Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-63-2019.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: OKENNÉ CENTRUM spol. s r.o., Južná trieda 78, 040 01 Košice, IČO: 36 199 010, právne zastúpený JUDr. Martin Kožiak, advokát, Murgašova 3, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1.825,67 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.1.219, č.k. 32Cb/25/2012-89 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.825,67 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 1.825,67 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty za nedodržaný obrat. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril 19.10.2007 zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby „zvýhodnené finančné hovory“ v zmysle § 269 Obchodného zákonníka v spojení s § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. v elektronických komunikáciách.
3. Žalovaný porušil povinnosť upravenú v čl. 2 bod I. písm. a) zmluvy, keď v období 8.8.2011-7.9.2011 nezabezpečil obrat služieb žalobcu, následkom čoho mu podľa čl. 6. bod 4 zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.825,67 eur (55.000,- Sk). Žalobca listom z 27.11.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú žalovaný nereagoval.
4. Žalovaný namietal, že výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečeniu povinnosti dosiahnuť mesačný obrat minimálne 232,36 eur je neprimerane vysoká, a to z aspektu hodnoty zabezpečovacej povinnosti a jej významu. Takto upravená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč.zák. a teda absolútne neplatná a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obch. zák. a teda jej nemožno priznať právnu ochranu. Ďalej uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s týmto názorom, sú naplnené zákonné dôvody na aplikáciu sudcovského moderačného práva podľa § 301 Obch. zák..
5. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného o neprimeranosti zmluvnej pokuty, je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Žalobca na základe zmluvy poskytoval žalovanému ceny zvýhodnené, umožnil mu lacnejšie telefonovať a dohodnutá zmluvná pokuta ho mala viesť k plneniu zmluvných povinnosti, ktoré žalovaný porušil a preto je dôvod na zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal na interpretačné pravidlá vyplývajúce z § 266 Obch. zák. a § 35 ods. 2 Obč. zák. s tým, že žalovanému boli známe zmluvné povinnosti a dôvod vzniku nároku na zmluvnú pokutu a jej výšku. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 6 Odo/25/2008 zo 4.9.2008, že funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas.
6. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli 19.10.2007 zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby „Zvýhodnené firemné hovory“ v znení príloh a dodatkov v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. v spojení s § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z..
7. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy, ktorým je záväzok žalobcu poskytovať žalovanému pre SIM karty registrované v systémoch žalobcu na číslo žalovaného uvedené v prílohe zmluvy za ceny dohodnuté v zmluve a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi včas a riadne cenu za využívané služby ZFH a zotrvať po celú dobu platnosti zmluvy ako účastník elektronických komunikačných služieb podľa zákona a zmluvy.
8. Podľa čl. 2 bod 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal že: a) zabezpečí, aby obrat všetkých služieb GSM jemu poskytovaných žalobcom na základe zmluvy a zmlúv o pripojení s ňou uzatvorených t.j. pre všetky jeho CN, určený cenou takýchto služieb bez DPH, dosiahol v každom zúčtovacom období v dobe platnosti tejto zmluvy sumu minimálne 232,36 eur (7.000,- Sk), pričom v jednotlivom zúčtovacom období môže tento výnimočne klesnúť o 10%; b) bude platiť včas cenu verejných telefónnych služieb v súlade so zmluvou, zmluvami o pripojení, Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko a.s. a platnými cenníkmi služieb spoločnosti tak, aby nedošlo k vypojeniu SIM kariet z prevádzky ako aj cenu za poskytovanie služieb; c) nebude využívať SIM karty na sprostredkovanie poskytovania služieb spoločnosti Orange tretím osobám.
9. V súlade s čl. 6 bod 4 zmluvy, ak žalovaný poruší povinnosť uvedenú v čl. 2 bod 1 písm. a), b), c) zmluvy je povinný zaplatiť žalobcovi za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 1.825,67 eur (55.000,- Sk).
10. Žalovaný porušil povinnosť upravenú v čl. 2 bod 1 písm. a) zmluvy, keď v období 8.8.2011- 7.9.2011 nezabezpečil obrat služieb žalobcu, následkom čoho mu podľa čl. 6 bod 4 zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 1.825,67 eur (55.000,- Sk). Listom z 27.10.2011 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty do 15 dní od doručenia výzvy. Uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal, nenamietal výšku úrokov z omeškania, namietal výšku zmluvnej pokuty.
11. Po vykonanom dokazovaní a citovaní príslušných zákonných ustanovení súd uviedol, že žalovaný uzatvoril predmetnú zmluvu ako podnikateľ, zo zmluvy boli žalovanému poskytnuté zvýhodnenia, ktoré využíval. Strany v zmluve dohodli vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný si mal byť vedomý svojich zmluvných povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Vzhľadom na dĺžku zmluvného vzťahu (od roku 2007) a poskytované zvýhodnenia, súd nevyužil moderačné právo a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty považuje za primeranú.
12. K tejto otázke už zaujali súdy rôznych inštancií stanoviská a iba využívanie práv zo zmluvného vzťahu bez povinnosti a zodpovednosti za porušenie zmluvných povinnosti, je pre súd neakceptovateľné a preto dojednania o zmluvnej pokute súd považuje za platné.
13. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
14. S odôvodnením súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečeniu povinnosti dosiahnuť mesačný obrat kvalifikuje ako neprimerane vysokú tak z aspektu hodnoty zabezpečovanej povinnosti ako aj jej významu. Výška zmluvnej pokuty predstavuje takmer osemnásobok výšky zabezpečovanej povinnosti. Zastáva názor, že takto upravená zmluvná pokuta je
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. a dohoda o nej je absolútne neplatný právny úkon, a aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obch. zák. a nemožno jej priznať právnu ochranu.
15. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom o absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty, má žalovaný za to, že sú dané dôvody na aplikáciu sudcovského moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. a navrhuje, aby odvolací súd zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to do výšky škody, ktorá vznikla porušením zmluvnej povinnosti. V súvislosti s výškou škody má za to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania.
16. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospel.
17. Dohodu o zmluvnej pokute považuje žalovaný za absolútne neplatný právny úkon a v prípade nestotožnenia sa odvolacieho súdu s týmto názorom, navrhuje zmluvnú pokutu znížiť.
18. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
19. Žalobca uzavrel so žalovaným 19.10.2007 zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby zvýhodnené firemné hovory. Podpisom zmluvy vyjadril súhlas s jej obsahom, teda aj so zmluvnou pokutou, ktorú akceptoval. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o nepoctivom obchodnom styku, poukazuje na to, že základnou zásadou obchodného styku je riadne plnenie záväzkov a porušením tejto zásady je správanie žalovaného a teda v rozpore s poctivým obchodným stykom.
20. Výšku zmluvnej pokuty nemožno viazať na výšku spôsobenej škody. Poukazuje na právny názor uverejnený v Právnich rozhledech č. 9/1999, podľa ktorého pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktoré možno porušením povinnosti očakávať, má motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti aj trestá, nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a nemôže byť ani v rozpore s poctivosťou v obchodovaní, aj keď bola mnohonásobkom hodnoty zabezpečovacieho záväzku.
21. Žalovaný dlhodobo využíval výhody, ktoré mu žalobca na základe zmluvy poskytoval. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že nedosiahol dohodnutý obrat, uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považuje za dôvodný a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
22. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Žalovaný považoval dohodu o zmluvnej pokute za neplatný právny úkon, resp. navrhol použitie sudcovského moderačného práva. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.
24. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. preto, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súdnej praxi je tento odvolací dôvod vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdi vec po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 C.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli najavo inak alebo, že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie je omyl pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, to znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. V pojednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a správne ich vyložil, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
28. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov, vec správne právne posúdil.
29. Žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Zmluve o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby. „Zvýhodnené firemné hovory“ zo dňa 19.10.2007 v znení dodatku č. 1 za nedodržanie dohodnutého obratu.
30. Žalovaný nenamietal porušenie zmluvnej povinnosti, namietal len výšku dohodnutej zmluvnej pokuty a dohodu o zmluvnej pokute preto považuje za absolútne neplatný úkon, resp. nepožívajúci právnu ochranu. Ak by sa súd s týmto názorom nestotožnil navrhol aplikáciu sudcovského moderačného práva a keďže žalobcovi porušením zmluvy nevznikla škoda, navrhol žalobu zamietnuť.
31. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva a možno ju charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Okruh povinnosti, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou nie je nijako obmedzený.
32. Žalovaný v odvolaní zastáva názor, že zmluvná pokuta upravená v uvedenej zmluve z 19.10.2007 je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a teda dohoda o nej je absolútne neplatný právny úkon ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obch. zák. a teda jej nemožno priznať právnu ochranu.
33. Základný rozdiel v citovaných zákonných ustanoveniach spočíva v tom, že § 39 OZ sa viaže na posúdenie právneho úkonu, ale pri ust. § 265 Obch. zák. nejde o posudzovanie právneho úkonu, ale o posúdenie výkonu práva v tom, či sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Z toho možno vyvodiť, že ust. § 39 OZ a § 265 Obch. zák. nemožno ľubovoľne kombinovať a v konkrétnom prípade právny úkon nemožno naraz podriadiť aj pod § 265 Obch. zák. aj pod § 39 OZ.
34. Ustanovenia § 301 Obch. zák. dáva súdu možnosť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta.
35. Moderačné právo prislúcha súdu, ide o sudcovské právo, spočívajúce v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná vo výške aká bola stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na zmluvnú pokutu vznikol nárok. Súd ale nemôže zmluvnú pokutu odpustiť. Zákon tak rešpektuje sankčnú funkciu zmluvnej pokuty, že zmluvná pokuta je sankciou za porušenie ňou zabezpečenej povinnosti. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy a aplikácia § 301 Obch. zák. je postupom výnimočným.
36. V záverečných ustanoveniach zmluvy o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby a dodatku č. 1 je uvedené „Zmluvné strany prehlasujú, že táto zmluva vyjadruje ich vážnu a slobodnú vôľu, že zmluvné prejavy sú dostatočne určité a zrozumiteľné a že zmluva nebola uzatvorená v tiesni, prípadne za
nápadne nevýhodných podmienok. Na znak súhlasu s celým obsahom zmluvy ju oprávnení zástupcovia obidvoch zmluvných strán podpisujú.“
37. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nepochybil, keď konštatoval, že iba využívanie práv zo zmluvného vzťahu, bez povinnosti a zodpovednosti za porušenie zmluvných povinnosti je neakceptovateľné a súd považuje dojednania o zmluvnej pokute za platné. Rovnako nepochybil, keď nevyužil moderačné právo konštatovaním, že zo zmluvy boli žalovanému poskytnuté zvýhodnenia, ktoré využíval dlhodobo a mal si byť vedomý aj svojich povinnosti, vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej v roku 2007.
38. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a neporušoval návrh žalovaného na zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty až na nulu za dôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).