Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Sezaland s.r.o., so sídlom Opoj č. 2, IČO: 47 502 924, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: AGROPO s.r.o., so sídlom Zvončín č. 107, IČO: 34 125 795, právne zastúpený: JUDr. Július Šefčík, advokát so sídlom Ul. 9. mája 15, Trnava, o zdržanie sa neoprávnených zásahov, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v katastrálnom území U., obec U., okres T.:

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, orná pôda, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.10.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch špecifikovaných v žalobe. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je poľnohospodársky podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť. Žalobca v rokoch 2016 a 2017 oslovil viacerých vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území U. a ponúkol im možnosť uzatvoriť so žalobcom ako nájomcom nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu za ročné nájomné vo výške 200 eur/ha na obdobie piatich rokov po ukončení predchádzajúceho nájomného vzťahu s dovtedajším nájomcom pozemkov, ktorým bol žalovaný. Ponúknuté ročné nájomné vo výške 200 eur/ha bolo podstatne vyššie ako ročné nájomné vo výške 80 eur/ha, ktoré vlastníkom pôdy platil počas predchádzajúceho nájomného vzťahu žalovaný ako dovtedajší nájomca pozemkov. Na základe toho vlastníci poľnohospodárskej pôdy ako prenajímatelia uzatvorili v rokoch 2016 a 2017 so žalobcom ako nájomcom nájomné zmluvy, ktorých predmetom je prenájom pozemkov na účely poľnohospodárskej činnosti žalobcu pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníci pozemkov uzatvorili so žalobcom nové nájomné zmluvy, vlastníci pozemkov poslali žalovanému ako dovtedajšiemu nájomcovi list (každý vlastník osobitne) označený ako „Zámer nepredĺžiť zmluvný vzťah“, v ktorom žalovanému

