Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9C/39/2019

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobkyne L. H., F.. XX.XX.XXXX, U. A. XXX, XXX XX U. A., zast. Mgr. Michal Zálešák, advokát so sídlom Heyrovského 14, 841 03 Bratislava, IČO: 46 495 797, proti žalovanej Obec U. A., U. A. XX, XXX XX U. A., O.: XX XXX XXX, o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2019 domáha, aby súd žalovanej uložil povinnosť zabezpečiť zásobovanie žalobkyne pitnou vodou, a to v objeme minimálne 20 litrov na deň. Žalobkyňa sa zároveň žalobou vo veci samej domáha, aby súd rozhodol, že žalovaná sa v dôsledku nezabezpečenia pripojenia obydlia žalobkyne k verejnému vodovodu dopustila voči žalobkyne porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a je povinná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť pripojenie obydlia žalobkyne k verejnému vodovodu a do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to v sume 1.000 Eur.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je občiankou SR rómskeho pôvodu. Býva v časti obce U. A., ktorá je obývaná rómskou komunitou. Obec U. A. sa nachádza v okrese T. a má zhruba 600 obyvateľov. V obci žije rómska komunita (13 osôb), pričom jej prístup k pitnej vode je značným spôsobom obmedzený. Rómska komunita obýva obydlia na okraji obce asi 20 rokov a na rozdiel od väčšinového obyvateľstva v obci, tieto nie sú napojené na vodovod a v blízkosti sa nenachádza ani iný zdroj pitnej vody. Vodu si naberajú z prírodného zdroja, ktorý vyteká z rúry, ktorá sa nachádza pod cestou v centre obce skoro 1 km od obydlí rómskej komunity, pričom prechádza aj cez miestny cintorín. Jedná sa o zdroj vody, ktorej vhodnosť na pitie je otázna. Žalobkyňa, resp. aj ostatné osoby obývajúce obydlia bez zdroja vody, musia absolvovať každý deň aj niekoľkokrát cestu do kopca k predmetnej rúre, pričom sa nejedná o veľmi bezpečnú cestu (hlavne v zime), keďže musia kráčať po ceste popri autách. V roku 2016 vydala vtedajšia Verejná ochrankyňa práv správu: Správa o prieskume dodržiavania základných ľudských práv a slobôd - Prístup k pitnej vode a informácia o zabezpečení protipožiarnej ochrany v rómskych osadách. Jednou z navštívených obcí bola aj žalovaná obec U. A.. V predmetnej správe sa uvádza: ,,Veľkú vzdialenosť pri zásobovaní pitnou vodou musia prekonávať aj Rómovia v obci U. A.. Tí žijú na začiatku obce a sú odkázaní na donášanie pitnej vody z vodovodného kohútika, ktorý je umiestnený na cintoríne, vzdialenom až 700 metrov od rómskych obydlí alebo rovnako vzdialeného „prepadu“ na vodojeme v obci, kde bola vybudovaná plošina na čerpanie vody.” V rokoch 2014-2016 robilo Európske centrum pre práva Rómov (European Roma Rights Centre, ďalej ako „ERRC“) výskum ohľadom prístupu rómskej menšiny k pitnej vode. ERRC navštívilo počas terénneho výskumu množstvo rómskych komunít v siedmich krajinách Európy. Obec bola jednou z 21 navštívených obcí na Slovensku. V marci 2017 bola ako záver predmetného výskumu vypracovaná

