Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-839-2019.pdf
PDF · 69.47 KB
Case nature
Subarea
36Ek/839/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I., práv. zast.: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Malacká 2/B, 902 01 Pezinok, proti povinnému: V., na vymoženie pohľadávky vo výške 23 680,54 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/839/2019 zo dňa 14. augusta 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/839/2019 zo dňa 14. augusta 2019 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 23 680,54 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 12C/299/1998-127 zo dňa 24. 03. 2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 11. 06. 2009.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 36Ek/839/2019 zo dňa 14. augusta 2019 rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 23 680,54 eura od 12. 06. 2009 do zaplatenia zamieta. Odôvodnil to predovšetkým tým, že: „V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) „Vymáhaný nárok„ elektronického formulára okrem iného uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 23.680,54 Eur od 06.12.1997 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 02.08.2019 oprávnený uviedol, že výzva na plnenie zo dňa 30.04.2019 bola povinnému zaslaná obyčajnou listovou zásielkou, a teda jej doručenie povinnému nemá oprávnený ako preukázať“...........“Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že návrh bol podaný dňa 22.05.2019, teda s poukazom na deň nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je v danom konaní podkladom pre vykonanie exekúcie, t.j. deň 11.06.2009, po troch rokoch od odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Oprávnený nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie výzvy na plnenie povinnému, a z tohto dôvodu má súd za to, že oprávnený nepreukázal, že vyzval povinného v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na splnenie pohľadávky alebo, že v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia uzavrel s povinným dohodu o postupnom splácaní pohľadávky. Oprávnený má preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení nárok na úrok z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 23.680,54 Eur od 06.12.1997 do dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, teda do dňa 11.06.2009. Nakoľko si však oprávnený uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,60% ročne zo sumy 23.680,54 Eur od 06.12.1997 do zaplatenia, súd mu úrok z omeškania neoprávnene uplatnený, t.j. uplatnený vo výške 17,60% ročne zo sumy 23.680,54 Eur odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí vykonateľnosti, t.j. odo dňa 12.06.2009, do zaplatenia pre rozpor návrhu s Exekučným poriadkom zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej sa predmetné rozhodnutie nedotýka.“
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Napadnuté uznesenie považoval za arbitrárne, nie vecne správne, ktoré vychádza zjavne z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže vzhľadom na exekučný titul, ktorým Okresný súd Bratislava II zaviazal povinného Ing. Patrika Pachingera k zaplateniu sumy 23 680,54 eur so 17% úrokom odo dňa 06. 12. 1997 do zaplatenia sa nejedná o súdom tvrdené opakujúce sa plnenie príslušenstva pohľadávky tak, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Preto tu nebol dôvod na postup okresného súdu podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhol a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť o to viac, že nie je v bode č. 6 na str. 2 riadne a presvedčivo odôvodnené.
4. Sudca k veci udáva nasledovné:
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Po preštudovaní veci sudca považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a objektívne preskúmateľné, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
10. Napriek aplikácii ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nad rámec uvedeného sudca udáva, že pokiaľ právna zástupkyňa oprávneného tvrdí, že vzhľadom na znenie výroku v exekučnom titule sa nejedná o súdom tvrdené opakujúce sa plnenie príslušenstva pohľadávky tak, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd sa s jej tvrdením nestotožňuje. Legálnu definíciu príslušenstva pohľadávky obsahuje ustanovenie § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením/. Za opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky treba považovať úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, pokiaľ sú priznané exekučným titulom do budúcna, čo je aj tento prípad. Dôvod na čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku je „oneskorené“ podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedená úprava nadväzuje na ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, avšak už precizuje uvedený dôvod tým spôsobom, že oprávnenému neumožňuje vymáhať iba opakujúce sa príslušenstvo, na ktoré nárok vznikol po dni vykonateľnosti exekučného titulu. Nič však nebráni tomu, aby si oprávnený spolu s opakujúcim sa príslušenstvom pohľadávky vymáhal aj istinu z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 22. 05. 2019, teda takmer po 10 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Zákonodarca postihuje dlhodobé vyčkávanie, stratou možnosti vymáhať opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ nebol povinný na splnenie povinnosti vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. pokiaľ s ním nebola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku nie je zákonný priestor na zohľadnenie dôvodov, ktoré oprávneného viedli k vyčkávaniu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade, že chcel oprávnený v exekúcii vymôcť aj úroky, ako opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, musel súdu preukázať, že povinného vyzval na splnenie pohľadávky. Oprávnený tvrdil, že výzva na plnenie zo dňa 30. 04. 2019 bola povinnému zaslaná obyčajnou listovou zásielkou, a teda jej doručenie povinnému nemá ako preukázať. Aby výzva, ako jednostranný hmotnoprávny úkon oprávneného smerujúci k splneniu zákonom stanovenej povinnosti podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku vyvolala účinky, musí byť povinnému aj doručená.
Za doručenú sa považuje vtedy, ak mal (povinný) objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Oprávnený na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že výzvu povinnému doručil. Preto možno uzavrieť, že si oprávnený nesplnil povinnosť vyzvať povinného na splnenie dlhu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku.
11. Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.