet, s tým, že z tejto sumy nebola žiadny čiastka vrátená. Právny zástupca žalobcu v tejto predžalobnej výzve poukázal na ustanovenie § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka. Ďalej vo vyjadrení zo dňa 23. 03. 2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že medzi žalobcom a otcom žalovanej vznikol neformálnym spôsobom záväzkovo právny vzťah spočívajúci v požičaní sumy 38.170,- Eur bez konkrétnej dohody času jeho splnenia. Na pojednávaní dňa 07. 02. 2017 žalobca tvrdil, že bol oslovený žalovanou a jej otcom s takým návrhom, že by mohol odkúpiť ich rodinný dom, oni sa dohodli na kúpnej cene 46.000,- Eur. A pokiaľ poskytol plnenie finančných prostriedkov na základe poskytnutých úverov, jednalo sa o kúpnu cenu za predmetný rodinný dom. Žiadny listinný doklad v tomto smere nepredložil s tým, že spísaný nebol. Jeho tvrdenia boli potvrdené svedeckými výpoveďami jeho rodinných príslušníkov, a to otca Q. J. a brata T. J.. Pôvodný žalovaný N. J. v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že on žalobcu nepožiadal o žiadnu pôžičku, ani sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatil. Ďalej uviedol, že pokiaľ aj došlo k vyplateniu finančných prostriedkov na jeho účet, keďže jeho dcéra nemala vlastný účet, on týmto účtom nedisponoval a finančné prostriedky z účtu nevyberal. V podaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 20. 04. 2015 pôvodný žalovaný N. J. opätovne uviedol, že on o žiadnu pôžičku nežiadal, nepotreboval ju, neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú dohodu, len bol použitý jeho účet a teda v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Zo správny ČSOB, a. s., Bratislava zo dňa 24.03.2016 (č. l. 184 spisu) vyplýva, že celková výška pohľadávky z úveru reg. č. XXXXXX účet XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 23.03.2016 je 42.969,78 Eur, z toho istina 42.963,60 Eur, úroky 6,18 Eur, úroky do konečnej splatnosti nevyčísľujú, nakoľko má klient trojročnú fixáciu US - k 20. 07. 2019 končí fix US. Na pojednávaní dňa 07. 02. 2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že od augusta 2012 do januára 2017 žalovaná uhradila splátky 11.941,67 Eur, žalobca na predmetnom úvere zaplatil 11.922,92 Eur s tým, že žalovanej v dôsledku toho vznikol preplatok vo výške 18,75 Eur. Na pojednávaní dňa 06. 02. 2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ sa na predošlom pojednávaní vyjadrila, že žalovaná zaplatila pôžičku v sume cez 11.000,- Eur, pokiaľ z
tejto sumy sa odpočíta pôžička 6.260,64 Eur, uhradila žalovaná sumu 7.933,43 Eur. Teda len v tejto časti bola vykonaná úhrada. Žalobca ohľadom zaplatenia ním tvrdenej sumy nepredložil žiadny listinný doklad, žalovaná predložila výpisy z internet bankingu ohľadom splácania splátok za obdobie od 20. 08. 2018 do 31. 10. 2019. Medzi účastníkmi sa na tunajšom súde viedlo pod sp. zn. 2C/113/2014 konanie o zaplatenie sumy 2.672,40 Eur istiny s prísl. v ktorom konaní žalobca tvrdil, že požičal žalovanej peniaze, a to sumu 6.260,64 Eur z ktorej sumy mu žalovaná zaplatila 3.358,18 Eur a v mesiacoch september a október mu už nič nevrátila. V tejto veci vzal žalobca žalobu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 09. 12. 2014 č. k. 2C/113/2014-123 konanie v tejto veci zastavil. Je zrejmé, že predmetom tohto konania bola suma 6.260,64 Eur, ktorá bola zaslaná žalovanej na účet dňa 16. 07. 2012 (uvádza sa aj vo výpise z internet bankingu na č. l. 3 spisu), ktorá však nie je predmetom tohto konania. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/107/2009 súd zistil, že pod touto sp. zn. sa viedlo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej bývalým manželom Ľ. U.. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 10. 2009 č. k. 3C/107/2009-40, ktorý nadobudol právoplatnosť v merite veci dňa 10.11.2009 a ktorým okrem iného bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť spoločné dlhy, a to Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava vyplývajúci z úverovej Zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 13.383,53 Eur, Slovenskej sporiteľni, a. s., Bratislava, pobočka Veľký Krtíš, vyplývajúci z úverovej Zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 22.084,34 Eur, teda spolu vo výške 35.467,87 Eur. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Cb/80/2010 súd zistil, že pod touto sp. zn. sa viedol spor, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa a ako žalovaný N. U., Ľ. U. a A. Š.. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumu 7.256,07 Eur istiny s príslušenstvom. Jednalo sa o dlh, ktorý bol v rozsudku o vyporiadaní BSM žalovanej a jej bývalého manžela prikázaný jej bývalému manželovi Ľ. U., vyplývajúci zo Zmluvy o stavebnom medziúvere č. XXXXXXXXXX, ktorý bývalý manžel žalovanej nezaplatil. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18.06.2012 č. k. 7Cb/80/2010-180 bola odporcom 1/, 2/, 3/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatil navrhovateľovi 7.256,07 Eur s 12,79 % úrokom p. a., úrokom z omeškania zo sumy 7.104,22 Eur od 01. 09. 2010 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní do právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, zároveň bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.05.2013.
19. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pôvodne sa žalobca domáhal voči žalovanému N. J.Á. vrátenia sumy 38.170,- Eur s príslušenstvom, a to z titulu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, kedy tento tvrdil, že N. J. požičal predmetnú sumu. Keďže nebol dohodnutý čas plnenia, N. J. vyzval na vrátenie finančnej čiastky do 31. 10. 2013, a to listom zo dňa 24. 10. 2013, ktorú výzvu si neprevzal v odbernej lehote. Taktiež aj vo vyjadrení k odporu zo dňa 23. 03. 2015, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný N. J. ho požiadal o finančnú výpomoc, tým že sa hovorilo aj o prevode vlastníckeho právo k domovej nehnuteľnosti, medzi nimi vznikol neformálny záväzkovo-právny vzťah spočívajúci v požičaní sumy 38.170,- Eur, bez konkrétnej dohody času jeho plnenia. Uznesením zo dňa 14. 03. 2016 č. k. 2C/47/2015-180 súd pripustil zmenu na strane žalovaného s tým, že na jeho miesto vstúpila N. U.. Potom ako došlo k zmene právneho zástupcu žalobcu, tento tvrdil, že sa dohodol s otcom žalovanej, ktorý bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, že tento dom od neho odkúpi, dohodli sa na kúpnej cene 46.000,- Eur s tým, že suma ktorú zaslal na účet žalovaného je kúpnou cenou za dom. Žalobca na pojednávaní dňa 07. 02. 2017 do zápisnice
(str. 6) uviedol, že vyzval žalovanú resp. jej otca „aby na neho prepísali dom, alebo mu vrátili peniaze“. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, žalobca a žalovaná neboli v žiadnom právnom vzťahu. Bolo nesporne preukázané, že žalobca finančné prostriedky poukázal na účet otca žalovanej N. J., pričom N. J. aj žalovaná potvrdili, že tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu dlhov žalovanej z titulu vyporiadania jej BSM s bývalým manželom, ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca. Ďalej súd poukazuje na to, že keďže samotný žalobca uviedol, že mali na neho prepísať dom, síce použil množné číslo, ale takýto úkon mohol urobiť len otec žalovanej N. J., ktorý je výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu ako to vyplýva z LV č. XXX (č. l. 70 spisu). Skutočnosť, že malo dôjsť ku kúpe rodinného domu potvrdili aj otec žalobcu Q. J. a brat žalobcu T. J.. Súd v tomto smere poukazuje na výpoveď otca žalobcu, Q. J., ktorý uviedol, že pri stretnutiach sa nikdy nehovorilo o žiadnej pôžičke. Výpoveď žalobcu ,ako aj jeho otca preukazujú že žalobca bol vo vzťahu s otcom žalovanej, pričom keďže nebola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nemohol sa voči otcovi žalovanej domáhať nahradenia prejavu vôle na súde ,ale len prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia pokiaľ zaplatil finančné prostriedky ako kúpnu cenu a následne k prevodu rodinného domu, ktoré vlastníkom bol N. J., nedošlo. Pokiaľ žalovaná začala splácať splátky úveru, sú uveril jej výpovedi, zrejme tak urobila preto, že keď svoju rodinu dostala do takejto situácie, nechcela, aby otec prišiel o rodinný dom, ktorý založil v súvislosti s predmetným úverom. S prihliadnutím na to, že bolo preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže finančné prostriedky ,ktoré boli poukázané na účet jej otca, minula pre svoju potrebu, ako to potvrdila, pričom to potvrdil aj jej otec N. J., mohol by sa žalobca voči žalovanej domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia. Peniaze boli na účet poukázané dňa 16. 07. 2012, pričom zámena účastníkov bola pripustená uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 03. 2016, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 07. 11. 2016. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 23. 03. 2016, teda týmto dňom si žalobca uplatnil svoje nároky voči žalovanej. Keďže peniaze boli poukázané na účet N. J. dňa 31. 05. 2012, 10. 07. 2012, 16. 07. 2012, pričom žalobca potvrdil, že hneď od začiatku vedel, že budú slúžiť na úhradu dlhov žalovanej, tento mal vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca sa mohol domáhať týchto nárokov v dvojročnej lehote, pričom žaloba bola doručená žalovanej až 23. 03. 2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd na záver poukazuje na to, že žalobca počas konania menil dôvody pre priznanie uplatneného nároku (zámena účastníkov), ktoré prispôsoboval aktuálnej dôkaznej situácii. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu voči žalovanej ako nedôvodnú zamietol.
23. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to na základe zásady úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej potom súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.