Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-61-2019.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpená JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom, so sídlom J. XXXX, XXX XX M., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - odporcovi: D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený spoločnosťou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky a odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 4Pc/2/2019-180 zo dňa 03. októbra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 4Pc/2/2019-180 zo dňa 03. októbra 2019 vo výroku II. o nároku odporcu na náhradu trov konania voči navrhovateľke p o t v r d z u j e.
Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 4Pc/2/2019-180 zo dňa 03. októbra 2019 vo výroku III. o nároku navrhovateľky na náhradu zavinených trov konania voči odporcovi z r u š u j e.
Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 4Pc/2/2019-180 zo dňa 03. októbra 2019 n e d o t k n u t é.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) zastavil konanie (výrok I.). Odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu zavinených trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia viedol, že dňa 25.2.019 podala navrhovateľka na súd návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky podľa § 72 a 73 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine, a to vo výške 120,00 Eur mesačne od podania návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2019 navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla skutočnosť, že svoj návrh podávala v čase, kedy nebola schopná sama uspokojovať svoje základné životné potreby z dôvodu sústavnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá skutočnosť sa zmenila tým, že od 01.10.2019 nastupuje do zamestnania, kde pracovala pred nástupom na materskú dovolenku. Odporca so zastavením konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou súhlasil, zároveň žiadal , aby mu súd priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Nakoľko mal okresný súd preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok, konanie podľa § 29 ods. 1 CMP zastavil. 3. O trovách konania odporcu voči navrhovateľke rozhodol súd prvej inštancie podľa § 55 CMP, keď prihliadol na okolnosti prípadu a spravodlivosť takéhoto rozhodnutia. Konanie sa začalo na návrh navrhovateľky, ktorá zobrala podaný návrh späť po pojednávaní vo veci samej, ktoré sa konalo dňa
25.6.2019. V podaní doručenom súdu dňa 13.09.2019 navrhovateľka síce uviedla ako dôvod späťvzatia návrhu skutočnosť, že od 01.10.2019 nastupuje do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky a bude schopná živiť sa samostatne, v rámci predmetného podania však súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že do zamestnania skutočne nastupuje. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenie súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, a to ani v rámci vyjadrenia k návrhu odporcu na priznanie náhrady trov konania doručenom súdu dňa 27.09.2019. Konanie vo veci podaním návrhu zapríčinila navrhovateľka a rovnako tak spôsobila, že konanie bolo zastavené z dôvodu jeho späťvzatia (dispozícia s návrhom patrí výlučne navrhovateľke). Súdu nebolo zrejmé, či návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a v akom rozsahu, na základe čoho dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu sa javí ako spravodlivé priznať odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. 4. Výrokom III. napadnutého uznesenia okresný súd v zmysle § 181 ods. 4, 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu zavinených trov konania z dôvodu, že právny zástupca odporcu predložil na pojednávaní konanom dňa 25.06.2019 dôkazy v počte 13 strán. Súd odročil dané pojednávanie za tým účelom, aby právny zástupca navrhovateľky ako aj súd mal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi predloženými až na danom pojednávaní, a zároveň súd stanovil koncentračnú lehotu 15 dní na doručenie všetkých tvrdení a dôkazov navrhovateľke aj odporcovi. Zodpovednosť v danom prípade postihuje osobu, ktorá spôsobila, že pojednávanie muselo byť odročené, t.j. odporcu.
5. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku II. o nároku odporcu na náhradu trov konania voči navrhovateľke tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu považuje za nesprávne a nespravodlivé. V čase, keď navrhovateľka doručila súdu späťvzatie návrhu, ešte nemala k dispozícii Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorú podpísala až dňa 25.09.2019, t.j. niekoľko dní po doručení späťvzatia súdu. Dohodu o zmene pracovnej zmluvy predložila súdu ako prílohu podaného odvolania. V čase od podania návrhu do jeho späťvzatia bola navrhovateľka v nepriaznivej situácii, kedy sa starala o dieťa do troch rokov a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. V priebehu konania sa jej situácia zmenila, navrhovateľka vedela, že od 01.10.2019 nastúpi do zamestnania, na základe čoho považovala za spravodlivé vziať podaný návrh späť. Návrh nebol v čase jeho podania zjavne bezdôvodný ani šikanózny a podľa názoru odvolateľky v konaní neboli splnené predpoklady pre aplikáciu § 55 CMP, ale vhodné by bolo, aby podľa § 52 CMP každý z účastníkov znášal vzniknuté trovy konania sám. Nesúhlasila ani s výkladom ustanovenia § 55 CMP súdom, v zmysle ktorého by každé konanie, v rámci ktorého dôjde k späťvzatiu návrhu, automaticky znamenalo priznanie nároku na náhradu trov konania odporcovi.