správa pod názvom „Thirsting for Justice - Europe's Roma Denied Access to Clean Waterand Sanitation“. V nej je žalovaná uvedená ako jeden z príkladov nerovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o prístup k vode pre Rómov vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu. V októbri roku 2017 sa problematike venovala aj RTVS v relácii Reportéri, pričom navštívili aj žalovanú obec. Redaktori relácie sa venovali nedostatočnému prístupu rómskych komunít k pitnej vode vo všeobecnosti, pričom však zároveň navštívili niekoľko komunít vrátane žalovanej obce. V reportáži je zobrazená trasa, ktorú musí žalobkyňa absolvovať cestou k zdroju vody ako aj samotný zdroj. Ako sa vyjadril v reportáži starosta žalovanej obce, problém s napojením vidí v tom, že za vodu nebude mať kto platiť. V spomínanej relácii sa ako pozitívny príklad spomína obec Spišský Hrhov, ktorej starosta uviedol, že jeden z najzásadnejších pozitívnych krokov bolo zavedenie vody do obydlí miestnych Rómov. V apríli 2018 sa na žalovanú obrátilo ERRC, ktoré zastupovalo žalobkyňu a ďalšie osoby bez prístupu k vode, so Žiadosťou o pripojenie k zdroju pitnej vody, a to do 90 dní odo dňa doručenia Žiadosti. Na predmetnú Žiadosť žalovaná odpovedala listom zo dňa 10.05.2018, v ktorom potvrdila, že sa situáciou rómskej komunity zaoberala. Zároveň však poznamenala, že investovala všetky prostriedky do projektu kanalizácie a preložky vodovodu v inej časti obce. Záverom dodala, že sa predmetnej problematike ešte bude venovať. Žalobkyňa uvádza, že hoci prešlo od daného momentu už jeden a pol roka, situácia ostala nezmenená. Aj z odpovede starostu aj z relácie RTVS Reportéri je jasné, že aj keď v žalovanej obci dochádza k investíciám, resp. k budovaniu infraštruktúry, obydlí Rómov sa predmetné investície nedotýkajú - na rozdiel od obydlí obývaných väčšinovým obyvateľstvom. Je všeobecne známou skutočnosťou, že príslušníci rómskej komunity v SR a celkovo v Európe sa nachádzajú v nezávideniahodnej pozícii. Ich zraniteľné a znevýhodnené postavenie v spoločnosti bolo zdôraznené v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“) niekoľkokrát (napr. D.H. a ďalší proti Českej republike, Yordanova a ďalší proti Bulharsku). SR má jednu z najväčších rómskych komunít v Európe pokiaľ ide o percento obyvateľstva. V roku 2011 zo sčítania ľudu vyplynulo, že tu žije vyše 105.000 Rómov, ktorí tvoria 2% populácie.7 Ich skutočný počet je však pravdepodobne oveľa vyšší. Atlas rómskych komunít odhaduje rómsku populáciu v SR na úrovni približne 400.000 osôb. Približne 42% rómskej populácie v SR žije v okrajových alebo v priestorovo úplne oddelených rómskych komunitách bez potrebnej infraštruktúry. Priestorová segregácia a sociálne vylúčenie sú často sprevádzané zlými hygienickými podmienkami a nedostatkom pitnej vody, čo negatívne ovplyvňuje zdravotný stav rómskej populácie. Celkovo 27 % rómskej populácie býva v obydliach s deravou strechou alebo vlhkými stenami, alebo inými problémami konštrukcie obydlia. Pokiaľ ide o segregované rómske osídlenia, až približne 45% z nich nie je pripojených k verejnému vodovodu a v 56% chýba verejná kanalizácia. V SR bolo doposiaľ prijatých niekoľko politík a stratégií na zlepšenie bytovej situácie Rómov - Revidovaný akčný plán Dekády rómskej inklúzie 2005-2015, Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 či tzv. Rómska reforma. Ich realizácia však zostáva obmedzená. Vyššie uvedená stratégia explicitne uvádza, že nedostatočný prístup k pitnej vode je jedným z hlavných dôvodov nepriaznivého zdravotného stavu príslušníkov rómskych komunít. Stratégia preto stanovila ako čiastkový cieľ zabezpečenie dostupnosti a kvality pitnej vody v oblasti zdravia a zníženie rozdielu medzi väčšinovou populáciou a Rómami v podiele prístupu k bývaniu a inžinierskym sieťam (ako napr. voda, elektrina a plyn). Paradoxne, vláda SR definovala pitnú vodu ako strategickú surovinu, ktorú je treba chrániť. Na nepriaznivú situáciu Rómov v SR v oblasti bývania a prístupu k vode upozornili viaceré medzinárodné orgány a inštitúcie ako napr. Výbor OSN pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie (UN CERD), ktorý v najnovších záverečných odporúčaniach pre vládu SR okrem iného vyjadril znepokojenie nad tým, že Rómovia v SR žijú v segregovaných osadách bez základných služieb ako sú kanalizácia, prístup k pitnej vode či k elektrickej energii a vyzval príslušné orgány k náprave. Obdobne sa vo svojich záverečných odporúčaniach vyjadril aj Výbor OSN pre práva dieťaťa (UN CRC). Najnovšie v novembri 2019 Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (UN CESCR) odporučil Slovenskej republike, aby zabezpečila všetkým obyvateľom bez rozdielu služby týkajúce sa prístupu k vode a kanalizácii. Prístup rómskej populácie k pitnej vode sa stal aj jednou z priorít Verejnej ochrankyne práv v roku 2016. Jej úrad vykonal výskum v 20 rómskych osadách, pričom výstupom bola už vyššie citovaná Správa o prieskume dodržiavania základných ľudských práv a slobôd - Prístup k pitnej vode a informácia o zabezpečení protipožiarnej ochrany v rómskych osadách. V nej sa konštatuje, že: „... v šiestich rómskych osadách nemajú dodávku pitnej vody z vodovodu a z nich v štyroch používajú vodu zo studne, ktorá nebola podrobená rozboru, a preto nie je istota, že ide o pitnú vodu. Prístup k pitnej vode nemajú zabezpečený ani mnohí obyvatelia tých obcí, v ktorých bol vodovod vybudovaný, a to z dôvodu, že

