Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/156/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. N. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa matky R. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. A. na G. ulici č. XXX zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej ulici č. 8 a N. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. na L. ulici č. X zastúpeného JUDr. Ladislavom Lenártom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pollovej ulici č. 22 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -522 z 25.4.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom pre maloletú G. N. nar. X.XX.XXXX.

Mení vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe zaplatenia tak, že dlžné výživné 4.076,08 Eur za obdobie od 21.1.2013 do 30.4.2019 je otec povinný zaplatiť naraz v lehote 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej G. N. nar. X.XX.XXXX 100 Eur mesačne počnúc dňom 21.1.2013 do 31.12.2014, za obdobie od 1.1.2015 do 30.8.2016 určil výživné vo výške 70 Eur počnúc dňom 1.9.2016 do 31.8.2018, vo výške 100 Eur mesačne, za obdobie od 1.9.2018 do 28.2.2019 vo výške 30% zo sumy životného minima a počnúc dňom 1.3. do budúcna vo výške 150 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 21.1.2013 do 30.4.2019 vo výške 4.076,08 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení § 75 ods. 1, § 62 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V odôvodnení konštatoval, že na základe návrhu, ktorý matka podala dňa 21.1.2013 a žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 200 Eur mesačne, rozhodol rozsudkom z 7.9.2017 č.k. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a určil výživné.

2. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal otec maloletého dieťaťa. Odvolací súd rozsudkom z 31.5.2018 potvrdil rozsudok prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zrušil vo výroku o určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Nariadil vykonať dokazovanie týkajúce sa schopností, možností a majetkových pomerov otca, posúdiť jeho príjem a na základe doplneného dokazovania rozhodnúť o výživnom. Konajúci súd po doplnil dokazovania a opätovne rozhodol o výživnom. Vzhľadom na dĺžku konania rozčlenil jednotlivé obdobia podľa vývoja udalostí týkajúcich sa finančných a majetkových pomerov otca a odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa, ktoré nastali u maloletého dieťaťa aj u otca. Prihliadol aj na majetkové pomery matky, dôsledne vyhodnotil majetkové a príjmové pomery otca, ktorý za uvedené obdobie bol určitý čas nezamestnaný a následne menil zamestnávateľa. Konajúci súd prispôsobil určenie výživného predovšetkým na pomery povinného rodiča, otca maloletého dieťaťa, vychádzajúc z dôsledne zistených príjmov za dané obdobie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Vytkol konajúcemu súdu, že procesne pochybil, v dôsledku čoho odňal otcovi právo na spravodlivý proces. Konkrétne uviedol, že dňa 22.4.2019 v čase o 8:18 elektronicky žiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania určeného na deň 25.4.2019. Prílohou bola pracovná zmluva uzatvorená medzi otcom dieťaťa a spoločnosťou Z. z 4.3.2019. Súčasne v predmetnom maily žiadal doplniť dokazovanie na základe predloženej pracovnej zmluvy. Žiadal o ospravedlnenie za neúčasť na pojednávaní aj jeho právneho zástupcu a odročenie pojednávania. V odvolaní okrem procesného pochybenia súdu zdôraznil, že súd sa dôsledne nezaoberal reálnymi nákladmi matky, ktorá má v súvislosti s výchovou a výživu maloletého dieťaťa vyplývajúce z nástupu na školskú dochádzku a podrobne neskúmal položkovite výdavky matky. Uviedol, že konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že otec je zamestnaný u zamestnávateľa Z., s.r.o. a jeho mesačný hrubý príjem je 624 Eur, pričom z pracovnej zmluvy zo 4.3.2019, ktorú otec dieťaťa zaslal mailom spolu s ospravedlnením na pojednávaní dňa 22.4.2019 a 23.4.2019 vyplýva, že dohodnutá mzda medzi otcom dieťaťa a zamestnávateľom bola vo výške 580 Eur a nie 624 Eur. Napriek podanej žiadosti o odročenie pojednávania a ospravedlnenia otca za neúčasť na pojednávaní a takisto jeho právneho zástupcu, konajúci súd konal bez toho, že by rozhodol o vyššie uvedenom. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu otca sa matka a kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež udáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

7. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej KV.j v určených výškach výživného tak, ako to správne rozčlenil konajúci súd podľa období, kedy zohľadnil tak majetkové a finančné schopnosti otca, ako aj na druhej strane prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, veku a tiež majetkovým a príjmovým pomerom matky maloletého dieťaťa. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného (určenie, zvýšenie a zníženie) od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl.

