Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2Cob-100-2019.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: UNIPROX, spol. s r.o., IČO: 00 558 851, Staňkova 103/18, 602 00 Ponava, Brno, Česká republika, zast.: JUDr. Lenka Katríková, advokátka, Rusovská cesta 56, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 42 363 055, proti žalovanému: LAMET, s.r.o., Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 31 663 184, zast.: Mgr. Peter Masarovič, advokát, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40 260 194, o zaplatenie 59.976,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.1.2019, č.k. 31Cb/75/2018 - 101 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku I. a III.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 59.976,- eur s prísl., úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8.568,- eur od 25.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 51.408,- eur od 9.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 51.408,- eur od 9.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 8.568,- eur od 25.2.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 46,27 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99%.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom najprv na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní 34Up/488/2018, kde žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 59.976,- eur ako nezaplatenej kúpnej ceny dodaného tovaru v plnej výške a zmluvnú pokutu.
3. Žalobca dôvodil, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu č. 1607 dňa 13.7.2016, na základe ktorej mal žalovanému dodať baliaci stroj Ulma FM-305 podľa špecifikácie v prílohe č. 1 k zmluve. Napriek skutočnosti, že žalobca svoju povinnosť z uzavretej zmluvy splnil, žalovaný kúpnu cenu vo výške 59.976,- eur vyúčtovanú faktúrou č. 2160767 zo dňa 24.11.2016, splatnou dňa 24.2.2017 nezaplatil.
4. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že kúpna zmluva nenadobudla účinnosť a to vzhľadom k jej článku VII ods. 2, ktorý podľa žalovaného bol odkladacou podmienkou, ktorá nebola splnená.
5. Súd prvej inštancie po zistení, že je v prejednávanej veci daná jeho právomoc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach) vec prejednal a zistil nasledovné:
- žalobca a žalovaný uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 1607 v súlade s § 2079 a nasl. zákona č. 89/2012 (Občanský zákonník ČR - ďalej len OZ) ČR. Predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka baliaceho stroja Ulma FM-305, pričom súčasťou dodávky bol aj návod k použitiu a užívateľská dokumentácia v českom jazyku (čl. II. zmluvy). Baliace zariadenie malo byť dodané do 25.11.2016 po podpísaní kúpnej zmluvy a prevode zálohy 25.704,- eur do troch pracovných dní na účet predávajúceho (čl. III. bod 3). V čl. VI. boli platobné podmienky dohodnuté nasledovne:
- suma 25.704,- eur predstavujúca zálohu 30% z celkovej hodnoty kontraktu mala byť uhradená na účet predávajúceho do troch dní po podpísaní kúpnej zmluvy na základe vystavenej zálohovej faktúry,
- suma 51.408,- eur predstavujúca 60% z celkovej hodnoty kontraktu mala byť uhradená na účet predávajúceho do 14 dní po dodaní stroja kupujúcemu na základe vystavenej faktúry. Suma 8.569,- eur predstavujúca 10% z celkovej hodnoty kontraktu mala byť uhradená na účet predávajúceho do 9 dní po predaní stroja kupujúcemu na základe podpísaného predávacieho protokolu
- čl. VII. bodu 2 znel: „Kupní smlouva je vystavená ve dvou originálech a nabýva platnosti dnem podpisu všech stran a je podmíněna současným převodem finančních prostředků dle čl. VI na účet firmy prodavajíciho: 245017724/0300“,
- predmet kúpy bol kupujúcemu dodaný, čo je preukázané Předávacím protokolem podpísaným stranami sporu, z ktorého dátum dodania a prevzatia baliaceho zariadenia nevyplýva:
- z kvalifikačnej správy je nepochybné, že dňa 24.11.2016 bol dodaný baliaci stroj odskúšaný,
- faktúrou č. 2160767 zo dňa 24.11.2016, splatnou 24.2.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 59.976,- eur, ktorá predstavuje zvyšok kúpnej ceny dodaného baliaceho zariadenia (85.680,- eur) po odpočítaní uhradenej zálohy 25.704,- eur.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 2079 OZ a žalobe vyhovel, pretože žalobca v konaní preukázal, že predmet kúpy dodal, žalovaný ho riadne užíva (uvedené skutočnosti neboli sporné), avšak žalovaný svoju základnú povinnosť z uzavretej kúpnej zmluvy zakotvenú v § 2118 OZ, zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru nesplnil. Ako nedôvodnú zhodnotil námietku žalovaného, že kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, pretože úmyslom strán zmluvného vzťahu nebolo platnosť kúpnej zmluvy podmieňovať prevodom finančných prostriedkov na účet predávajúceho. Vychádzajúc z výkladu právnych úkonov v súlade z § 556 ods. 1, 2 OZ ČR. s prihliadnutím na čl. VI. uzavretej zmluvy mal za to, že zariadenie malo byť dodané do 25.11.2016 po zaplatení zálohy vo výške 25.704,- eur. Súd prvej inštancie zdôraznil aj skutočnosť, že žalobca predmet kúpy žalovanému dodal, žalovaný tovar nielenže prevzal, ale ho aj riadne užíval a v súčasnosti aj užíva.
