Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-69-2018.pdf
PDF · 104.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: S. B., N.. XX. XX. XXXX, A. K. XXX/X, XXX XX Č., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Májová 1582, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: P. X., N.. XX. XX. XXXX, A. V.. T.. Š.N. XXXX/X, XXX XX Č., zastúpená: STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 4.657,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 4.657,50 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.657,50 € od 02. 10. 2018 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 9/16 k nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp.č. XX, postaveného na parcele CKN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres Čadca, obec Čadca, kat. územie Čadca. Spoločne so žalobkyňou je podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti aj žalovaná v podiele 7/16. Žalovaná od marca roku 2012 prenajíma časť nehnuteľnosti fyzickej osobe - podnikateľovi K. Š. - Y. B.. Nehnuteľnosť, ktorá je v spoločnom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, žalovaná prenajíma bez súhlasu žalobkyne ako majoritnej podielovej spoluvlastníčky a bez uzatvorenia akejkoľvek dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaná uzatvorila nájomnú zmluvu s treťou osobou na prenajímanie spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu žalobkyne ako druhého spoluvlastníka a umožnila tretej osobe užívať nehnuteľnosť. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ten spoluvlastník, ktorý neuzavrel zmluvu (opomenutý spoluvlastník) a ten, ktorý nedal na užívanie spoločnej veci súhlas, nie je oprávnený požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré užívaním predmetu spoluvlastníctva vzniklo. Náhradu môže opomenutý spoluvlastník žiadať iba od druhého spoluvlastníka, čo je v tomto prípade žalovaná. Žalovaná teda užívaním nájomnej zmluvy užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, na základe čoho vyplýva, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Žalovaná prenajíma v nehnuteľnosti priestor o výmere 80 m2. Keďže žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 7/16, predstavuje jej podiel výmeru 35 m2. Žalovaná teda prenajíma v nehnuteľnosti 45 m2 nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí žalobkyni. V zmysle odborného vyjadrenia realitnej kancelárie VREAL, s. r. o., sa obvyklý nájom obdobných nehnuteľností pohybuje vo výške 4,- € až 5,- € za m2 bez energií. Ak teda dáme cenu obvyklého nájmu vo výške 4,50 € za m2, tak cena nájmu za prenajatý priestor o výmere 80 m2 je vo výške 360,-€ za mesiac. Keďže žalovaná je spoluvlastníčka prenajatého priestoru v podiele 7/16, čo je 35 m2, má žalovaná nárok na nájomné len vo výške 157,50 € za mesiac. Žalobkyňa má nárok na nájomné vo výške 202,50 € za mesiac, keďže je spoluvlastníčkou v podiele 9/16, čo je 45 m2.
Žalobkyňa žalovanú viackrát ústne vyzývala na úhradu časti nájomného, ktorú jej platí tretia osoba K. Š.
- Y. B., avšak žalovaná doposiaľ neuhradila žalobkyni žiadnu finančnú čiastku, a to aj napriek tomu, že je žalobkyňa majoritnou spoluvlastníčkou v nehnuteľnosti. Žalovaná sa týmto konaním každý mesiac bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, a to sumou 202,50 €. Žalobkyňa žiada od žalovanej zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02. 10. 2016 do 31. 08. 2018, čo je 23 mesiacov. V zmysle toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.657,50 € (23 x 202,50 €).
2. Žalovaná v písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 04. 2019 uviedla, že so žalobkyňou sú podielovými spoluvlastníčkami aj ďalšieho domu, a to súp. č. X, ktorý je taktiež vedený na LV č. XXXX a tento dom č. X je postavený na parcele CKN XX/X. Žalobkyňa zrejme zabudla uviesť, že ešte v roku 2005 sa ústne dohodli o rozdelení nehnuteľnosti, a to domov č. X P. XX tak, že žalobkyňa bude užívať dom č. X a žalovaná bude užívať dom č. XX. Žalovaná na základe tejto dohody zrekonštruovala dom č. XX tak, že na vlastné finančné náklady vybetónovala všetky podlahy v tomto dome, na ktoré položila novú keramickú dlažbu, vybudovala sociálne zariadenia a kuchynku, prerobila elektrické rozvody a vodovodné potrubie. Je pravdou, že následne dom č. XX prenajala K. Š.L.. Žalobkyňa však taktiež od roku 2006 prenajala dom č. X podnikateľovi H. A., ktorý od roku 2006 platil žalobkyni nájomné, a to až do októbra 2018, kedy došlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi nimi. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že sa v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatila, a preto nie je ochotná žalobkyni zaplatiť žiadnu finančnú náhradu.