prípojka a voda pre nich nie sú cenovo dostupné. Na základe toho možno konštatovať, že viaceré obce nedokázali vlastnými krokmi a prostriedkami zabezpečiť bezpečnú, čistú, prístupnú a cenovo dostupnú pitnú vodu a hygienu pre všetkých.“ Právo na primerané bývanie vrátane prístupu k pitnej vode je jedným zo základných ľudských práv a slobôd chránených medzinárodnými ľudskoprávnymi zmluvami, ktorými je SR viazaná. Je dôležité uviesť, že toto právo je nevyhnutné pre plné a neobmedzené užívanie mnohých ďalších práv akými sú napríklad právo na ochranu súkromného a rodinného života, právo na ochranu obydlia, právo na zdravie a podobne. Nedostatok pitnej vody môže samozrejme znamenať aj bezprostredné ohrozenie práva na život. Podľa Všeobecného komentára č. 15 k Medzinárodnému paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, právo na vodu je ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre zachovanie ľudskej dôstojnosti. Podľa Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, obsah práva na vodu zahŕňa jej: • fyzickú dostupnosť; • ekonomickú dostupnosť; • dostatočné množstvo; • bezpečnosť. V júli 2010 bolo právo na vodu formálne uznané ako ľudské právo aj Valným zhromaždením OSN, a to prostredníctvom Rezolúcie č. A/Res/64/292. Podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach dieťaťa: „1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu ... 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sledujú plné uskutočňovanie tohto práva a najmä robia potrebné opatrenia: c) na potieranie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti, okrem iného tiež využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne výživnej stravy a čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného prostredia; ...“ Právo na vodu úzko súvisí s právom na život chráneným článkom 2 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (ďalej ako Dohovor), ako aj s právom na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru. Článok 31 Revidovanej Európskej sociálnej charty zakotvuje právo na bývanie primeranej úrovne. Európsky výbor sociálnych práv, ktorý Chartu vykladá v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že: „Článok 31 (1) zaručuje prístup k primeranému bývaniu, ktorým sa rozumie obydlie, ktoré je stavebne zabezpečené a bezpečné z hygienického a zdravotného hľadiska, t.j. sú s ním spojené všetky základné služby ako voda, kúrenie, odvoz odpadu, hygienické zariadenia, elektrická energia a istotu držby.“ V zmysle SR: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie.” V zmysle o vodách v platnom znení: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.“ V zmysle o obecnom zriadení v platnom znení: „Obec pri výkone samosprávy najmä … zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,…” V zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách: „Obec a) zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľova ďalších osôb v obci, na vyprázdňovanie obsahu domových žúmp v obci, v ktorej nie je verejná kanalizácia, na núdzové zásobovanie pitnou vodou, na náhradné zásobovanie pitnou vodou a na odvádzanie odpadových vôd, ...“ Zásada rovnakého zaobchádzania (či zákaz diskriminácie) je zásadou zakotvenou v SR, pričom sa tiahne celým právnym poriadkom SR. Vzťahuje sa teda aj na prístup k vode. Zásobovanie vodou je v zmysle zákona o obecnom zriadení verejnoprospešnou službou, na ktorú sa tým pádom vzťahuje aj ADZ. V zmysle ADZ: „Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.” Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa voči nej dopustila

