Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľa: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Radoslavom Kauzalom, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX, XXX XX M., proti manželke: W. H., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom, so sídlom J. XXXX, XXX XX M., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: P. H., nar. XX.XX.XXXX, F. H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, na čas po rozvode, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -157 zo dňa 09.05.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -157 zo dňa 09. 05. 2019 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku II.) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -157 zo dňa 09. 05. 2019 n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania E. H., nar. XX.XX.XXXX a W. H., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce S. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozviedol (výrok I.). Zároveň schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej P. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletej F. H., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu (výrok III.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania (ohľadom rozvodu manželstva) aplikoval ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), a to ust. , v spojení s článkom I. Základných zásad, , a . Za splnenia podmienok podľa citovaných zákonných ustanovení súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď konštatoval neexistenciu perspektívy možného obnovenia riadneho manželského spolužitia ani v budúcnosti. Trvalý rozvrat manželstva súd vyvodil z faktickej odluky manželov, pričom poukázal na jednoznačne deklarovaný odmietavý postoj navrhovateľa na obnovenie manželstva, ktorý minimálne od januára 2018 udržiaval inú intímnu známosť s A. J., s ktorou začal v čase rozvodu manželstva bývať v prenajatom byte. Súd nemal preukázané tvrdenia manželky o „ideálnom a bežnom“ manželstve. Pokiaľ manželia vzájomne spolu nežili, nekomunikovali, navrhovateľ bol manželke za trvania manželstva neverný, došlo tým k narušeniu vzťahu ako takého, a teda konaniu

v rozpore s bežnými morálnymi zásadami človeka, minimálne čo do vernosti u manžela voči manželke. Ekonomické podporovanie manželky a detí do rozvodu manželstva manželom konajúci súd nepovažoval za dôvod na zachovanie manželstva so záverom, že táto skutočnosť nenahrádza stabilitu v citovej oblasti manželov. Pre súd bol nepochopiteľný postoj manželky, ktorá trvala na zachovaní manželstva, napriek tomu, že jej bol manžel opakovane neverný. Primárnu príčinu rozvodu manželstva súd videl vo vzájomnom odcudzení sa manželov a sekundárnu v nevere navrhovateľa. Uzavrel, že tak ako nikoho nemožno nútiť, aby uzavrel manželstvo, rovnako tak nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli v manželstve zotrval. Podľa názoru súdu rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Manželia ako rodičia totiž nerezignovali na plnenie svojich rodičovských povinností a vo veciach týkajúcich sa ich maloletých detí dokázali komunikovať. 3. Na pojednávaní manželia v otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej budú deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorom výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky. Matka je súčasne oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. V otázke výživného sa rodičia dohodli, že otec bude prispievať na výživu P. H. sumou 160,00 Eur mesačne a na výživu F. H. sumou 140,00 Eur mesačne, ktorá zodpovedá aktuálnym pomerom účastníkov a potrebám maloletých detí. O styku otca s maloletými deťmi sa rodičia dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi podľa vzájomnej dohody rodičov. Na rodičovskú dohodu súd aplikoval ust. a nasl., a nasl. v spojení so všeobecnými ustanoveniami a nasl. , a a konštatoval, že predmetná rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, z ktorého titulu ju schválil. 4. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka a to do výroku o rozvode manželstva podala, ktorá sa domáhala zmeny rozsudku prvej inštancie v napadnutej časti, zamietnutia návrhu na rozvod manželstva. 6. Uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), nakoľko konštatoval neexistenciu perspektívy možného obnovenia riadneho manželského spolužitia a tiež, že problémy v manželstve účastníkov majú dlhodobý charakter. Podľa jej názoru kríza, ktorou momentálne manželia prechádzajú, je len prechodného charakteru. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o trvalom rozvrate manželstva a taktiež ani tvrdenia o jeho mimomanželskej známosti. Dôvody pre rozvod manželstva boli teda nedostatočné a konajúcim súdom nesprávne posúdené. Odvolateľka tiež poukázala na to, že súd prvej inštancie neodstránil v konaní rozpory vo výpovediach účastníkov konania, ktorí o ich vzájomnom manželskom spolužití hovorili odlišne. Súd sa nepokúsil o zmierenie manželov napriek tomu, že odvolateľka na pojednávaní vyslovila súhlas s návštevou manželskej poradne. V tomto smere odvolateľka poukázala na ust. . Súd mohol pojednávanie odročiť a vytvoriť tak priestor, aby sa manželia pokúsili za účasti odborníka vyriešiť svoje manželské nezhody. Na záver uviedla, že svojho manžela stále ľúbi a je naklonená k obnoveniu ich manželského spolužitia.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť. 9. Uviedol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom účastníkov, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne ustálil príčiny rozvratu manželstva a vyvodil tomu zodpovedajúci právny záver. V konaní mal súd jednoznačne preukázaný trvalý rozvrat manželského vzťahu, s opakovaným odmietavým postojom navrhovateľa k obnoveniu manželského spolužitia, na ktorú skutočnosť poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 10.). K námietke odvolateľky, že súd nepostupoval v zmysle , podľa ktorého by mal súd viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usilovať sa o ich zmierenie, poukázal na svoju výpoveď a teda neexistenciu reálnej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Napriek vyjadreniu manželky, že svojho manžela stále ľúbi a je naklonená k obnoveniu ich manželského spolužitia, navrhovateľ zotrval na rozvode manželstva a odkázal na názor okresného súdu vyjadrený v dôvodoch svojho rozhodnutia, že nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli v manželstve zotrval.

