Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-36-2019.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. G., nar. XX. XX. XXXX, M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov, matka: RNDr. S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, O. H., zastúpená JUDr. Evou Peničkovou, advokátkou so sídlom V. XXXX/XX, O. H. a otec: Mgr. H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. J. Q. XXX, o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/46/2018-134 zo dňa 12. 03. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., V. p o t v r d z u j e .
Vo výroku IV., ktorým súd zastavil konanie o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti, odvolaním nenapadnutom, o s t á v a nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C/127/2007 zo dňa 10. 10. 2007 vo výroku o výživnom tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletej I. mesačne sumou 120,- eur, maloletej M. mesačne sumou 110,- eur, do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zameškané výživné za obdobie od 07. 11. 2018 do 12. 03. 2019 vyčíslil u maloletej I. na sumu 214,44 eur a maloletej M. sumou 174,44 eur, pričom toto je povinný otec zaplatiť jednorazovo v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, konanie o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, resp. zastavenie konania v zmysle § 29 ods. 1 CMP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Rozhodnutie zdôvodnil po zistení skutkového stavu tak, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletých detí, ktoré sú vyspelejšie a zvýšili sa ich životné náklady. K zmene tiež došlo na strane oboch rodičov v súvislosti s nárastom ich príjmov. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplynulo, že po rozvode manželstva rodičov maloletých detí tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na výživu každej z dcér sumou 2 000,- Sk mesačne. Matka maloletých detí v súčasnej dobe dosahuje príjem 1 093,- eur mesačne, otec maloletých detí má príjem 936,- eur mesačne. Maloleté deti navštevujú 7. a 9. ročník základnej školy. M. navštevuje aj 6. ročník základnej umeleckej školy, obe sú v starostlivosti alergologickej a očnej ambulancie. Otec okrem platenia výživného deťom na meniny, narodeniny a Vianoce zakupuje darčeky. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov oproti poslednému rozhodnutiu o výške výživného a dospel k záveru, že vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov je otec schopný prispievať výživné na maloletú I. 120,- eur mesačne a na maloletú M. 110,- eur mesačne, a to od podania návrhu.
2. Proti rozsudku súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote obaja rodičia maloletých detí. Z odvolania matky vyplynulo, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výrokoch, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného tak, že by otec prispieval na maloletú M. sumou 120,- eur mesačne a na maloletú I. sumou 150,- eur mesačne. Poukazovala pritom na ňou doložené výdavky, ktoré majú maloleté deti v súvislosti s nákupom športových potrieb, okuliarov, prípadne ostatných potrieb maloletých detí. Pokiaľ aj matka má vyšší príjem ako otec, dosiahla to vlastnou snahou, zvyšovaním si kvalifikácie, s čím súvisel nárast jej mzdy. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní uviedol, že tiež napáda výroky, ktorými sa menila výška výživného a výrok o zameškanom výživnom. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav. Na dcéry prispieval nielen doteraz určeným výživným, ale pokiaľ mu to situácia dovoľovala aj vo vyššej miere. Podľa neho však ich životná úroveň spolu s matkou je vyššia ako jeho. Deti absolvujú rodinnú dovolenku, prípadne vykonávajú nákupy drahých a nie celkom nevyhnutných zdravotníckych potrieb ako je strojček na zuby. Sám žije s novou rodinou, s manželkou a jej synom. Manželka má zdravotné problémy, jej príjem je obmedzený. Podľa neho manželkou uvedené výdavky v súvislosti so zabezpečením chodu domácnosti a starostlivosťou o deti sú nadsadené. Navrhoval, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť maximálne na obe deti spolu sumou 190,- eur mesačne. Tiež namietal výšku zameškaného výživného tak ako to určil súd. Podľa neho v minulosti prispieval nad rámec určeného výživného, čo by súd mal do zameškaného výživného započítať. Navrhol, aby súd ho zaviazal prispievať na I. mesačne sumou 100,- eur a M. mesačne sumou 90,- eur s tým, že by zmenil aj výšku zameškaného výživného u I. na sumu 105,- eur a u M. na sumu 65,- eur, ktorú by uhradil jednorazovo.
3. K odvolaniam oboch rodičov sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že vo veci nemá nové dôkazy, ani návrhy na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v celom rozsahu s rozsudkom stotožňuje.
4. Obaja rodičia k uvedeným odvolaniam podali vyjadrenia, resp. následne repliku a dupliku, pričom v podstate zopakovali svoje tvrdenia a prednesy uvedené v jednotlivých odvolaniach.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu v jednotlivých napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok, ktorým súd zastavil konanie, o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý.
6. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal i odvolací súd preukázané, že matka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, pričom naposledy výživné bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 10. 10. 2007. Súd porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom s pomermi aktuálnymi v čase rozhodnutia súdu a dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov a vzhľadom na zvýšené životné náklady oboch detí, ktoré sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, navštevujú vyšší stupeň školy, je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. V zmysle Zákona o rodine rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možné očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa ako sú kultúrne, rekreačne, športové potreby a podobne. odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.
8. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza súd z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, kde plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na vek detí je zrejmé, že obidve svojou vlastnou činnosťou nie sú schopné dosahovať žiadny príjem. V plnej miere sú tak odkázané na výživu a starostlivosť rodičov. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí namietal nadštandardne určené výživné, matka naopak dôvodila tým, že súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť stanovil nízko vzhľadom na potreby detí a možnosti otca.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
10. Vo svojom odvolaní otec ani matka maloletých detí neuviedli žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorým by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Pokiaľ otec maloletých detí namietal nesprávnosť výpočtu zameškaného výživného, súd prvej inštancie vychádzal z povinnosti hradiť výživné upravenej v predchádzajúcom rozhodnutí a zameškané výživné vypočítal za obdobie od podania návrhu, teda od zvýšenia výživného do času vyhlásenia rozsudku. Zameškané výživné tvorí rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným súdom. Pokiaľ otec uviedol, že v minulosti prispieval vyššou sumou výživného, bolo tak na základe dohody s matkou maloletých detí, pričom táto navyše poskytnuté finančné prostriedky nepoprela, uviedla, že tak bolo na základe vzájomnej dohody rodičov. Pokiaľ otec prispieval aj na darčeky k meninám, narodeninám, prípadne cez Vianočné sviatky obom dcéram, v tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že je rodičom oboch detí a starostlivosť nespočíva len vo výživnom určenom súdom, ale aj v starostlivosti, ktorú je schopný nad rámec takto určeného výživného poskytovať obom maloletým deťom. Výpočet zameškaného výživného súd prvej inštancie vykonal správne ako rozdiel medzi stanoveným výživným pôvodne a zvýšeným výživným v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie považuje za správne a v celom rozsahu ho potvrdil majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí stanovené výživné, pričom súd vo vzťahu k maloletým deťom a rodičom prihliadal v maximálne možnej miere na ich odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).