6. V zákonom stanovenej odvolacej lehote bolo súdu doručené aj odvolanie odporcu, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia vo výroku III. o nároku navrhovateľky na náhradu zavinených trov konania voči odporcovi a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Je síce pravdou, že odporca na pojednávaní konanom dňa 25.06.2019 predložil súdu listinné dôkazy v počte 13 strán, takéto konanie účastníka konania však nie je možné v rámci mimosporového konania postihnúť uložením sankčnej náhrady trov konania postupom podľa § 181 ods. 4 CSP. Uvedená sankcia, vychádzajúc zo systematického zaradenia v Civilnom sporovom poriadku, ako aj z jej textu a účelu, týka sa výlučne sporových konaní. S poukazom na hypotézu predmetného ustanovenia, t.j. pokiaľ sporová strana nie je na pojednávaní schopná predniesť skutkové tvrdenia alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, aj bez ohľadu na nemožnosť jeho aplikácie v mimosporovom konaní, nebol na strane odporcu splnený predpoklad vyjadrený v uvedenom zákonnom ustanovení - odporca na pojednávaní uvádzal nové skutkové tvrdenia a dôkazy, teda presný opak situácie popísanej v ustanovení § 181 ods. 4 CSP. Nemožnosť aplikácie ustanovenia § 181 ods. 4 CSP v mimosporových konaniach vyplýva aj zo stavu, keď je súčasťou uvedeného zákonného ustanovenia aj koncentrácia konania, ktorá sa v mimosporových konaniach s poukazom a v zmysle § 34 CMP neuplatňuje. Bol aj toho názoru, že súdu nič nebránilo predložené listiny vykonať ako dôkaz ich prečítaním priamo na pojednávaní a ďalej postupovať podľa § 182 CSP. O dôkazoch, ktoré súdu predložil na pojednávaní konanom dňa 25.06.2019, sa odporca dozvedel deň pred pojednávaním a bolo tak efektívnejšie predložiť ich súdu krátkou cestou na pojednávaní, než ich súdu zasielať elektronicky.
7. Odvolania boli účastníkom konania vzájomne doručené, ktorí ďalej nijakým spôsobom nereagovali. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a contrario a toto rozhodnutie vo výroku II., ktorým súd priznal odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku III., ktorým súd priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu zavinených trov konania, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. V nenapadnutej časti (výrok I.) ponechal uznesenie okresného súdu nedotknuté.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).
11. Odvolací súd čo do odvolaním napadnutej časti výroku II. podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti o nároku odporcu na náhradu trov konania voči navrhovateľke (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, pristúpil k aplikácii špeciálneho ustanovenia § 55 CMP, s ktorým rozhodnutím sa v plnom rozsahu stotožňuje aj krajský súd. Žalobkyňa podala návrh na určenie výživného, zotrvávala na ňom, pričom k jeho späťvzatiu došlo z navrhovateľkou jasne špecifikovaného, avšak v konaní nepreukázaného dôvodu - tvrdeného nástupu do zamestnania. Bez ohľadu na tvrdenia navrhovateľky, ktorá odvodzuje možnosť formálneho predloženia dôkazov tejto skutočnosti až od času podpísania Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.09.2019, a teda po doručení späťvzatia súdu, podľa názoru odvolacieho súdu, aj v prípade predloženia uvedeného dôkazu v konaní pred prvoinštančným súdom, ktorý o zastavení konania a nároku na náhradu jeho trov rozhodol až 03.10.2019, takéto odôvodnenie samo o sebe nezakladá nedôvodnosť podaného návrhu na určenie výživného od času jeho podania až do času nástupu do zamestnania. V uvedenej časti navrhovateľka vzala svoj návrh na určenie výživného späť bez objektívneho dôvodu a ďalej netrvala na rozhodnutí vo veci, čím de facto zavinila zastavenie konania. Následkom uvedenej situácie je (okrem iného) správne a spravodlivé rozhodnutie súdu, ktorý odporcovi ako účastníkovi konania, ktorý bol na podklade navrhovateľkou podaného návrhu nedobrovoľne účastníkom konania, priznal nárok na náhradu trov vedeného konania. Zároveň bolo podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach navrhovateľky skutočnosť nástupu do zamestnania od 01.10.2019 relevantným spôsobom súdu deklarovať - či už predložením iného dôkazu než je samotná Dohoda medzi ňou a zamestnávateľom o nástupe do práce od 01.10.2019, prípadne predložením tejto Dohody od času jej podpisu (25.09.2019) do času rozhodnutia súdu prvej inštancie (03.10.2019).
13. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku odporcu na náhradu trov konania voči navrhovateľke ako vecne správne potvrdil.
14. Krajský súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu zavinených trov konania, s použitím ustanovenia § 181 ods. 4, 5 CSP. V tejto súvislosti je potrebné hneď úvodom podotknúť, že uplatňovanie niektorých inštitútov Civilného sporového poriadku nemožno v plnej miere aplikovať v mimosporových konaniach, ale jedná sa len o doplnenie špecifických ustanovení Civilného mimosporového poriadku v prípade, že jeho ustanovenia neriešia otázky procesnej povahy inak. Ako dôvodná sa javí odvolacia argumentácia odporcu, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo zo strany prvoinštančného súdu pri aplikácii § 181 ods. 4 a 5 CSP prihliadané na objektívnu nemožnosť jeho uplatnenia (aj s poukazom na § 34 CMP), a zároveň ani neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 181 ods. 4 CSP pre možnosť použitia sankcie v podobe znášania trov odročeného pojednávania v zmysle odseku 5 predmetného zákonného ustanovenia. V danom prípade z procesného hľadiska nenastala skutočnosť, s ktorou ustanovenie §
181 ods. 4 CSP počíta, a síce, že odporca nebol schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy, čím by odporca zavinil odročenie pojednávania.
15. Z uvedeného dôvodu, keď neboli splnené podmienky na postup okresného súdu podľa § 181 ods. 5 CSP, a zároveň výrok III. napadnutého uznesenia o zavinených trovách konania neprestavuje rozhodnutie súdu vo veci samej a dôvody na vydanie takéhoto výroku v čase jeho vydania neexistovali, pristúpil odvolací súd k postupu podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. k zrušeniu predmetného výroku napadnutého uznesenia.
16. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
17. O trovách odvolacieho konania, vyvolaného navrhovateľkou a odporcom, rozhodol krajský súd podľa § 58 CMP s použitím § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).