10. V odvolacej replike manželka aj s odstupom času svoj názor na rozvod manželstva nezmenila a naďalej v celom rozsahu trvala na podanom odvolaní a žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolací súd zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne.

11. Vyššie uvedené vyjadrenia účastníkov boli v priebehu odvolacieho konania súdom zasielané účastníkom v zmysle ust. . Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli v priebehu odvolacieho konania doručené súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva účastníkov (výrok I.) v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) v spojení s rozsudok okresného súdu vo výroku I. (rozvodu manželstva), ako aj vo výroku III. (o trovách konania) ako výroku závislého v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (výrok II.) týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

13. Vzhľadom na ust. (vylučuje možnosť podania odvolania rodičov, proti výroku, ktorým bola dohoda schválená), ako aj výslovne prejavenú vôľu odvolateľky - manželky, predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o schválení dohody rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Na neprípustnosti vecného prieskumu rodičovskej dohody, t.j. jej záväznosti, nič nemení procesná súvislosť spočívajúca v nadväznosti daného výroku na výrok o rozvode manželstva. Vyššie uvedené ustanovenie totiž nepripúšťa žiadnu výnimku zo svojej aplikácie; a to ani v prípade, keď konanie o úpravu práv a pomerov manželov/rodičov k ich maloletým deťom je obligatórne spojené s konaním o rozvod manželstva ( ).

14. Ust. koncentruje pozornosť na vzťah medzi manželmi a zdôrazňuje nemožnosť obnovenia manželského spolužitia. Z uvedenej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že tzv. kvalifikovanosť rozvratu manželstva (vážnosť a trvalosť narušenia vzťahov) je daná nielen jeho dĺžkou a intenzitou, ale aj skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Skutočnosť, či manželia spolu žijú alebo nie, nie je viazaná na existenciu spoločného bydliska. Manželia môžu bývať v jednom dome, ale nežijú spolu a na druhej strane manželia môžu z rôznych príčin bývať oddelene (pracovné a študijné dôvody, nemožnosť zabezpečiť si spoločné bývanie a pod.), ale napriek tomu tvoria manželské spoločenstvo. 15. Spoločné žitie manželov je otázkou osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. zdieľanie radostí a problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela (o jeho potreby), spoločné nakladanie so spoločnými prostriedkami a pod. 16. Zákon dovoľuje rozvod manželstva v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v dôsledku definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia, ak neprichádza do úvahy zmierenie manželov. Predpokladom uzmierenia manželov, je prejavená vôľa oboch manželov vzniknuté problémy v manželstve postupne riešiť, odstraňovať jednotlivé osobné zlyhania vedúce k rozpadu manželstva. 17. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto spočívajú predovšetkým v porušení manželských povinností upravených v ust. a 19 . Jednotlivé manželské povinností uvedené v označených zákonných ustanoveniach (povinnosť spolu žiť, byť si verný, vzájomne si pomáhať, vytvárať zdravé rodinné prostredie) sú vyjadrením mravných noriem, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Týmto zákon len ponúka akýsi návod minimálnych podmienok, splnenie ktorých (predovšetkým vo vlastnom záujme manželov) je nevyhnuté pre trvanie manželského zväzku. Skúsenosť ukazuje, že ak tieto podmienky manželského spolužitia nebudú napĺňané, manželský zväzok neobstojí a rozpadne sa. O kvalite manželského zväzku tak de facto rozhodujú obaja manželia; ide o zvládnutie ich rolí v manželstve. Z uvedeného vyplýva, že nie je ani v moci práva ani v moci štátnych orgánov (ktoré môžu istým spôsobom participovať pri usmernení manželov) zaistiť tak kvalitu ako aj trvalosť manželského spolužitia.

