Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-89-2019.pdf
PDF · 93.39 KB
Case nature
Subarea
3To/89/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019 prejednal odvolanie obžalovaného M. N. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/66/2016 z 31.5.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/66/2016 zo dňa 31.5.2019.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/66/2016 z 31.5.2019, bol obžalovaný M. N. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 7.9.2015 v čase okolo 9.28 hod viedol jazdnú súpravu zloženú z nákladného motorového vozidla značky DAF XF95.480, evidenčné číslo MT-539CP a návesu značky KO¨GEL SN 24, evidenčné číslo MT-291YG, po ceste číslo I/78 v smere od obce Lokca smerom na obec Babín, okres Námestovo, pričom v km 14.00, pri prejazde tiahlej pravotočivej zákruty, na mokrej vozovke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho ľavá zadná časť návesu KO¨GEL SN 24 prešla do protismeru, kde narazila do protiidúceho motorového vozidla značky RENAULT KANGOO evidenčné číslo TS-061AT, ktoré viedol O. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý po dopravnej nehode utrpel zranenia, a to polytraumu - vnútrolebečné poranenie, zlomeninu jarmovej kosti, zlomeninu hornej čeľuste, zlomeninu spodiny očnice, sériovú zlomeninu rebier s postihnutím štyroch a viacerých rebier, pohrudnicový výpotok, iný preumothorax (správne malo byť uvedené iný pneumotorax- pozn. odvolacieho súdu viď čl. 112 - spisu), pomliaždenie hrudníka, zlomeninu plecového pletenca, viaceré otvorené rany pleca a ramena, poškodenie plexus brachálie (poškodenie pletenca nervov vstupujúcich z chrbtice do ľavej hornej končatiny), opäť správne malo byť uvedené plexus brachialis - viď č.l. 112 a nasl. spisu , s dobou liečenia a práceneschopnosti do 14.3.2016.
Za to súd obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 24 mesiacov.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mariána Jurkovca. Obžalovaný v písomnom odôvodnení podaného odvolania po úvodnom konštatovaní základných faktov a opisu výrokov napadnutého rozsudku uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so všetkými pochybnosťami, ktoré v priebehu trestného konania v súvislosti s dopravnou nehodou vznikli a na ktoré počas prípravného konania, aj konania pred súdom poukazoval. Rozsudok považuje za neurčitý a nepreskúmateľný. Podľa jeho názoru je odôvodnenie rozsudku len popisom vykonaných dôkazov, bez ich náležitého vyhodnotenia, s absenciou úvah súdu pri ich vyhodnocovaní, a preto nie je možné takýto rozsudok detailne a náležite preskúmať. Taktiež z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami a okolnosťami sa súd riadil pri ukladaní trestu. V ďalšej časti odvolania sa obžalovaný sústredil na pochybnosti, ktoré vykonaným dokazovaním ostali neodstránené a ktoré boli vnesené v súvislosti so zisteniami a závermi nachádzajúcimi sa v znaleckom posudku Ing. Igora Haracha č. 56/2016 z 31.10.2016. Uviedol, že týmto predloženým znaleckým posudkom došlo k spochybneniu znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana, o ktorého závery sa opiera prokuratúra pri podávaní predmetnej obžaloby. Podľa jeho názoru ani ďalší znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou ExpertGroup, k .s., Bratsilava však neodstránil všetky pochybnosti a rozpory, ktoré vznikli pri vyšetrovaní predmetnej dopravnej nehody. V tomto znaleckom posudku je okrem iného