Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Csp-153-2018.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Subarea
52Csp/153/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného : JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: I. S., F.. XX.XX.XXXX, T. G. XXX, R., S. S., Z. B. S., o zaplatenie 355,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že v spore strán n e m á p r á v o m o c.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou 29.11.2018 na tunajšom súde sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 355,69 eur z titulu porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 12.03.2015 uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 532,44 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola vo výške 591,60 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 59,16 eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Žalovaný mal splácať pôžičku v 12 mesačných splátkach v sume 52,12 eur, a to až do celkovej výšky 625,44 eur. Žalovaný do dnešného dňa uhradil sumu 265,81 eur.
3. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému, vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu.
4. Žalobca v žalobe označil bydlisko žalovaného na adrese E. XXXX/XXX, T. - S., pričom k žalobe priložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal bydlisko na adrese E. XXXX/XXX, T.
- S., pričom z lustrácie cez register obyvateľov vyplýva, že dňa 01.04.2019 skončila platnosť povolenia žalovaného na pobyt na území Slovenskej republiky. Dožiadaním cez Úrad hraničnej a cudzineckej polície sa nepodarilo zistiť či sa žalovaný zdržuje a teda má bydlisko na území Slovenskej republiky. Súd vykonal dožiadanie na príslušné orgány Chorvátskej republiky ( nakoľko je žalovaný štátny občan B.) a zistil, že žalovaný má hlásený pobyt na G. XXX, R., S. S.. Žalovanému bola zaslaná výzva, či sa zúčastní na konaní. Výzva sa súdu vrátila s označením nedoručené.
5. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
10. V súvislosti s citovaným článkom Ústavy SR, je na posúdenie právomoci súdu v prejednávanej veci potrebné vychádzať z ustanovení NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie").
11. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa čl. 27 Nariadenia, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14. Podľa čl. 28 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaný na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si ju nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
15. Z obsahu podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom. Súd nemá preukázané, že žalovaný má bydlisko a teda sa skutočne zdržiava na území Slovenskej republiky a to ani opakovanými lustráciami, ani šetrením cez políciu. Podarilo sa zistiť adresu žalovaného v S.J. S., avšak na výzvu súdu žalovaný nijako nereagoval. Preto súd konštatuje, že nemá právomoc v spore, nakoľko bydlisko žalovaného ako spotrebiteľa na území Slovenskej republiky nemá preukázané. Právomoc tunajšieho súdu nemôže byť založená na žiadnom z ustanovení Nariadenia.
16. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie v súlade s § 9 CSP zastavil.
17. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa §256 ods.1CSP. V predmetnom spore došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a v danom štádiu konania ani nemohli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).