Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-230-2019.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/230/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 865,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/105/2018-45 zo dňa 29. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/105/2018-45 zo dňa 29. mája 2019 o d m i e t a.
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/105/2018-45 zo dňa 29. mája 2019 vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 327,01 Eur od 07.06.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 865,75 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 865,75 Eur od 12.07.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.260,00 Eur a od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.260,00 Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 865,75 Eur do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným mal byť založený záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094365 zo dňa 05.12.2014, ktorý posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Žalobca ako veriteľ bez najmenších pochybností uzatváral dotknutú Zmluvu o revolvingovom úvere a plnil podľa tejto Zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Naproti tomu žalovaný pri uzatváraní Zmluvy ako aj pri jej plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na základe čoho ho súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobcu súd považoval za veriteľa v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. predmetného zákona a medzi nimi uzatvorenú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500094365 zo dňa 05.12.2014 za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010Z. z.. Po oboznámení sa s obsahom ako aj formou Zmluvy, ktorá mala byť medzi stranami sporu uzavretá písomne dňa 05.12.2014, okresný súd zistil, že predmet zmluvy (t. j. záväzok žalobcu na poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému a záväzok žalovaného na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a zaplatenie odplaty - časť 5 až 7 predtlače predmetnej formulárovej zmluvy v spojení s ustanoveniami Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., teda nejde len o rukou dopísané číselné údaje o výške poskytnutej časti úveru, ročnej úrokovej sadzbe atď., ale aj o samotné vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán tvoriacich samotný predmet zmluvy uvedených v zmluve predtlačeným písmom) je v zmluve uvedený predtlačeným písmom o výške 2 mm. Mimo názvu Zmluvy a označení jej jednotlivých častí sa v zmluve nachádzajú časti, ktoré sú uvedené písmom o vyššej výške, ako je výška písma pri predmete Zmluvy ako aj nižšej výške ako je 1,9 mm. Súd tak musel konštatovať formálnu chybu vyhotovenia Zmluvy, ktorú Občiansky zákonník v § 53c sankcionuje jej absolútnou neplatnosťou. S prihliadnutím na neplatnosť uzatvorenia predmetnej Zmluvy, ktorú okresný súd považoval za neplatný právny úkon, plnenie na základe takéhoto úkonu súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovaný, ktorý plnenie prijal, vydať v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa prvoinštančný súd zaoberal a skúmal, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané. V prípade nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenia, ktoré poskytol žalovanému na základe neplatnej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500094365 vo výške 1.260,00 Eur) by sa jednalo o nárok, ktorý žalobca neuplatnil celý počas plynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa zaviazali splatiť úver v mesačných splátkach splatných vždy k 6. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 06.01.2015 a poslednou splátkou splatnou dňa 06.06.2018, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalobu žalobca podal na súde dňa 04.07.2018. Okresný súd prezentoval právny záver, v zmysle ktorého premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť vždy odo dňa ich splatnosti podľa § 103 Občianskeho zákonníka. V situácii, keď bola žaloba podaná dňa 04.07.2018, pri dvojročnej premlčacej dobe, premlčané sú všetky splátky splatné do 04.07.2016. Splátky splatné po tomto dátume, súd za premlčané nepovažoval. Žalovaný by mal úver vo výške 1.260,00 Eur pri splátke 39,84 splatiť v 31 a pol splátkach. V súvislosti s jednotlivými nepravidelnými platbami žalovaného predloženými súdu ako príloha podanej žaloby vyplýva, že do dňa 04.07.2016 mal žalovaný zaplatiť celkom 15 splátok po 39,84 Eur, t.j. spolu sumu 597,60 Eur, avšak zaplatil len sumu 413,96 Eur. Za nepremlčané tak okresný súd považoval 15 splátok po 39,84 Eur a 1 splátku vo výške 64,80 Eur po odpočítaní jednotlivých úhrad žalovaného po 04.07.2016, na základe čoho nepremlčaná dlžná suma predstavuje sumu 327,01 Eur, a všetky ostatné nároky zo Zmluvy o úvere sú premlčané. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol a že žalovaný obdržal od žalobcu finančné prostriedky vo výške 1.260,00 Eur. Žalovaný v konaní nenamietal výšku poskytnutých finančných prostriedkov a ani tvrdenie žalobcu, že sumu 1.260,00 Eur čiastočne uhradil vo výške 807,53 Eur, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Súhrnom uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 327,01 Eur. