Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-24-2017.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky B. Č., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - Z. XXX, proti odporcovi Z. C., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k mal. G. Č., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom A. - Z. XXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. takto
rozhodol:
u r č u j e , že Z. C., H.. XX.X.XXXX je otcom mal. G. Č., H.. XX.X.XXXX,
z v e r u j e mal. G. Č., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
náhradu trov štátu n e p r i z n á v a ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 7.6.2017 žiadala, aby súd určil, že Z. C., H.. XX.X.XXXX je otcom maloletého G. Č., H.. XX.X.XXXX. Zároveň žiadala zveriť maloletého G. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine, to je 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa spoznala v roku 2014, stretávali sa 3 roky a v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa s ním udržiavala pohlavný styk. Keďže nemala iného partnera, iba on môže byť otcom maloletého G..
3. Odporca potvrdil, že intímne žil s navrhovateľkou, avšak keď si našla iného muža uviedla, že to nie je jeho dieťa, preto nesúhlasil s určením otcovstva pre maloletého G..
4. Kolízny opatrovník v prípade určenia otcovstva súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a aj s určením navrhovaného výživného v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine.
5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého G., potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľkou, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 1.3.2018, znaleckým posudkom z odboru genetika, odvetvie DNA analýza znalkyne Q.. B. N. zo dňa 12.4.2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Navrhovateľka sa spoznala s odporcom v roku 2014 v mieste spoločného trvalého bydliska, pričom sa stretávali 3 roky. V rozhodnom čase pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Aj keď mu tvrdila, že nie je otcom maloletého, v tomto období nemala kde bývať, prichýlila ju jedna známa, ktorá povedala, že nechce, aby odporca chodil za narodeným dieťaťom a chcela, aby mu navrhovateľka povedala, že on otcom nie je. Aby mala kde bývať, tvrdila následne odporcovi, že on nie je otcom maloletého dieťaťa a vždy však vedela, že on je skutočným biologickým otcom maloletého G..
7. V súčasnej dobe navrhovateľka býva so svojím druhom v drevenom dome, ktorý kúpili od jej brata. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú 3 deti, a to maloletý G., maloletý K. a maloletá A.. Otcom maloletého K. a maloletej A. je druh navrhovateľky. Okrem toho má ďalšie dieťa navrhovateľka zverené do osobnej starostlivosti starej matky maloletého dieťaťa, ktorému prispieva na výživu sumou 20 Eur mesačne. Spoločným príjmom do rodiny je rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume XXX Eur mesačne. Za elektrinu v dome platia 50 Eur mesačne. Navrhovateľka žiadala určiť zo strany odporcu výživné v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine, a to od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
8. Odporca potvrdil, že s navrhovateľkou žil od roku 2014, pričom žili spolu aj v čase, keď sa narodil maloletý G.. Hneď po jeho narodení mu však navrhovateľka povedala, že dieťa nie je jeho. Uviedol, že nevedel o tom, že by mala s niekým iným pohlavný styk okrem neho, pokiaľ žili spoločne. Následne nešiel k maloletému G. určiť otcovstvo, nakoľko mu navrhovateľka povedala, že on nie je otcom dieťaťa. Potvrdil, že v čase, keď žil s navrhovateľkou, bývali u jeho matky asi 4 mesiace, v tom čase bolo dieťa narodené, následne navrhovateľka odišla. Maloletého G. vnímal ako svojho syna, avšak po odchode ho navrhovateľka nikdy nekontaktovala a nežiadala od neho výživné alebo aby otcovstvo určil.
9. Zo znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie DNA analýza Q.. B. N. zo dňa 12.4.2019 bolo zistené, že vzhľadom na kombináciu alel maloletého G. Č. a matky maloletého B. Č. a označeného muža Z. C. bolo zistené, že označený muž Z. C. je potvrdený biologický otec maloletého dieťaťa G. Č., pretože maloleté dieťa má genotypovú zhodu vo všetkých 16STR polymorfizmoch s genotypom označeného muža. Genotypová zhoda maloletého dieťaťa s označeným mužom je vo všetkých 16STR polymorfizmoch W: Pravdepodobnosť otcovstva = 99,999%. Zo záverov znaleckého posudku bolo zistené, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo označeného muža Z. C. voči maloletému dieťaťu G. Č. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999%.
10. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
11. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním, najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie DNA analýza bolo zistené, že otcom maloletého G. Č. je odporca Z. C., nakoľko na základe nálezu DNA analýzou bolo jeho otcovstvo prakticky dokázané, nakoľko hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999%. Túto skutočnosť viac-menej potvrdil aj odporca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že po narodení maloletého G. ho vnímal ako svojho syna a až následne, keď mu povedala navrhovateľka, že nie je otcom, začal mať pochybnosti. Keďže znaleckým posudkom bolo preukázané jeho otcovstvo, súd určil, že odporca je otcom maloletého G..
20. Zároveň súd zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, keďže rodičia v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľka žije so svojím druhom, s ktorým má ďalšie maloleté deti, pričom neboli zistené nedostatky v jej starostlivosti o maloletého G., preto ho zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Zo strany otca súd určil výživné v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine, to je 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, keďže matka vo svojom návrhu žiadala určiť iba minimálne výživné, pričom u otca nie sú známe jeho majetkové pomery, keďže sa ďalšieho pojednávania nezúčastnil s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol aj bez jeho prítomnosti. Keďže matka nežiadala určiť vyššie výživné než je minimálna výška výživného stanovená Zákonom o rodine, súd takéto výživné zo strany otca určil.
21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.