oznámili, že nemajú záujem predĺžiť platnosť predchádzajúcich nájomných zmlúv. Vlastníci pozemkov zároveň žalovaného vyzvali na vyčlenenie a vrátenie pozemkov po zbere úroky z hospodárskeho (agronomického) roku 2017/2018. Obsah uvedeného listu bol v prípade všetkých vlastníkov Pozemkov identický (list sa pri jednotlivých vlastníkoch pozemkov odlišoval len v identifikácii konkrétneho pozemku, ktorého sa list týkal). Žalovaný reagoval listom označeným ako „Ukončenie nájomného vzťahu - odpoveď“, ktorý doručil všetkým vlastníkom pozemkov a v ktorom uviedol, že berie na vedomie oznámenie o ukončení nájomného vzťahu k pozemkom. Žalovaný zároveň vlastníkom pozemkov oznámil, že práce súvisiace s vytýčením a vrátením pozemkom sú povinní zabezpečiť na vlastné náklady vlastníci pozemkov. Obsah predmetného listu od žalovaného adresovaného vlastníkom pozemkov bol v prípade všetkých vlastníkov pozemkov identický. Následne, z dôvodu právnej istoty, vlastníci pozemkov (každý osobitne) zaslali žalovanému ešte jeden list označený ako „Výzva na vrátenie a prevzatie pozemku“, v ktorom žalovaného vyzvali na vrátenie príslušných pozemkov po uplynutí doby nájmu. Obsah uvedeného listu bol v prípade všetkých vlastníkov Pozemkov identický. Listy od všetkých vlastníkov pozemkov boli žalovanému doručené skôr ako jeden rok pred uplynutím dohodnutej doby nájmu žalovaného k pozemkom. Na doručenie predmetných výziev reagoval žalovaný listom označeným ako „Výzva na vrátenie a prevzatie pozemku - odpoveď“, v ktorom žalovaný uviedol, že výzvu vlastníkov pozemkov na vrátenie a prevzatie pozemkov akceptuje a že tiež akceptuje návrh, aby k prevzatiu pozemkov späť do užívania ich vlastníkov došlo po zbere úrody z hospodárskeho (agronomického) roku 2017/2018. Obsah predmetného listu bol v prípade všetkých vlastníkov pozemkov identický. V súlade s ust. v znení účinnom do 30.04.2018 tak došlo ku skončeniu nájmu žalovaného k pozemkom uplynutím dohodnutej doby nájmu. Z uvedenej písomnej komunikácie vyplýva, že žalovaný túto skutočnosť akceptoval a že si bol vedomý toho, že nájom k pozemkom sa po uplynutí hospodárskeho (agronomického) roku 2017/2018 skončí a pozemky začne v ďalšom hospodárskom (agronomickom) roku 2018/2019 užívať žalobca ako nový nájomca pozemkov v zmysle nových nájomných zmlúv uzavretých s vlastníkmi pozemkov. Napriek uvedenému žalovaný krátko pred uplynutím doby jeho nájmu k pozemkom poslal vlastníkom pozemkov nový list označený ako „Upovedomenie a žiadosť o zjednanie nápravy a predloženie nájomnej zmluvy“, v ktorom uviedol, že vlastníci pozemkov porušili jeho právo na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné podľa ust. a preto žiada o zjednanie nápravy. Žalovaný k predmetnému listu zároveň pripojil svoj návrh nájomnej zmluvy na pozemky na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2023 za ročné nájomné vo výške 80 eur/ha. Vzhľadom na to, že na obdobie po 01.01.2019 vlastníci pozemkov už mali uzatvorené nové nájomné zmluvy so žalobcom a žalovaný vo svojich predchádzajúcich listoch sám výslovne uviedol, že akceptuje ukončenie svojho nájomného vzťahu k pozemkom a akceptuje aj žiadosť vlastníkov pozemkov, aby k prevzatiu pozemkov späť do ich užívania došlo po zbere úrody z hospodárskeho (agronomického) roku 2017/2018, na predmetný nový list žalovaného („Upovedomenie a žiadosť o zjednanie nápravy a predloženie nájomnej zmluvy“), vlastníci Pozemkov nereagovali. Následne bol vlastníkom pozemkov zo strany žalovaného doručený ďalší list označený ako „Oznámenie o vzniku nájomného vzťahu podľa “, v ktorom žalovaný uviedol, že nakoľko vlastníci pozemkov v lehote 2 mesiacov od doručenia jeho návrhov nájomných zmlúv na Pozemky (na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2023) tieto návrhy neodmietli, vznikol podľa ust. v znení účinnom do 01.05.2018 medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným nový nájomný vzťah za podmienok uvedených v predmetných návrhoch nájomných zmlúv. Žalovaný doposiaľ predmetné pozemky ich vlastníkom ani žalobcovi ako ich súčasnému nájomcovi neodovzdal a naďalej pokračuje v ich obhospodarovaní aj po uplynutí doby nájmu, na ktorú mal žalobca pozemky prenajaté. V danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na prednostné uzatvorenie nájomných zmlúv na pozemky v zmysle , nakoľko vlastníci pozemkov predmetné pozemky nemali záujem prenajať v ďalšom období za obvyklé nájomné (ktoré je podľa tvrdenia žalovaného vo výške 80 eur/ha/rok), ale za nájomné, ktoré je podstatne vyššie ako obvyklé nájomné (200 eur/ha/rok). Iba v prípade, ak v rámci nového nájomného vzťahu bolo dohodnuté alebo navrhnuté nájomné v obvyklej výške, patrí doterajšiemu nájomcovi prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy za takéto (obvyklé) nájomné a vlastník je (ak si nájomca toto právo uplatní) povinný prednostne uzavrieť novú nájomnú zmluvu s doterajším nájomcom a nie s treťou osobou. V prípade, ak vlastník pozemku uzatvára na ďalšie obdobie nájomnú zmluvu na pozemok za nájomné vo výške presahujúcej obvyklé nájomné, doterajšiemu nájomcovi právo na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy nepatrí. Keďže v danom prípade žalovaný nemal právo na prednostné uzatvorenie nájomných zmlúv na ďalšie obdobie nájmu (v zmysle ), nemohol ani uplatniť postup podľa ust. Uplatneniu fikcie vzniku nájomného vzťahu podľa 13 ods. 3 bráni jednak existencia zmluvných nájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a