konštatované, že z technického hľadiska nie je možné exaktne vyhodnotiť z tachografového záznamu, pri akej rýchlosti jazdnej súpravy došlo k zrážke vozidla Renault a jazdnej súpravy, že za daných adhéznych podmienok vodič neprekročil medznú rýchlosť prejazdu zákrutou. Znalec tiež uviedol, že z pohľadu rýchlosti je možné považovať techniku jazdy vodiča návesovej súpravy za správnu. Obžalovaný je však názoru, že znalec Ing. Rastislav Jurina na hlavnom pojednávaní 28.5.2019 riadne nevyargumentoval a nevyjadril sa jednoznačne ku skutočnostiam, ktoré sú v porovnaní so znaleckým posudkom znalca Ing. Igora Haracha sporné a na ktoré poukázal vo svojom písomnom podaní na súd označenom ako „vyjadrenie s návrhom“ na vykonanie výsluchu znalca, a to: poloha časti deformovaného ľavého okenného rámu nákladného motorového vozidla zn. Renault zistená približne v strede jazdného pruhu, návesovej súpravy, pomerne výrazne za deklarovaným miestom zrážky, poloha bočnej ochrannej lišty pravdepodobne ľavej nákladného motorového vozidla zn. Renault na krajnici jazdného pruhu návesovej súpravy zistená pomerne výrazne za deklarovaným miestom zrážky, poloha svetlometu nákladného motorového vozidla zn. Renault približne v strede jazdného pruhu návesovej súpravy zistená pomerne výrazne za deklarovaným miestom zrážky, poloha zadnej zástery-gurtne návesu na krajnici jazdného pruhu návesovej súpravy zistená pomerne výrazne za deklarovaným miestom zrážky, poloha dreveného klinu z návesu na vozovke, ako i skrinky na náradie, mimo spevnenej časti vozovky, poloha gumenej hadice v jazdnom pruhu návesovej súpravy. K týmto skutočnostiam sa síce znalec pri svojom výsluchu vyjadril dňa 28.5.2019 na hlavnom pojednávaní, ale len všeobecne a nie podrobne. Upozornil aj na úvahu znalca Ing. Igora Haracha v jeho znaleckom posudku, že motorové vozidlo zn. Renault Kangoo sa dostalo do situácie, pri ktorej sa dostalo k stredu vozovky, pričom došlo k zrušeniu bezpečného bočného odstupu ako dôsledok strhnutia riadenia doľava a následne doprava. Čo mohlo byť podnetom na náhlu zmenu smeru jazdy nákladného motorového vozidla zn. Renault Kangoo doľava nie je možné objektívne zistiť. Či týmto podnetom mohlo byť otváranie ľavého predného okna počas jazdy (ručné ovládanie) a pritom strhnutie riadenia doľava, je možné považovať len za technicky prijateľnú skutočnosť. Dôvodom na takúto úvahu je skutočnosť, že v mieste kolízie sa nenachádzali úlomky z prípadnej poškodenej sklenenej výplne ľavých predných dvier, ale ani v interiéri vozidla nie sú stopy po úlomkoch takého rozsahu, aby zodpovedali deštrukcii takejto sklenenej výplne a charakteru a vzniku mechanizmu poškodenia. V závere poukázal na zásadu „in dubio pro reo“. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a aby sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodí.
Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por. podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2 Tr. por., ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Obsah pojmu „skutok“ je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods. 3, § 199 ods. 3, § 235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné uviesť, že od strany 2 po prvú polovicu strany 9 okresný súd mechanicky vymenoval vykonané dôkazy v priebehu hlavného pojednávania, a to výpoveď obžalovaného, výpovede svedka poškodeného O. T., listinné dôkazy, najmä tri znalecké posudky z odboru doprava cestná.