3. Žalobkyňa v Replike zo dňa 11. 04. 2019 uviedla, že je pravdou, že poberala nájomné od H. A., avšak toto nájomné poberala na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30. 12. 2016, pričom H. A. jej platil nájomné len za jej spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV tak, ako je to aj v nájomnej zmluve uvedené, čiže za 9/16. Nikdy od neho nezobrala nájomné vyššie ako jej prislúchajúci podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Výšku nájomného potvrdzuje aj úhradami, ktoré boli posielané na jej účet. Je teda klamlivé tvrdenie žalovanej, ktorá uvádza, že p. A. jej mal platiť nájom namiesto toho, že ona poberala nájom od p. Š.. Žalobkyňa poberala nájom iba za časť, ktorá prislúchala jej spoluvlastníckemu podielu. Takisto žiada od žalovanej, aby jej vyplatila opätovne len tú časť pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel za nájomné, ktoré inkasovala od vtedajšieho nájomcu. Taktiež nie je pravda, že by jej p. A. platil nájomné do mesiaca 10/2018. Toto nájomné jej platil do mesiaca 8/2018. Je pravdou, že predmetná nehnuteľnosť sa skladala z domu súp. č. X P. B.. Č.. XX a v súčasnosti je už predmetná nehnuteľnosť reálne rozdelená na základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej účastníkmi sú práve žalobkyňa so žalovanou. Je teda nesporne preukázané nimi uvádzané tvrdenie, že žalovaná preberala nájomné aj za časti, ktoré jej neprislúchali a boli teda nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, pričom žalobkyňa poberala nájomné od H. A. len vo výške prislúchajúcej k jej spoluvlastníckemu podielu v predmetnej nehnuteľnosti, a teda sa na úkor nikoho neobohatila. To sa nedá povedať o žalovanej, ktorá sa obohatila na jej úkor a toto bezdôvodné obohatenia žiada vydať. Čo sa týka skutočnosti, že medzi ňou a žalovanou v roku 2005 malo dôjsť k dohode o rozdelení nehnuteľnosti, tak toto sa nezakladá na pravde, pretože v tomto období v roku 2005 nebola žalobkyňa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež jej nie je známa žiadna investícia žalovanej do predmetnej nehnuteľnosti, pretože táto nehnuteľnosť bola a aj je v dezolátnom technickom stave.
4. Žalovaná v Duplike zo dňa 07. 05. 2019 zotrvala na jej predchádzajúcom Vyjadrení zo dňa 02. 04. 2019 a navrhla výsluch svedkov ku skutočnosti, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k dohode o užívaní predmetných nehnuteľností a že tieto nehnuteľnosti zrekonštruovala a opravila.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, výsluchom svedkov W. P., V.. W. P., H. A. P. F. B.K., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.
6. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 136 Občianskeho zákonníka,
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 139 Občianskeho zákonníka, (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
7. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.657,50 € z dôvodu, že žalovaná prenajala nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX, kat. územie Čadca, nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, a to 9/16, ktorý patrí žalobkyni, za obdobie od 02. 10. 2016 do 31. 08. 2018. Medzi stranami bolo nesporné, že v danom období boli žalobkyňa a žalovaná podielové spoluvlastníčky predmetného rodinného domu súp. č. XX, a to žalobkyňa v podiele 9/16 a žalovaná v podiele 7/16.