žalobcom, a tiež neexistencia subjektívnej povinnosti na strane vlastníkov pozemkov uzavrieť ďalšie nájomné zmluvy prednostne so žalovaným ako dovtedajším nájomcom. Medzi žalovaným a vlastníkmi pozemkov nedošlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 fikciou podľa ust. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca má ako nájomca v zmysle uzatvorených nových nájomných zmlúv výlučné právo užívať pozemky za účelom poľnohospodárskej výroby. Napriek tomu žalovaný bez súhlasu žalobcu ako aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov, vstupuje na tieto plochy a vykonáva na nich aj v súčasnosti poľnohospodárske činnosti. Žalovaný týmto spôsobom bez právneho dôvodu zasahuje do práva žalobcu užívať predmetné pozemky tým, že znemožňuje žalobcovi užívanie týchto pozemkov na účely poľnohospodárskej výroby.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so spoločnosťou žalobcu nemá žiadny právny a ani iný obchodný vzťah týkajúci sa sporných pozemkov. Keďže žalovaný nikdy pozemky nevrátil majiteľom, spoločnosť žalobcu nemá dôvod podávať žalobu. Žalovaný mal k sporným pozemkom uzavreté nájomné vzťahy a vlastníci mali záujem o ukončenie „starého“ nájomného vzťahu a taktiež na vznik nového nájomného vzťahu. Vlastníci vedeli o záujme spoločnosti žalovaného o ďalšom pokračovaní v nájomnom vzťahu, avšak nepostupovali spôsobom prednostného uzavretia nájomnej zmluvy. Na pozemkoch vykonáva žalovaný poľnohospodársku činnosť v dobrej viere, pretože vlastníci v zákonom stanovenej lehote a spôsobom ( ) nenamietali prednostné právo užívania. Po uplynutí lehoty a doručení oznámení o vzniku fikcie nájomného vzťahu zo strany žalovaného niektorí vlastníci namietali, dokonca aj pred uplynutím lehoty stanovenej v zákone, ale ich námietky nesmerovali k skutočnostiam, ktoré a zákona pripúšťa ako oprávnené.

4. Žalobca v tzv. replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je daný tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemky, ku ktorým má užívací právny titul (nájom) žalobca, čím žalovaný neoprávnene zasahuje do práva žalobcu. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že vlastníci pozemkov mali po skončení doby nájmu podľa „starých“ nájomných zmlúv (uzavretých medzi vlastníkmi a žalovaným) záujem o vznik nového nájomného vzťahu so žalovaným. Naopak, z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že vlastníci poslali žalovanému ako dovtedajšiemu nájomcovi pozemkov list (každý vlastník osobitne) označený ako „Zámer nepredĺžiť zmluvný vzťah“, v ktorom vlastníci pozemkov žalovanému oznámili, že nemajú záujem predĺžiť platnosť predchádzajúcich nájomných zmlúv, ktoré mali ako prenajímatelia uzatvorené so žalovaným ako nájomcom. Žalovaný rovnako zavádza, keď tvrdí, že nemal vedomosť o tom, že vlastníci uzavreli nájomné zmluvy so žalobcom. Naopak, z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný nielenže uviedol, že výzvu vlastníkov pozemkov na vrátenie a prevzatie pozemkov akceptuje a že tiež akceptuje návrh, aby k prevzatiu pozemkov späť do užívania ich vlastníkov došlo po zbere úrody z hospodárskeho (agronomického) roku 2017/2018, ale aj vedomosť o tom, že vlastníci prenajali pozemky novému nájomcovi, ktorým je žalobca.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so zmluvami o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností (č.l. 10 - 41 spisu), listom „Zámer nepredĺžiť zmluvný vzťah“ z 15.11.2016 (č.l. 42 spisu), podacími lístkami (č.l. 42a - 42i spisu), listom „Ukončenie nájomného vzťahu - odpoveď“ (č.l. 43 spisu), listom „Výzva na vrátenie a prevzatie pozemku - odpoveď“ (č.l. 45 spisu), návrh Nájomnej zmluvy č. XXXX (č.l. 46b spisu), listom „Oznámenie o vzniku nájomného vzťahu podľa “ z 05.10.2018 (č.l. 47 spisu), ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že nájomné zmluvy žalobcu sú dohodnuté platne a ich existencia neznamená porušenie práva na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným. Ich existenciou je zároveň vylúčený vznik nájomného vzťahu zo zákona. Z listinných dôkazov doložených k žalobe vyplýva, že žalovaný už v roku 2016 akceptoval žiadosť o vrátenie pozemkov zo strany vlastníkov a v roku 2017 opätovne oznámil, že akceptuje vrátenie a prevzatie pozemkov do užívania vlastníkov. Zároveň oznámil vlastníkom, že akceptuje ich návrh, aby došlo k prevzatiu pozemkov po zbere úrody za rok 2017/2018, ba dokonca na jeseň v roku 2018 reálne vynechal predmetné pozemky z užívania v tom zmysle, že pozberové práce na týchto pozemkoch neurobil. Čiže ešte na jeseň 2018 boli zo strany žalovaného robené také úkony, ktoré svedčia o tom, že nájomný vzťah považoval za ukončený a predmetné pozemky vynechal zo svojho hospodárenia. Napriek týmto skutkovým okolnostiam urobil žalovaný vo vzťahu k vlastníkom ním tvrdený návrh na uzavretie novej nájomnej zmluvy, čo možno hodnotiť v kontexte týchto okolností ako výkon práva, ktorý je za hranicou dobrých mravov. Zákon