Okresný súd odôvodnil vinu obžalovaného nasledovnými právnymi úvahami:
„Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. K tomuto záveru dospel súd najmä na základe znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana č. 115/2015, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v čase zrážky viedol vozidlo rýchlosťou približne 86 km/hod, pričom v čase vjazdu do zákruty bola rýchlosť vozidla 87 km/hod. Pre prejazd zákrutou pred miestom zrážky z technického hľadiska bola primeraná rýchlosť na po mokrom povrchu do 77 km/hod. Teda pri vjazde do zákruty viedol vodič jazdnú súpravu rýchlosťou o 10 km vyššou ako je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou. Vodič T. sa pohyboval so svojim vozidlom v smere od obce Babín na obec Lokca, pričom v mieste zrážky malo vozidlo rýchlosť 65 až 70 km/hod a ide o priamy úsek pred vjazdom do ľavotočivej zákruty, z technického hľadiska bola rýchlosť vodiča prijateľná. Povrch vozovky bol mokrý s tým, že obvyklý koridor jazdy bol vyjazdený a v koľajach bola voda. V danom prípade, keďže bola vozovka mokrá, nákladné vozidlo malo široké pneumatiky s dosť opotrebeným dezénom, tak v danom prípade sa také vozidlo, keď vojde do kaluže, správa ako na vodných lyžiach. Príčinou nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý viedol jazdnú súpravu pri vjazde do zákruty pred miestom zrážky rýchlosťou o 10 km/hod vyššou, ako je rýchlosť primeraná prejazdu zákrutou. Tieto tvrdenia boli potvrdené aj kontrolným znaleckým posudkom č. 15/2019, z ktorého vyplynulo, že bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola skutočnosť, že došlo k strate smerovej stability jazdnej súpravy a prejazdu minimálne zadnej časti návesu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom poškodeného. Obžalovaný ako vodič návesovej súpravy mohol zrážke s oproti jazdiacim vozidlom Renault zabrániť tak, aby návesovú súpravu smerovo správne viedol v pravom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy. Z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii, nevyplynulo, že v pravom jazdnom pruhu, v smere jeho jazdy, sa nachádzala prekážka, ktorú by bol nútený obchádzať, resp. iné okolnosti, ktoré by ho nútili vykonať prejazd do protismerného jazdného pruhu. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.“
Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd dospel k názoru, že napadnutý rozsudok je nezákonný pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por., pričom uvedené konštatovanie sa týka všetkých výrokov napadnutého rozsudku, t.j. výroku o vine i výroku o treste. Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval
na trestné stíhanie obžalovaného M. N., mal krajský súd za jednoznačne preukázané, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky na kvalitu súdnych rozhodnutí. V napadnutom rozsudku absentujú úvahy ohľadom hodnotenia vykonaných dôkazov, na základe ktorých súd prvého stupňa dospel k záveru o vine obžalovaného. Každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený tak, aby rozhodnutie súdu mohlo byť preskúmané nadriadeným súdom.
Zo spisového materiálu vyplýva, že v danej trestnej veci existujú tri znalecké posudky z odboru doprava cestná. Prvý znalecký posudok vypracoval v prípravnom konaní súdny znalec Ing. Ján Rabčan. Druhý znalecký posudok na žiadosť obžalovaného vypracoval súdny znalec Ing. Igor Harach (§ 119 ods. 3 Tr. por. ). Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vypočul spracovateľov oboch znaleckých posudkov a keďže podľa názoru okresného súdu existovali rozpory v záveroch znaleckých posudkov týchto znalcov, súd podľa § 142 ods. 1 Tr. por., § 143 ods. 1 Tr. por. a § 146 Tr. por. do konania pribral na vypracovanie znaleckého posudku z odboru doprava cestná iného znalca, a to znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k.s. so sídlom Bratislava. V okolnostiach danej veci aj podľa názoru krajského súdu, postup ktorý zvolil okresný súd, bol správny, pretože rozpory v podaných znaleckých posudkoch sa nepodarilo odstrániť ani osobným výsluchom znalcov na hlavnom pojednávaní.
Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R 40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto podkladov (R 40/1972).
Zo spisového materiálu je ďalej zistiteľné, že v danej trestnej veci existuje popri sebe len výpoveď obžalovaného, ktorý sa necíti byť vinný zo súdeného trestného činu a výpoveď poškodeného O. T., ktorý si na priebeh predmetnej dopravnej nehody nepamätá. Ďalej bolo vykonaných množstvo listinných dôkazov týkajúcich sa predmetnej dopravnej nehody, najmä záznam dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, náčrtok miesta dopravnej nehody, fotokópia tachografického záznamu.