8. Na pojednávaní boli predložené fotografie budovy (čl. 66, 67) a obe strany zhodne ozrejmili súdu situáciu na mieste samom tak, že predmetnú budovu tvorí z jednej časti rodinný dom č. X a z druhej časti rodinný dom č. XX, ktoré sú spojené priečkou (múrom). Dom č. X sa nachádza na ľavej strane budovy z pohľadu od cestnej komunikácie a dom č. XX sa nachádza na pravej strane budovy z pohľadu od cestnej komunikácie. Medzi stranami bolo nesporné, že časť rodinného domu č. XX prenajala v predmetnom období žalovaná p. K. Š., ktorý tam prevádzkoval pohostinstvo a druhú časť rodinného domu č. XX prenajala žalobkyňa H. A., ktorý tam prevádzkoval obchod Drobnochov - akvaristika. Z uvedeného vyplýva že žalobkyňa i žalovaná uzatvorili nájomné zmluvy, ktorými prenajali časť rodinného domu, každá inému nájomcovi, pričom žalobkyňa argumentovala tým, že ona prenajala H. A. predmetnú nehnuteľnosť len v jej spoluvlastníckom podiele 9/16 a naopak, žalovaná uzatvorila nájomnú zmluvu s K. Š. na celú plochu pohostinstva.
9. Žalovaná namietala, že žalobkyňa užívala aj rodinný dom č. X, teda užívala viac, ako bol jej spoluvlastnícky podiel ako aj to, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná užívala viac, ako pripadalo na jej podiel. Žalovaná poukazovala aj na to, že podielové spoluvlastníctvo predstavuje ideálny podiel v každom m2, to znamená, že nie je možné reálne prenajať len podiel nejakej nehnuteľnosti.
10. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo sporné, v akom rozsahu užívali žalobkyňa a žalovaná spoločné nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XX ako aj rodinný dom súp. č. X v období od 02. 10. 2016 do 31. 08. 2018, či žalovaná užívala rodinný dom č. 18 nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vo výmere 45 m2 a či došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o rozdelení užívania rodinného domu súp. č. XX a súp. č. X.
11. Žalobkyňa pri výsluchu potvrdila, že uzavrela s H. A. nájomnú zmluvu na prevádzku drobnochov - akvaristika, tvrdila však, že len na jej spoluvlastnícky podiel. Uzavretie nájomnej zmluvy so žalobkyňou potvrdil aj svedok H.Z. A., ktorý zároveň uviedol, že so žalobkyňou uzatváral každý rok novú nájomnú zmluvu s platnosťou na jeden rok. V minulosti mal nájomnú zmluvu uzatvorenú s M. P., ktorému platil za tú časť budovy, ktorá bola k domu pristavená a predtým tam bola prevádzka pohrebníctva, ďalej platil druhému p. P., každému po 50,- € mesačne a ďalej žalobkyni, ktorej platil 100,- € mesačne na papier a 170,- € bez papiera. Keď v budove skončila prevádzka pohrebníctva, on si tieto priestory pribral k svojmu drobnochovu, čo bolo približne 7 rokov spätne. Svedok zároveň uviedol, že v predmetnej budove má predajňu drobnochov - akvaristika približne 15 rokov a v minulosti mal uzatvorenú zmluvu, najskôr s matkou žalobkyne a následne so žalobkyňou. So žalovanou nájomnú zmluvu uzatvorenú nemal. Predajňu má v rodinnom dome súp. č. XX. Svedok zároveň uviedol, že majitelia domu sa dohodli, kto bude ako tento dom užívať, a zároveň uviedol, že žalobkyňa užívala mliečny bar (pozn. súdu - rodinný dom č. X), a to aj v rokoch 2016 až 2018, pretože mala od neho kľúče, videl tam chodiť aj jej syna a žalovanú v mliečnom bare nikdy nevidel. Nikdy nikoho z ich rodiny, okrem žalobkyne, nevidel, že by išli do mliečneho baru, vždy videl len ju a jej rodinu. Aj žalobkyňa potvrdila, že H. A. platil nájomné nielen jej, ale aj ostatným podielovým spoluvlastníkom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.
12. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že keď im v roku 1993 vrátili nehnuteľnosť všetkým 8 súrodencom a túto sa im nepodarilo prenajať, rozhodla sa, že si prenajme časť nehnuteľnosti na prevádzku pohostinstva a ostatným spoluvlastníkom platila nájomné po 1.010,- Sk mesačne, s čím oni súhlasili. Potom, keď sa prenajala časť budovy p. A., tak dvaja z podielových spoluvlastníkov začali poberať nájomné od p. Brezinu a týchto dvoch už potom ona nevyplácala. Nájomné poberali na základe nájomnej zmluvy, ktorú s ním uzatvorili. Všetci podieloví spoluvlastníci sa na tomto dohodli, že dvaja budú poberať nájom od p. A. a zvyšní dvaja od nej. Neskôr sa dohodli na vyššom nájomnom a následne v roku 2006 prestala vyplácať nájomné matke žalobkyne z dôvodu, že odkúpila ďalšie podiely a jej podiel v nehnuteľnosti bol 5/16 a pohostinstvo, ktoré užívala, malo výmeru prislúchajúcu jej podielu k danej nehnuteľnosti. Zároveň tvrdila, že v rozhodnom období od H. A. nájomné nepoberala. Toto začala poberať až po tom, ako došlo medzi ňou a žalobkyňou k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva od septembra 2018.
13. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa prenajala časť rodinného domu č. XX K. Š. na prevádzku pohostinstva a žalovaná prenajala časť rodinného domu č. XX H. A. na prevádzku drobnochov - akvaristika. Zo Zmluvy o nájme časti bytových priestorov a služieb s nimi spojených uzatvorenej medzi žalobkyňou a H. A. dňa 30. 12. 2016 (čl. 61, 62) vyplýva, že predmetom prenájmu bola časť priestorov bytového domu nachádzajúceho sa v Čadci na ulici P.. S. Č.. XX, parcela CKN XX/X - podiel 9/16, parcela CKN XX/X - podiel 9/16 o celkovej výmere 46,40 m2 a parcela CKN XX/X - parkovanie osobného automobilu. Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 150,- € mesačne.
14. Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t. j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobom uvedených v ustanovení § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá- ktorá časť spoločnej veci. Pri podielovom spoluvlastníctve nie je možné užívať len podiel veľkostne zodpovedajúci niektorému zo spoluvlastníkov, keďže pri podielovom spoluvlastníctve nie je vymedzenie, kde presne sa ten-ktorý podiel nachádza. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a pod. (pozri R 61/1966, R 19/1967).
15. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne väčšina dohodou, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd. Spoločník má právo na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu. Vznik bezdôvodného obohatenia medzi spoluvlastníkmi je obvykle viazaný na situáciu, kedy existujúce pomery, rozhodnutie alebo dohoda spoluvlastníkov, neumožňujú niektorému zo spoluvlastníkov realizáciu jeho práva. Spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a ktorý zároveň neplatí úhrady za takéto používanie, môže vzniknúť týmto spôsobom majetkový prospech nadobúdaný bez právneho dôvodu ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká aj užívaním jeho veci (bytu, nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu. Neoprávnený používateľ tak získava majetkový prospech zodpovedajúci sume obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na užívanie takej veci, napr. formou nájmu (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2619/2010).
16. Bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vzniká bez ohľadu na to, či o takomto užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, alebo užívanie bolo upravené dohodou spoluvlastníkov, alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ však z dohody spoluvlastníkov nevyplýva niečo iné, napr. že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/958/2006, podobne Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2624/2003).
17. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že bezdôvodné obohatenie vzniká vtedy, ak jeden z podielových spoluvlastníkov užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom nie je podstatné, na základe akého titulu (či o takomto užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov alebo na základe dohody spoluvlastníkov, resp. iné), okrem prípadu, že sa podieloví spoluvlastníci dohodli na bezodplatnom užívaní veci nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou žalobkyne preukázať, že žalovaná v rozhodnom období užívala rodinný dom č. XX nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu 7/16, nakoľko žalovaná toto tvrdenie rozporovala a tvrdila, že užívala predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.