neukladá vlastníkovi ponúknuť doterajšiemu nájomcovi uzavretie nájomnej zmluvy, ani žiadnu inú povinnosť komunikovať, či informovať. Je výlučne vecou nájomcu, či si svoje právo uplatní alebo nie a či vôbec si toto právo uplatniť môže, to závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Ak si doterajší nájomca prednostné právo uplatní, je vlastník povinný uprednostniť doterajšieho nájomníka, pokiaľ ale nový nájomný vzťah má iné náležitosti ako definuje zákon, tak doterajší nájomca nemá právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy. Žalovaný vedel o záujme vlastníkov prenajať doterajší predmet nájmu novému nájomcovi za nájomné vo výške 200 eur/ha/rok tak, ako to vlastníkom ponúkol žalobca. Žalovaný nemal záujem navrhnúť vlastníkom rovnakú ponuku, ako im ponúkol žalobca a preto súhlasil s ukončením nájmu a s vrátením pozemkov vlastníkom. Žalovaný tak vo vzťahu k vlastníkom pozemkov celkom jednoznačne prejavil vôľu neuplatňovať si právo podľa , keď výslovne akceptoval žiadosť vlastníkov o vrátenie pozemkov. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný následne zaslal vlastníkom návrhy nových nájomných zmlúv s nájomným vo výške 80 eur/ha/ rok tvrdiac, že si uplatňuje právo podľa prvej vety ust. Zákon v znení účinnom do 30.04.2018 nesankcionoval neplatnosťou novú nájomnú zmluvu, uzavretú s treťou osobou, ktorej uzatvorením došlo k porušeniu práva nájomcu podľa prvej vety . Takýto dôsledok vo vzťahu k novej nájomnej zmluve uzatvorenej s treťou osobou bol do právneho poriadku zavedený novelou č. s účinnosťou od 01.05.2018. Všetky nové nájomné zmluvy, uzatvorené medzi vlastníkmi a žalobcom, boli uzavreté pred 01.05.2018. Podľa prechodných ustanovení zákona k úpravám účinným od 01.05.2018 sa nároky vzniknuté z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajších predpisov. Sankcia neplatnosti novej nájomnej zmluvy sa tak vzťahuje len na taký prípad porušenia práva nájomcu podľa zákona, ku ktorému došlo uzatvorením novej nájomnej zmluvy v čase od účinnosti novely zákona, t.j. od 01.05.2018. V opačnom prípade by išlo o retroaktivitu práva, ktorý je neprípustná. Z toho vyplýva, že ak by aj žalovanému patrilo právo podľa prvej vety zákona a ak by aj uzavretím nových nájomných zmlúv, uzatvorených medzi vlastníkmi a žalobcom, bolo toto právo žalovaného porušené, nemá toto porušenie práva za následok absolútnu neplatnosť nových nájomných zmlúv, uzatvorených medzi vlastníkmi a žalobcom.

7. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zmluvy uzavreté spoločnosťou žalobcu sú neplatné, pretože boli uzavreté v čase trvania nájomných zmlúv, ktoré mali pôvodní vlastníci so spoločnosťou žalovaného. Jednalo sa o limitnú hranicu dvoch mesiacov, hoci zákonom stanovená hranica je päť mesiacov a tá nie je splnená. Pokiaľ ide o informovanosť žalovaného o ukončení nájomného vzťahu, v tom čase bol zákon koncipovaný inak, a spoločnosť žalovaného nemala inú možnosť, avšak vzhľadom k zmene zákona si spoločnosť žalovaného splnila všetky povinnosti, ktoré jej zákon počas doby platnosti trvania zmluvy určoval, a to najskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručila preukázateľným spôsobom prenajímateľom návrh novej nájomnej zmluvy a prenajímatelia do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietli takýto návrh nájomnej zmluvy, a ani jeden nedoručil spoločnosti žalovaného dôvody, pre ktoré by mohol byť takýto návrh odmietnutý. V čase podania návrhov nájomnej zmluvy, zákon nestanovoval spôsob výšky nájmu, pričom žalovaný ho stanovil na sumu 80 eur, a v krátkom čase v zákon stanovil obvyklú výšku nájomného, ktorá bolo určená na sumu cca 79 eur. V danom čase konal žalovaný v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy. Žalovaný popiera, že by mal vedomosť o ponúknutej výške nájomného 200 eur a ani nevedel o novom nájomcovi (žalobcovi), pretože nový nájomník predložil zmluvu podpísanú s dátumom s účinnosťou od 01.10.2018 s tým, že nájomca mal uzatvorenú nájomnú zmluvu do 31.10.2019.

8. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

9. Podľa ustanovenia obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Podľa ustanovenia o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom do 30.04.2018, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

11. Podľa poznámky pod čiarou k predmetnému ustanoveniu zákona je týmto osobitným predpisom až 684 v znení neskorších predpisov.

12. Podľa ustanovenia nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa ustanovenia vety prvej nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.

14. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.04.2018, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu2) určený na iné ako poľnohospodárske účely.

15. Podľa ustanovenia , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v ; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Podstatou žaloby o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (tzv. negatórnej žaloby) je právo vlastníka veci domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu. Vlastník veci sa ňou domáha, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie (aby sa zdržal určitého konania) alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli). Na základe zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva. Predpokladom úspešnosti negatórnej žaloby je neoprávnenosť zásahu. Tá spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, nesmie vykonávať, t.j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie. Takýto neoprávnený zásah môže spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne osobuje nakladanie s vecou (napr. neodôvodnene si prisvojuje právo užívať vec) alebo v tom, že vlastníkovi veci robí pri nakladaní s ňou nejaké prekážky. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Totožná ochrana, aká sa poskytuje vlastníkovi v rozsahu ustanovenia , sa poskytuje aj dobromyseľnému držiteľovi (t.j. tomu, kto je oprávnený mať vec u seba) a dokonca aj užívateľovi (detentorovi) veci. Je ním osoba, ktorá má vec u seba na základe obligačného (záväzkového) práva alebo vecného práva. Oprávnený držiteľ nemôže negatórnu žalobu (resp. žalobu z tzv. lepšieho práva) využiť voči vlastníkovi, ale len voči inej (tretej osobe), ktorá do výkonu jeho práv v rozsahu detencie neoprávnene zasahuje. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má teda nielen vlastník, ale aj oprávnený držiteľ (domnelý vlastník) a aj oprávnený detentor veci. Právo na ochranu držby možno vyvodiť z ustanovenia . Žalobca v takom prípade nepreukazuje vlastnícke právo, ale iné právo mať vec u seba. Obligačným titulom oprávňujúcim žalobcu mať vec u seba môže byť napríklad aj nájomná zmluva.

17. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, medzi stranami nebolo sporné, že vlastníci poľnohospodárskej pôdy ako prenajímatelia uzatvorili v rokoch 2016 a 2017 so žalobcom ako nájomcom nájomné zmluvy, ktorých predmetom mal byť prenájom sporných pozemkov na účely poľnohospodárskej činnosti (na obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2023), ku ktorým mal dovtedy platný nájomný vzťah žalovaný. Nie je sporná skutočnosť, že vlastníci pozemkov uzatvorili so žalobcom nové nájomné zmluvy (v období od 15.11.2016 do 06.09.2017) a že každý z vlastníkov pozemkov zaslal žalovanému ako dovtedajšiemu nájomcovi list „Zámer nepredĺžiť zmluvný vzťah“, v ktorom žalovanému oznámili záujem nepredĺžiť platnosť predchádzajúcich nájomných zmlúv a zároveň žalovaného vyzvali na vrátenie pozemkov po zbere úroky z hospodárskeho roku 2017/2018. Žalovaný doručenie predmetných listov od vlastníkov nerozporoval a v odpovedi na ich listy označenej ako „Ukončenie nájomného vzťahu - odpoveď“ (č.l.

43 spisu) vzal na vedomie oznámenie o ukončení nájomného vzťahu k pozemkom. Tiež je nesporné, že následne každý z vlastníkov sporných pozemkov zaslal žalovanému „Výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku“ (č.l. 44 spisu), v ktorom žalovaného vyzval na vrátenie príslušného pozemku po uplynutí doby nájmu. Na doručenie predmetných výziev reagoval žalovaný listom „Výzva na vrátenie a prevzatie pozemku - odpoveď“ (č.l. 45 spisu), ktorým akceptoval výzvu vlastníkov na vrátenie pozemkov po zbere úrody z hospodárskeho roku 2017/2018. ďalšou nespornou skutočnosťou je, že žalovaný pred uplynutím doby jeho nájmu k pozemkom zaslal každému z vlastníkov pozemkov list „Upovedomenie a žiadosť o zjednanie nápravy a predloženie nájomnej zmluvy“, ku ktorému pripojil návrh novej nájomnej zmluvy na príslušný pozemok (na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2023 za ročné nájomné vo výške 80 eur/ ha) a že vlastníci pozemkov na predmetný nový list žalovaného ani jeho návrhy nových nájomných zmlúv nereagovali. Následne žalovaný doručil každému z vlastníkov pozemkov list „Oznámenie o vzniku nájomného vzťahu podľa “, v ktorom žalovaný uviedol, že medzi ním a vlastníkmi pozemkov vznikol nový nájomný vzťah podľa . Napokon nie je medzi stranami sporné, že žalovaný doposiaľ predmetné pozemky neodovzdal vlastníkom pozemkov ani žalobcovi a naďalej pokračuje v ich obhospodarovaní.

18. Súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného o tom, že nemal vedomosť o úmysle vlastníkov pozemkov uzatvoriť nové nájomné zmluvy so žalobcom za účelové a nepravdivé. Žalovaný v odpovediach na listy vlastníkov označených ako „Ukončenie nájomného vzťahu - odpoveď“ (č.l. 43 spisu) nielenže akceptoval ukončenie nájomného vzťahu k pozemkom, ale v uvedených listoch výslovne uviedol (keďže nerozporoval identické znenie každého z listov adresovaných vlastníkom pozemkov), že „ďalej požadujete, aby AGROPO predmetný pozemok vyčlenilo a vám vrátilo po zbere úrody z hospodárskeho roku 2017-2018 v súčinnosti s novým nájomcom firmou Sezaland s.r.o.“ To znamená, že už v čase jeho reakcie na oznámenie vlastníkov pozemkov nepredĺžiť s ním platnosť nájomných zmlúv, vedel o novom nájomcovi a že týmto nájomcom je spoločnosť žalobcu. Žalovaný tak vo vzťahu k vlastníkom pozemkov jednoznačne prejavil vôľu neuplatňovať si prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy (podľa ), keď výslovne a opakovane akceptoval žiadosť vlastníkov o vrátenie pozemkov a ukončenie nájomných vzťahov (č.l. 43 aj č.l. 45 spisu). Napriek týmto skutočnostiam žalovaný následne zaslal vlastníkom pozemkov návrhy nových nájomných zmlúv v očividnej snahe zabezpečiť si predĺženie doby nájmu uplatnením fikcie vzniku nájomného vzťahu v zmysle 13 ods. 3 Takýto postup žalovaného však považuje súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi a niet dôvodu, aby takéto konanie žalovaného požívalo právnu ochranu.

19. Okrem uvedeného sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej v znení účinnom do 30.04.2018 nesankcionoval (absolútnou ani relatívnou) neplatnosťou nájomnú zmluvu uzavretú s treťou osobou, ktorej uzatvorením došlo k porušeniu práva pôvodného nájomcu podľa vety prvej (t.j. prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy). Takýto následok vo vzťahu k novej nájomnej zmluve bol do právneho poriadku zavedený až novelou č. s účinnosťou od 01.05.2018. Podľa prechodných ustanovení zákona k úpravám účinným od 01.05.2018 () sa nároky vzniknuté z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajších predpisov. Sankcia absolútnej neplatnosti novej nájomnej zmluvy sa tak vzťahuje len na prípad porušenia práva pôvodného nájomcu podľa , ku ktorému došlo uzatvorením novej nájomnej zmluvy v čase od účinnosti novely zákona, t.j. od 01.05.2018. V opačnom prípade by išlo o neprípustnú retroaktivitu zákona. V prejednávanej veci boli všetky nájomné zmluvy medzi vlastníkmi pozemkov a žalobcom uzavreté v rozpätí obdobia od 15.11.2016 do 06.09.2017, t.j. pred účinnosťou novely Z toho vyplýva, že ak by aj žalovanému patrilo prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy a ak by aj uzavretím nových nájomných zmlúv bolo toto právo žalovaného porušené, nemá takéto porušenie práva za následok absolútnu neplatnosť nových nájomných zmlúv uzatvorených medzi vlastníkmi pozemkov a žalobcom.

20. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu možno uzavrieť, že žalobcovi vznikol uzavretím nájomných zmlúv s vlastníkmi sporných pozemkov platný nájomný vzťah. Keďže nájomné zmluvy žalobcu na sporné pozemky sú platné, nemohli platne vzniknúť na rovnaké obdobie nájmu nové nájomné vzťahy medzi žalovaným a vlastníkmi pozemkov (a to ani uplatnením zákonnej fikcie v zmysle ). Vzhľadom na to, že žalovaný predmetné pozemky neodovzdal vlastníkom pozemkov ani žalobcovi (ako platnému nájomcovi) a naďalej pokračuje v ich obhospodarovaní, koná tak bez právneho dôvodu, čím zasahuje do práva žalobcu ako oprávneného detentora užívať veci (sporné

pozemky) na poľnohospodársku činnosť. Na základe toho dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanému preto uložil povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na sporných pozemkoch.

21. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka Q. H., pretože pre rozhodnutie vo veci samej nie je takýto dôkaz potrebný a navyše navrhnutý svedok bol prítomný na predchádzajúcom pojednávaní ako verejnosť, čím by bola vierohodnosť jeho výpovede spochybnená. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom strán sporu vzhľadom na to, že žalobca na tomto návrhu netrval a pre rozhodnutie vo veci samej vykonanie tohto dôkazu taktiež nie je potrebné.

22. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v konaní je 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().