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi voči žalovanému aj úroky z omeškania. K prvému dňu omeškania sadzba úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5 %, nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil úroky z omeškania len vo výške 0,55 %, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 327,01 odo dňa 07.06.2018, t.j. od nasledujúceho dňa po konečnej splatnosti úveru, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu, s prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku, výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol. 4. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.375,24 Eur s príslušným úrokom z omeškania, a teda priznanie tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu v spore. Súd žalobcovi priznal len sumu 332,22 Eur, čo predstavuje rozsah 24,16 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 75,84 %. Úspešnejším v konaní bol žalovaný, ktorého čistý úspech v konaní predstavuje rozsah 52,18 %. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, na základe čoho súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Bol toho názoru, že vymáhanú sumu nemožno rozdeliť na niekoľko častí, ktoré sa budú jednotlivo posudzovať podľa premlčacej lehoty, keď je z obsahu Zmluvy zrejmé, kedy a za akých podmienok nastala splatnosť celého úveru. Žalobca v lehote troch rokov nepodal žalobu na súde, na základe čoho je celý žalobou uplatnený nárok premlčaný.
6. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 09.08.2019, procesne nereagoval.
7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch I. a III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalovaného smerujúce voči výroku II. napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
10. V zmysle § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu/účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je odvolanie. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom.
12. K podaniu odvolania je okrem iných subjektov procesne legitimovaná sporová strana (§ 359 CSP). Právo na podanie odvolania prináleží len ten sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Sporovou stranou oprávnenou na podanie odvolania nie je naopak tá, ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej inštancie dotknutá na svojich právach (§ 359 CSP a contrario).
13. Výrokom II. napadnutého rozsudku bola žaloba voči žalovanej sporovej strane čiastočne zamietnutá. Žalovanému (odvolateľovi) výrokom súdu o čiastočnom zamietnutí žaloby nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, na základe čoho vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku okresného súdu ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, s následkom jeho odmietnutia postupom podľa § 386 písm. b) CSP.
14. Vo vzťahu k meritórnemu výroku I., ktorým súd žalobe žalobcu v časti vyhovel, ako aj vo vzťahu k závislému výroku o trovách konania odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, znemožní stranám realizovať ich procesné práva, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
16. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia.
17. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.
18. Krajsky súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nespĺňa vyššie popísané atribúty riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
19. Ako zmätočnú vyhodnotil tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorej okresný súd síce konštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je absolútne neplatná, následne však pri preskúmavaní námietky premlčania vznesenej do konania žalovaným rozdeľoval žalobcom jednorázovo poskytnuté plnenie na jednotlivé splátky, ako keby ku právnemu záveru o neplatnosti Zmluvy nedospel. Nepreskúmateľným a nejasným je aj matematický postup, ktorým okresný súd pri konštatovaní pomeru premlčaného a nepremlčaného žalobou uplatneného nároku dospel.
20. S prihliadnutím na uvedené považoval odvolací súd za nevyhnutné napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti (rešpektujúc rozsah podaného odvolania), ako aj vo výroku o trovách konania (výrok III.) závislom od meritórneho rozhodnutia, zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V rámci nového rozhodnutia bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadnym spôsobom popísať právne závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel, vrátane riadneho a matematicky súladného následku svojich záverov na zistený skutkový stav. V rámci nového rozhodovania bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa aj s vecnou argumentáciu žalovaného obsiahnutou v podanom odvolaní, nakoľko v rámci odvolacieho konania, s prihliadnutím na potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu, by bolo neefektívne a bez právnej relevancie zaoberať sa touto argumentáciou.
21. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd opätovne vo veci rozhodne, pričom bude dbať na kritériá odôvodňovania rozsudku formulované v ustanovení § 220 CSP.
22. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 379 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).