18. V súdenej veci nemal odvolací súd dôvod neuveriť navrhovateľovi, že napriek tomu, že býval s manželkou v rodinnom dome, finančne podporoval chod domácnosti a výživu spoločných detí, nezdieľal s manželkou manželské spolužitie (priznal sa k nevere), čo nakoniec vyústilo do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Nielen z jednoznačného postoja manžela, ale predovšetkým zo skutkového stavu vyplývajúceho z výpovedí oboch manželov je však zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú vážne dlhší čas

narušené. Manželka v priebehu prvoinštančného konania opakovane deklarovala záujem na obnovení manželstva, avšak z jej výpovede nevyplynulo, že by aj niečo pre záchranu manželstva podnikla prípadne poskytla konkrétne riešenie, ktoré by viedlo k obnove manželského spolužitia, resp. by mohlo prispieť. Zo strany manželky išlo skôr o akési očakávanie, že veci sa zmenia samé od seba, že kríza v manželstve (podľa manželky prechodná) časom prejde. Takéto očakávania však vzhľadom na súdom zistený pretrvávajúci krízový stav vo vzťahu manželov nemajú žiaden racionálny základ. Manželka si nechcela pripustiť rozpad manželstva a vonkajšie prejavy manžela sa snažila ospravedlňovať napr. jeho prchkou povahou, ktorá ho viedla k podaniu návrhu na rozvod, resp. tým, že spoločne zabezpečujú starostlivosť o deti a v podstate sa nič nedeje. Pre harmonické manželské spolužitie sú tieto manželkine argumenty nedostatočné. 19. Faktické odlúčenie (nezdieľanie spoločnej domácnosti manželmi), hoc aj niekoľkomesačné, je len vyústením dlhodobejšieho citového ochladenia, resp. až úplného vzájomného citového odcudzenia účastníkov. Manžel a navrhovateľ dával tento stav jednoznačne najavo počas celého konania. Z výpovedí manželov nevyplynulo, že by si ako manželia poskytovali efektívnu pomoc a vzájomnú podporu. 20. Z výpovedí účastníkov, odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu nemal preukázané manželské spolužitie účastníkov v zmysle základných manželských povinností, a preto tiež dospel k záveru o vážnom rozvrátení manželstva bez existencie možností na jeho obnovenie.

21. K odvolacej námietke navrhovateľky spočívajúcej v nerešpektovaní povinností súdu prvej inštancie postupovať podľa ust. odvolací súd uvádza, že zvolenie prostriedkov i formy, akými sa konajúci súd v jednotlivých veciach usiluje odstrániť príčiny rozvratu manželstva, je ponechaná na jeho uvážení a do istej miery je závislá aj od individuálnych zručností sudcu ako aj jeho hodnotového nastavenia. Uvedené je veľmi úzko späté s konkrétnosťami toho- ktorého prípadu, a teda so zistením skutkového stavu veci, ktorý je indikátorom existujúcej možnosti na uzmierenie manželov, a teda nepredstavuje samostatnú fázu konania o rozvode manželstva a v konečnom dôsledku nie je ani právne vynútiteľná. V ponímaní aktuálne nastavenej zákonnej úpravy rozvodu manželstva (vyplývajúcej z celospoločenského názoru) sa rozvod stal súkromnou záležitosťou manželov a stal sa legitímnou formou riešenia manželského konfliktu. V zásade platí , že aj prípadná procesná nedôslednosť v postupe okresného súdu podľa nie je dôvodom na znegovanie konania o rozvod manželstva, pretože zmyslom tejto úpravy nie je vytvárať umelé prekážky riadnemu výkonu hmotných práv v súlade so zákonom, v tomto prípade so (aj v duchu zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželstve) zvlášť, za predpokladu, že súd zistil príčiny rozvratu manželstva (kvalifikovaný rozvrat). 22. Pozornosti odvolacieho súdu neušiel fakt, že kolízny opatrovník v rámci šetrenia pomerov v rodine, konkrétne pri pohovore s oboma manželmi, ponúkol manželom psychologickú pomoc ohľadom obnovenia manželského spolužitia. V správe kolízneho opatrovníka však nie je zmienka o tom, že by manželka o poskytnutú možnosť prejavila záujem. Pokiaľ aj na pojednávaní uviedla, že pre zachovanie manželstva je ochotná navštíviť manželskú poradňu, pri opakovanom odmietavom postoji navrhovateľa k obnoveniu manželského spolužitia, za situácie že manžel odchodom zo spoločnej domácnosti túto skutočnosť dal jasne najavo, nebol predpoklad, že bude ochotný riešiť s odborníkom obnovenie manželského spolužitia.

23. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie rešpektuje skutkový stav prejednávanej veci a zodpovedá i súvisiacej právnej úprave, a keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia a súčasne neboli zistené ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania (, ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v preskúmavanej časti potvrdil ako vecne správny.

24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rovnako rozhodol podľa v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nezistil dôvod na iný procesný postup.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .