Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-64-2019.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci maloletého dieťaťa: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. N. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 39 794 536, dieťa rodičov: matka Mgr. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. N. XXX a otec V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I., G. XXX/X, zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom K. XXX, W. I., v konaní o vyslovenie prípustnosti podanie návrhu na zapretie otcovstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Pc/20/2019-26 zo dňa 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Pc/20/2019-26 zo dňa 22. októbra 2019 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh maloletého dieťaťa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine vyslovil prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom, ktoré svedčí V. K., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletému Z. K., nar. XX.XX.XXXX, z matky Mgr. V. Y., nar. XX.XX.XXXX.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 28.08.2019 sa maloletý v zastúpení kolíznym opatrovníkom domáhal, aby súd pripustil konanie o zapretie otcovstva. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v rodnom liste dieťaťa je ako otec dieťaťa uvedený V. K.. Rodičom dieťaťa uplynula lehota na zapretie otcovstva, a teda aktívne legitimovaným na podanie návrhu na zapretie otcovstva je v zmysle ust. § 96 Zákona o rodine maloleté dieťa. Podmienkou vyhovenia návrhu je záujem dieťaťa, teda záujem dieťaťa na poznaní vlastného biologického otca, ibaže by to bolo pre dieťa celkom zjavne neprospešné. Rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú súd návrhu maloletého vyhovel, bola tá skutočnosť, že dieťa už je s danou situáciou oboznámené, matka mu oznámila, že otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste nie je jeho biologickým otcom. V takom prípade má dieťa právo, aby došlo k zosúladeniu otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva.
3. O náhrade trov konania súd nerozhodol, nakoľko v zmysle § 52 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd len na návrh a takýto zo strany navrhovateľa podaný nebol.
4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh dieťaťa na zapretie otcovstva bude zamietnutý, resp. žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Dal do pozornosti, že dieťa má so svojim otcom, zapísaným v rodnom liste, výborný vzťah, od malička ho vníma ako otca a tak ho aj nazýva. Matka začala maloletého presviedčať o tom, že V. K. nie je jeho otec, z čoho je dieťa zmätené. Nie je v záujme dieťaťa rozbiť vzťah medzi ním a zapísaným otcom, ktorý sa budoval od jeho narodenia, ktorý pretrváva aj naďalej a je intenzívny. Momentálne nie je označený žiaden iný muž, ktorý by mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Od narodenia uplynula pomerne dlhá doba a s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva mal za to, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad zosúladením právnej situácie s biologickou realitou.
5. Odvolanie otca bolo doručené na vedomie kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa dňa 21.11.2019 a matke dňa 26.11.2019, na ktoré písomne nereagovali.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, odvolanie otca odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.
7. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania.
8. V predmetnej veci je odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým súd vyslovil prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom v súlade s ust. § 96 Zákona o rodine v spojení s § 105 písm. d/ CMP.
9. V zmysle ust. § 107 CMP konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva začína návrhom, ktorý môže podať iba dieťa. Ak podáva návrh na začatie konania maloleté dieťa, musí byť v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom. Podanie návrhu na začatie konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva nie je viazané žiadnou lehotou.
10. Podľa § 108 ods. 4 CMP účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.
11. Kvalitatívne odlišnosti právnej úpravy civilného mimosporového procesu sa prejavujú aj v spôsobe identifikácie procesných subjektov, v právach a povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch, o ktorých sa koná. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových konaní je na rozdiel od koncepcie účastníctva v sporovom procese ovplyvnené verejným záujmom štátu a súčasne oslabením vôle subjektov nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania. Postavenie účastníkov tak v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotno-právne postavenie. Účastníkom konania bude vždy, a teda výlučne ten, koho zákon za účastníka označuje.
12. Konania vo veciach určenia rodičovstva sú zahrnuté do mimosporových konaní s cieľom riešenia pomerov dieťaťa. Dôvodom na túto právnu úpravu je špecifický charakter konania, keď ide len o právo dieťaťa zaprieť otcovstvo po uplynutí lehôt jeho rodičom. Zákon nevidí dôvod na to, aby bolo postavenie účastníka priznané iným osobám, ktoré by tak mohli podávať opravné prostriedky a podobne. Rodičia dieťaťa sú potom účastníkom až prípadného konania o zapretie otcovstva, ak bolo podanie návrhu na zapretie otcovstva pripustené.
13. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
15. Citované ustanovenie § 359 CSP určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania s tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje účastníkovi, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Rodič dieťaťa v konaní o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom nemá postavenie účastníka konania.
16. V zmysle § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
17. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa nebol subjektívne oprávnený na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku, v dôsledku čoho krajský súd jeho odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.