18. Hoci žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej podiel 9/16 predstavuje výmeru 45 m2 a žalovanej podiel 7/16 predstavuje 35 m2, pričom žalovaná prenajíma priestor o výmere 80 m2, tieto tvrdenia žalobkyne neboli preukázané žiadnym dôkazom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nedala do prenájmu celý rodinný dom č. 18. Časť rodinného domu č. XX prenajala žalobkyňa K. Š., ktorý tam prevádzkoval pohostinstvo a časť rodinného domu č. XX prenajala žalovaná H. A., ktorý tam prevádzkoval obchod Drobnochov - akvaristika. Žalobkyňa nepreukázala, akú výmeru v m2 prenajala žalovaná K. Š. a že by táto výmera presahovala rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanej 7/16 na predmetnej nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa prenajala H.K. A. časť rodinného domu č. XX vo výmere 46,40 m2, ktorá mala podľa jej tvrdenia predstavovať jej spoluvlastnícky podiel, tak z toho je možné vyvodiť, že žalovaná mohla prenajať K. Š. tiež len časť rodinného domu č. XX, ktorá zase zodpovedala jej spoluvlastníckemu podielu, keďže len žalobkyňa a žalovaná boli v rozhodnom období podielové spoluvlastníčky rodinného domu č. XX. Žalobkyňa v priebehu konania netvrdila, aká je celková výmera priestorov rodinného domu č. XX, aká výmera priestorov je v časti, ktorú prenajala žalovaná K. Š. a aká výmera priestorov je v časti, ktorú prenajala žalobkyňa H. A.. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané, že by žalovaná užívala rodinný dom č. XX tým, že prenajala časť rodinného domu č. XX K. Š., nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a ani, že by to bolo o výmere 45 m2, ako tvrdila žalobkyňa. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sama, bez žalovanej, uzavrela nájomnú zmluvu s H. A. a na druhej strane žalovaná sama, bez žalobkyne, uzatvorila nájomnú zmluvu s K. Š., ktorými prenajali priestory v rodinnom dome č. XX, pričom žalobkyňa nepoberala nájomné od K. Š. a žalovaná nepoberala nájomné od H. A.Z. a tento stav trval dlhodobo od roku 2012 až do roku 2018, videl súd v tom dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou ako podielových spoluvlastníkov o užívaní rodinného domu č. XX, ktorá bola uzavretá konkludentne. Zároveň nebolo ani tvrdené a preukázané, aké nájomné poberala od K. Š. žalovaná, či toto nájomné bolo vyššie, ako poberala žalobkyňa od H. A., alebo bolo nižšie, čo je taktiež podstatné pre posúdenie, či sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a v akej výške.
19. Hoci žalobkyňa argumentovala tým, že ona prenajala H. A. len podiel prislúchajúci žalobkyni 9/16, primerane tomuto podielu poberala nájomné od H. A., súd uvádza, že keďže žalovaná prenajala H. A. časť rodinného domu č. XX o výmere 46,40 m2 (čo vyplýva z nájomnej zmluvy), ktorú tento na
základe nájomnej zmluvy so žalobkyňou v celom rozsahu užíval na prevádzku Drobnochov - akvaristika, to znamená, že reálne/fakticky nebol prenajatý len jej podiel v tejto časti rodinného domu č. XX, pretože nie je možné reálne/fakticky prenajať len podiel v nehnuteľnosti, ale bola prenajatá celá časť rodinného domu č. XX o výmere 46,40 m2. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci a nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa k určitej časti spoločnej veci. Číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu teda neznamená, že by spoločník bol výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, hoci by svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
20. Vzhľadom k tomu, že na základe vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by žalovaná užívala rodinný dom č. XX tým, že ho dala do prenájmu K. Š. nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda, že by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, súd žalobu zamietol.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.