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu príslušnosti k etnickej skupine, a to konkrétne formou priamej diskriminácie v zmysle ADZ. Rasová diskriminácia a etnická diskriminácia sú podľa ESĽP „obzvlášť zavrhnutiahodnou diskrimináciou, ktorá vzhľadom k svojim nebezpečným dôsledkom vyžaduje od orgánov mimoriadnu ostražitosť a ráznu reakciu. Orgány musia využívať všetky prostriedky k potlačovaniu rasizmu a posilňovať tak demokratické ponímanie spoločnosti, kde rôznorodosť nie je vnímaná ako hrozba, ale ako bohatstvo. V súčasnej demokratickej spoločnosti vybudovanej na princípe plurality a rešpektu k rozličným kultúram nemôže byť rozdielne zaobchádzanie, ktoré je založené výlučne, alebo v rozhodujúcej miere na etnickom pôvode osoby, objektívne odôvodnené.“ V zmysle § 2 ods. 1 ADZ: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, ...“ V zmysle § 2a ods. 2: „Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.“ Podľa definície priamej diskriminácie v ADZ sa na jej preukázanie vyžaduje existencia:

- chráneného dôvodu,

- komparátora - osoby v porovnateľnej situácii,

- konania/ opomenutia,

- rozdielne - menej priaznivé zaobchádzanie. Chráneným dôvodom či charakteristikou v zmysle ADZ je v tomto prípade príslušnosť k etnickej skupine. Komparátorom sú obydlia väčšinového (t.j. nerómskeho) obyvateľstva. Konaním či opomenutím, ktoré znamenalo menej priaznivé zaobchádzanie, je pripojenie k vodovodu, resp. prístup k pitnej vode. Kým nerómske obydlia takéto pripojenie majú, pri rómskej komunite absentuje. Hoci žalovaná obec a jej orgány majú vedomosť o tomto probléme, nekonajú a finančné prostriedky investujú do iných častí obce. Žalobkyňa je príslušníčkou rómskej komunity, ktorá je sociálne znevýhodnená. Ako je vyššie uvedené, nejde o jedinú komunitu svojho druhu v SR. Práve naopak, veľké množstvo rómskych osád čelí rovnakým problémom, akými sú napr. problémy s bývaním, zamestnaním, prístupom k zdravotnej starostlivosti či vzdelaním. Žalobkyňa považuje súčasný stav za desivý, vzhľadom na to, že ide o stav v štáte Európskej únie v 21. storočí. „Obavy“ starostu, že nebude za vodu platiť sa zakladajú na predsudkoch, slúžia len ako zámienka žalovanej obce, ktorou maskuje svoju nečinnosť. V žiadnom prípade neobstoja ako ospravedlnenie diskriminačného konania Podľa § 11 ods. (2) ADZ: ,,Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.“ Žalobkyňa svoje tvrdenia, že sa žalovaná dopustila porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu jej príslušnosti k etnickej skupine zakladá na vyššie uvedených skutočnostiach a dôkazoch. V zmysle citovaného ustanovenia ADZ by malo dôkazné bremeno prejsť na žalovanú, aby preukázala opak. Žalobkyňa sa domnieva, že skutkový stav opísaný v tejto žalobe je natoľko závažný, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Obydlie žalobkyne je bez napojenia na vodovod, a to jej spôsobuje ťažkosti v dennodennom živote. Voda je totiž potrebná na osobnú hygienu, varenie, pranie a samozrejme na pitie. Jej nedostatok zasahuje do jej základných práv. Žalobkyňa preto žiada o dočasnú úpravu pomerov, kým nebude súdom rozhodnuté vo veci samej. Žiadaný objem vody vychádza z minimálneho objemu na osobu na deň podľa Špeciálneho spravodajcu OSN pre ľudské právo na vodu a hygienu.