Boli vykonané už spomínané tri znalecké posudky z odboru doprava cestná k tej istej otázke, a to najmä k otázke príčiny dopravnej nehody, ku ktorej došlo v kritický deň 7.9.2015 v čase cca o 9.28 hod. na ceste I/78 v km. 14.00 medzi obcami Y. a Z. a v tejto súvislosti aj k určeniu miesta stretu motorových vozidiel, ktoré boli účastníkmi nehody, k technike jazdy a spôsobu jazdy obžalovaného ako vodiča jazdnej súpravy a poškodeného ako vodiča vozidla Renault. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz všetkými tromi znaleckými posudkami a vypočul aj spracovateľov všetkých troch posudkov. Súdu prvého stupňa však treba vytknúť predovšetkým to, že si neuvedomil zmysel a význam znaleckej expertízy pre súdne konanie a pri hodnotení týchto dôkazov - znaleckých posudkov a v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci sa s posudkami a ich rozpornými závermi nevysporiadal správne a v súlade so stavom veci a zákonom.
Je nutné uviesť, že všetky dôkazy vo svojom celku v súhrne tvoria celý skutok. Okresný súd pri hodnotení dôkazov ohľadom viny obžalovaného vzal do úvahy časť záverov znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana, ako aj časť záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k.s. Bratislava, pričom v odôvodnení rozsudku úplne absentuje, z akých dôvodov okresný súd pre svoje rozhodnutie zobral za základ práve tieto závery. Je tiež nepochybné, že v odôvodnení rozsudku úplne absentuje vyhodnotenie záverov znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť obžalovaného súdnym znalcom Ing. Igorom Harachom. To, že súdni znalci z odboru doprava cestná pripustili viaceré alternatívy a zaujali stanovisko k určitým verziám podľa vyjadrenia samotného obžalovaného aj vzhľadom na ďalšie dôkazy (najmä listinné dôkazy ), nezbavilo súd povinnosti, aby po zhodnotení výsledkov znaleckej expertízy jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi rozhodol, ktorá z uvedených alternatív je v súlade s vykonanými dôkazmi a ktorá je s nimi v rozpore. Žiada sa tiež pripomenúť, že znalecká organizácia EXPERT GROUP, k.s., so sídlom v Bratislave, na hlavnom pojednávaní zastúpená znalcom Ing. Rastislavom Jurinom PhD., vo svojom znaleckom posudku preskúmala aj
znalecké posudky vypracované znalcami Ing. Jánom Rabčanom a Ing. Igorom Harachom a vyjadrovala sa k správnosti ich záverov (otázka č. 7 posudku). Rovnako treba pripomenúť, že dva znalecké posudky vypracované v trestnom konaní vyznievajú v neprospech obžalovaného (posudok Ing. Jána Rabčana, posudok znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s. Bratislava) a jeden znalecký posudok vyznieva v prospech obžalovaného (posudok Ing. Igora Haracha).
Vykonané dôkazy tvoria ucelenú líniu, ktorá dáva jednoznačnú odpoveď na to, či obžalovaný skutok spáchal alebo nie. Treba jednoznačne uviesť, ktorá okolnosť významná pre rozhodnutie o vine, je konkrétnym vykonaným dôkazom preukázaná.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa riadne nevysporiadal ani s obhajobou obžalovaného. To ako sa súd vyrovná s obhajobou obžalovaného musí vyplynúť zo skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, ktoré buď potvrdzujú alebo vyvracajú obhajobné návrhy obžalovaného. Súd musí argumentovať, prečo nevyhovie návrhu obhajoby na vykonanie ďalších dôkazov a musí jednoznačne vyhodnotiť celú obhajobu obžalovaného v odôvodnení rozhodnutia.
V novom konaní bude úlohou okresného súdu riadne vyhodnotiť vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby bolo možné jednoznačne preskúmať úvahy okresného súdu na základe, ktorých dospel k svojim záverom. Bude potrebné sa aj riadne vysporiadať s obhajobou obžalovaného a odôvodniť svoje rozhodnutie tak, ako to predvída § 168 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú dané dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu, vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.
Pre tieto dôvody krajský súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.