7. O nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu súd prvej inštancie rozhodol v zmluve čl. VI. bod 2 uzavretej zmluvy.
8. O nároku na úrok z omeškania rozhodol v súlade s § 1968, 1970 OZ ČR a ich výšku stanovil v súlade s Nariadením vlády č. 351/2013 Sb.
9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb. vo výške 46,27 eur. Nepriznal náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 701,81 eur, nakoľko považoval túto sumu za nepreukázanú.
10. Proti rozsudku - jeho prvému a tretiemu výroku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v 365 ods. 1 písm. e, h, f/ C.s.p..
11. Odvolateľ dôvodí, že
- rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, vydaný na základe jednostranného a neúplného hodnotenia dôkazov, pretože súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, čím nezistil objektívne skutkový stav veci a dôkazy vyhodnotil svojvoľne, jednostranne v rozpore s § 191 C.s.p.
- opätovne namieta, že strany sporu dohodli odkladaciu podmienku, v súvislosti s posudzovaním ktorej súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že návrh kupnej zmluvy vypracoval žalovaný.
- nevykonal dokazovanie vypočutím strán sporu.
12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
16. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
17. O odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) možno hovoriť vtedy, ak súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.9.2019 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
19. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a vyjadrenie k námietkam v odvolaní.
21. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu čl. VII bodu 2 zmluvy odvolací súd udáva:
Žalovaný tvrdí, že uvedené zmluvné ustanovenie je odkladacou podmienkou.
22. Podľa § 548 ods. 2 OZ ČR podmínka je odkládací, závisí-li na jejim splnění, zda právni následky jednání nastanou.
23. Odkladacia podmienka ako vedľajšie dojednanie v zmluve spôsobuje, že do času, kedy má byť podmienka splnená, existuje stav neistoty, či právny úkon, ktorý je platný a pre účastníkov záväzný, nadobudne účinnosť. Právny úkon je teda účinný (nie platný ako uvádza odvolateľ) až od času splnenia podmienky. Ak k splneniu podmienky nedôjde, právny úkon právne účinky nenadobudne.
24. Odvolateľ teda tvrdí (vzhľadom na čl. VII. bod. 2); že keďže nebola zaplatená celá kúpna cena, zmluva nenadobudla účinnosť.
25. Pre posúdenie obsahu uvedeného zmluvného dojednania je potrebné vychádzať zo základného princípu interpretácie právnych úkonov vyjadreného v § 556 OZ ČR, podľa ktorého „co je vyjádřeno slovy nebo jinak, vyloží se podle úmyslu jednajíciho byl-li takový úmysl druhé straně znám, anebo musela -li o něm vědět. Nelze - li zjistit úmysl jednajíciho, přisuzuje se projevu vůle význam, jaký by mu spravidla přikládala osoba v postavení toho, jemuž je projev vůle určen.“ Prvoradý je teda úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej je určený, známy. Uvedené platí ale v prípade, ak je text (slovné vyjadrenie) daného zmluvného dojednania neurčité alebo nepresné.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že čl. VII bod 2 nie je vyššie uvedenou odkladacou podmienkou účinnosti zmluvy, ale vyjadrením podmienky dodania tovaru, čo jednoznačne vyplýva z čl. III, kde je výslovne stanovené, že žalobca bol povinný plniť svoje povinnosti podľa zmluvy až po uhradení zálohy vo výške 25.704,- eur. S prihliadnutím čl. VI, ktorý upravoval platobné podmienky v nadväznosti na dodanie stroja a jeho uvedenie do prevádzky nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že úmyslom strán sporu nebolo dohodnúť odkladaciu podmienku, ale postup dodania tovaru v nadväznosti na čiastočné platby kúpnej ceny.
27. Účinnosťou zmluvy je v podstate možnosť domáhať sa práv a povinností v zmluve dohodnutých, uplatňovať práva a povinnosti v zmluve upravené resp. zo zmluvy vyplývajúce. Ak by teda súd pristúpil k výkladu prezentovaného žalovaným, zmluva by nebola doposiaľ účinná, len platná, nebolo by teda možné domáhať sa jej stranami splnenia akýchkoľvek zmluvných dojednaní, nehovoriac o skutočnosti, že žalovaný dodaný tovar prevzal a riadne užíva. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné obranu žalovaného zhodnotiť ako účelovú a jej cieľom je vyhnúť sa základnej povinnosti z uzavretej kúpnej zmluvy - zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru v plnom rozsahu.
28. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy navrhované žalovaným, odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nemožno uvedené považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že odvolateľom nebol podaný návrh na výsluch žiadnej zo strán sporu, preto je táto námietka nedôvodná a odvolateľ žiadny iný dôkaz na podporu ním tvrdených skutočností nenavrhol.
29. Na základe uvedeného bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a to aj vrátane trov konania kde ich súd správne priznal
v konaní úspešnému žalobcovi.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).