3. Z odpovede žalovanej k žiadosti žalobkyne o pripojenie k zdroju pitnej vody zo dňa 10.05.2018 súd zistil, obecné zastupiteľstvo žalovanej obce sa s problémom s pitnou vodou pre občanov, žijúcich v rodinnom dome súp.č. XXX ako aj v nelegálnych stavbách okolo tohto objektu zaoberalo. Bola oslovená firma, ktorá sa venuje poradenstvu a realizácií vodných stavieb s tým, že by obec do tejto lokality chcela umiestniť zdroj pitnej vody, ktorý by fungoval na nabíjacie karty. Zástupca firmy obec navštívil, prešli rôzne varianty, ale na to aby obec mohla čerpať finančné prostriedky z fondov, ktoré by v tej dobe boli podľa zástupcu firmy, muselo by v tejto lokalite trvalo žiť viac ako 50 osôb. Na vybudovanie vodovodnej prípojky je samozrejme potrebný určitý čas, rozhodne sa to nedá stihnúť za 90 dní. V danom čase žalovaná investovala takmer všetky voľné prostriedky do projektu kanalizácie a preložky vodovodu v inej časti obce, kde vybavovanie povolenia trvalo vyše poldruha roka, a tak v roku 2018 nebolo v

rozpočte miesto na projekt, ktorý žalobkyňa požadovala. Starosta žalovanej obce prisľúbil, že obecné zastupiteľstvo sa tejto problematike určite bude venovať, pričom kedy ku realizácií stavby vodovodnej prípojky dôjde, sa nevie vyjadriť..

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 11. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa , uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

15. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej.

17. Po oboznámení sa s podaním žalobkyne v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že toto podanie síce obsahuje skutkové i právne opísanie rozhodujúcich okolností daného prípadu, avšak žalobný návrh (petit) nie je dostatočne špecifikovaný tak, aby bol aj vykonateľný, preto súd nemal inú možnosť, ako toto podanie v súlade s odmietnuť.

18. Pre úplnosť súd uvádza, že podanie žalobkyne neobsahuje základnú náležitosť podľa § 132 ods. 1CSP, teda neobsahuje vykonateľný žalobný návrh. Žalobkyňa v žalobnom návrhu síce požaduje, aby súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť zásobovanie žalobkyne pitnou vodou, a to v objeme minimálne 20 litrov na deň, avšak takéto vymedzenie žalobného návrhu považuje súd pre účely jeho vykonateľnosti za neúplné, nejasné, neurčité, nepresne formulované. Podľa názoru súdu žalobný návrh (petit) nie je presne vyšpecifikovaný jednak vo vzťahu k presnému časovému vymedzeniu (nepostačuje uviesť iba „deň“), a okrem toho nie je ani zrejmé akým spôsobom má žalovaná zabezpečiť toto zásobovanie. Žalobný návrh ako taký síce je zrozumiteľný, nakoľko je z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, avšak ako súd uviedol, petit formulovaný v žalobnom návrhu nie je vykonateľný.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupom podľa návrh žalobkyne odmietol, keďže dospel k záveru, že ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní.

20. Žalobkyňa sa môže domáhať ochrany svojho ohrozeného práva opätovne, ale iba za predpokladu, že návrh bude obsahovať všetky potrebné náležitosti, hlavne bude presne a jasne formulovaný nárok, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana tak, aby bol vykonateľný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( a , prvá veta ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (, ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).