27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/91, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pri príprave na budúce povolanie, ako aj potreby nepravidelné a náhodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul dostatočnú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške k maloletým deťom, a to tak k maloletej G., ako aj k ostatným deťom, ku ktorým mal vyživovaciu povinnosť, pričom odvolací súd dodáva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci samej, mal otec vyživovaciu povinnosť už len k maloletému S., ktorú skutočnosť konajúci súd zohľadnil pri určení výživného do budúcna. Súčasne zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, alebo pracuje na pozícii, ktorá nie je adekvátna jeho predstavám a ak preto nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v preberanej výške. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa majetkových a finančných pomerov matky dodáva, že povinným rodičom v danom prípade je otec, preto konajúci súd konal správne, ak sa zameral predovšetkým na zisťovanie majetkových a finančných pomerov otca, pretože matka sa o maloleté dieťa osobne stará a jej majetkové pomery neboli z hľadiska určenia výživného zásadné. Výška výživného určená súdom za jednotlivé obdobia zohľadňuje odôvodnené potreby v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletého dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Odvolací súd poukazuje aj na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o výživnom, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov, čo konajúci súd za celé obdobie určenia výživného, t.j. od 21.1.2013 až do 30.4.2019, dostatočne prihliadal. V tejto súvislosti dodáva, že k zmene pomerov u maloletého dieťaťa dochádza spravidla v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti podstatné pre zvýšenie, resp. pre určenie výživného, ktoré odôvodňujú upraviť výživné v kratšom časovom intervale. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, teda ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Odvolací súd dospel k záveru, že potreby maloletého dieťaťa v danom prípade mimoriadne nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a rovnako ich nemožno hodnotiť ako nadštandardné výdavky. Preto odvolaciu námietku otca naznačenú v tomto smere vyhodnotil ako irelevantnú. K ostatným odvolacím námietkam otca zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces preto nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

8. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúcej v tom, že neakceptoval žiadosť otca o ospravedlnenie na pojednávaní, v ktorom bolo rozhodnuté o merite veci a takisto jeho žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je nepochybné, že konajúci súd v tomto smere procesne pochybil, keďže žiadnym spôsobom nereagoval na žiadosť otca o odročenie pojednávania a ospravedlnenie na pojednávaní. Napriek tomu túto odvolaciu námietku nezohľadnil.

Podľa ust. , kedy na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie veci.

9. Uvedené ustanovenia limituje odvolací súd pri prihliadaní na vady konania. Odvolací súd k vadám konania môže prihliadnuť len vtedy, ak majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j., ak existencia je v príčinnej súvislosti s nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. V opačnom prípade súd na tieto vady konania neprihliada. Uvedený postup súvisí s hospodárnosťou konania a povinnosťou súdu postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a

iných osôb. K uvedenému odvolací súd pre úplnosť dodáva, že na pojednávaní, kedy konajúci súd rozhodol v merite veci, bolo dokazovanie vo veci skončené, súd mal k dispozícii všetky dôkazné prostriedky, na základe ktorých mohol rozhodnúť a rozhodol. Ani nová mailom zaslaná pracovná zmluva otca výsledok konania žiadnym spôsobom neovplyvnila, pretože išlo o len o jeden z ďalších dôkazov, ktorý v konečnom dôsledku mal súd k dispozícii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na dĺžku predmetného konania, ktoré trvalo takmer šesť rokov, počas ktorého obdobia maloleté dieťa nebolo zabezpečené platením výživného zo strany otca a výživa maloletej spočívala výrazne na matke. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na túto procesnú vadu konania neprihliadol.

10. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

12. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav týkajúci sa určenia dlžného výživného za obdobie od podania návrhu až do rozhodnutia súdu, to znamená za obdobie šiestich rokov, dlžné výživné správne vypočítal avšak nesprávne rozhodol, ak otcovi povolil splácanie výživného v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným, čo vzhľadom k okolnostiam prípadu považuje za nesprávne a nezákonné. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je dôvodné povoliť otcovi splátky dlžného výživného, nakoľko v danom prípade by išlo o splatenie dlžného výživného za takmer jedenásť rokov, pričom dlžné výživné je spravidla splatné v lehote troch rokov z dôvodu, že za obdobie troch rokov je dôvodné predpokladať, že dôjde opätovne k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa a súd bude mať povinnosť výšku výživného upraviť, pričom by v tom čase ešte nebolo dlžné výživné splatené. Rozhodnutie o povolení splácať dlžné výživné v tak minimálnych výškach po 30 Eur mesačne, odvolací súd považuje aj za rozpor s charakterom výživného, nakoľko dlžné výživné predstavuje sumu zodpovedajúcu potrebám dieťaťa, ktoré vznikli už v minulosti, boli uhradené matkou a ich zabezpečenie nebolo zvýhodnené splátkami. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Odvolací súd konštatuje, že z uvedeného citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je pri rozhodovaní potrebné venovať povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa na základe uvedeného sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných 30 Eur splátkach, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca ale najmä so zreteľom na to, že otec ani v minulosti neprejavil snahu o plnenie svojho záväzku, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože zvýšenie výživného mohol očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním si časti príjmu alebo zvoliť inú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie tohto dlhu. S prihliadnutím aj na výšku dlžného výživného, ktorá by v súdom určených 30 Eur splátkach trvala takmer jedenásť rokov, nebolo v prospech a v záujme maloletého dieťaťa poskytnúť takúto dlhú lehotu splatnosti dlžného výživného a výhodu splátok. Napriek tomu prihliadajúc predovšetkým k výške dlžného výživného odvolací súd zmenil lehotu splatnosti na 60 dní oproti trom dňom ustanovených v zákone a tak poskytol otcovi dostatočný časový priestor, aby si zvolil vhodnú formu zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie dlžného výživného.

13. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o určení výživného, a zmenil vo výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného. Vyslovuje presvedčenie, že takéto rozhodnutie je predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, iné rozhodnutie súdu by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou ako aj spravodlivosťou.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).