Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom, v právnej veci žalobkyne : I. G., Y. č. XXX, XXX XX Y., práv. zast.: JUDr. Marta Šuvadová, advokát Advokátskej kancelárie, Floriánska č.16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2018/033905/BNK zo dňa 09.08.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obce Y. č. 3/2017 zo dňa 16.02.2018, ktorým obec Y. uznala obvinenú I. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. č. XXX vinnou zo spáchania priestupku na úseku držania psov podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10:00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. (vo výroku nesprávne uvedené S.) Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera, a na základe uvedeného v súlade s ust. zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 150,- eur. Súčasne podľa ust. zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a v zmysle ust. zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť G.. C. Y., bytom F. Č.. XX, T. spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dôvodil nasledovne: „Obec Y. (ďalej len prvostupňový správny orgán) vydala dňa 16.02.2018 rozhodnutie č. 3/2017 Hý, ktorým uznala obvinenú I. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. Č.. XXX vinnou zo spáchania priestupku na úseku držania psov podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10:00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y.Ľ. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. (vo výroku nesprávne uvedené S.) Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera, a na základe uvedeného v súlade s ust. zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 150,- eur. Podľa ust. zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zmysle ust. zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená povinnosť uhradiť G.. C. Y., bytom F. Č.. XX, T.

spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. 3/2017 Hý zo dňa 16.02.2018 uviedol, že začal priestupkové konanie na základe oznámenia Obvodného oddelenia PZ E. W. č. ORPZ-761/VI-KS-2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania voči I. G.Š., bytom Y. Č.. XXX, a že sa jedná o priestupok podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Priestupkový spis bol doručený obci dňa 13.11.2017. Obec Y. vo veci začala konanie o priestupku dňa 27.11.2017, kedy zároveň predvolala účastníkov konania na ústne pojednávanie na deň 20.12.2017. Obvinená z priestupku sa uvedeného konania bez ospravedlnenia nezúčastnila, a tak obec opakovane predvolala účastníkov konania na deň 16.02.2017, ktorého sa však obvinená opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnila. Na základe uvedeného v súlade s zákona o priestupkoch, ktorý uvádza, že v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu, bolo o priestupku rozhodnuté v neprítomnosti obvinenej. Svedkyňa, oznamovateľka a poškodená zároveň G.. C. Y. vo svojej výpovedi dňa 20.12.2017 pri prejednávaní priestupku do zápisnice uviedla, že býva v rodinnom dome v Y.. Dňa 30.4.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa viedla. Pani G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes už v minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia. Tento pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala, že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva. Následne nechala svedkyňa psa ošetriť na veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením svedkyne šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom doteraz však preukaz nepredložili a škodu neuhradili. O očkovací preukaz žiadal manžel svedkyne majiteľa psa aj mailom, pričom preukaz nebol predložený. Podľa zákona o niektorých opatreniach držania psov priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. Z predloženej mailovej komunikácie, pokladničných dokladov a svedeckej výpovede G.. C. Y. mal prvostupňový správny orgán za jednoznačne preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne uhradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť. Nakoľko spôsobená škoda bola spoľahlivo zistená na základe pokladničných dokladov o platbe za ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C.. O. B., D. Č.. XX, T., bolo rozhodnuté o povinnosti uhradiť spoľahlivo zistenú škodu vo výške 118,- eur. Odvolanie voči rozhodnutiu 3/2017 Hý zo dňa 16.02.2017 bolo podané dňa 20.03.2018 oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Obvinená v podanom odvolaní uviedla, že prvostupňový správny orgán pri prejednaní priestupku nedodržal platnú právnu úpravu a z procesného hľadiska uprel obvinenej právo na spravodlivý proces, ako aj účinnú obhajobu, keď:

- obvinenej nebolo doručené predvolanie do vlastných rúk,

- z textu predvolania nie je zrejmé, kedy a ako sa mala obvinená dopustiť skutku, ktorý je jej dávaný za vinu,

- v texte predvolania absentuje akýkoľvek kontakt (okrem poštovej adresy), na ktorý by bolo možné oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenej vo všeobecnosti účasť na pojednávaní,

- predvolanie bolo expedované obvinenej tak, že nebolo objektívne z jej strany ani možné oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému účasť na prejednaní veci včas,

- v predvolaní absentuje poučenie obvinenej, že správny orgán môže vo veci rozhodnúť aj bez účasti a bez výsluchu obvinenej. Obvinená je dlhodobo práceneschopná (od 11.10.2017 doposiaľ). V obci Y. nie je zriadená pošta a absentuje poštová schránka. Ak by aj bolo predvolanie na prejednanie priestupku riadne doručené, v texte predvolania nie je uvedený žiaden kontakt, kde je možné inak ako písomne listom oznámiť nemožnosť dostaviť sa na úkon nariadený správnym orgánom. Ospravedlnenie sa písomne listom, predpokladá vycestovanie do obce L. T., kde je zriadená pošta, pričom vzhľadom na práceneschopnosť a zdravotný stav obvinenej nie je toto možné od nej spravodlivo požadovať. Podľa obvinenej správny orgán pochybil aj z hmotnoprávneho hľadiska, keď nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Obvinená sa o skutočnosti, že mala spáchať priestupok, o skutočnosti kedy a ako ho mala spáchať, a kto je osobou

poškodenou dozvedela až z doručeného rozhodnutia správneho orgánu. V deň spáchania priestupku obvinená zabezpečovala doma rodinnú oslavu, takže na žiadnej prechádzke so psom v deň 30.04.2017 o 10.00 hod. nebola, čo môžu dosvedčiť aj svedkovia prítomní na oslave. Okrem toho obvinená dlhodobo trpí posunom platničky chrbtice o 11 mm a akékoľvek prudké trhnutie (napr. aj psom) by jej mohlo spôsobiť ochrnutie, preto sa obvinená takýmto aktivitám vyhýba. Správny orgán sa nevysporiadal s tým, či sa skutok mohol stať tak, ako to popisuje poškodená, či pes poškodenej bol na vôdzke a či nedráždil ako prvý opisovaného vlčiaka, a či zranenia zodpovedajú zraneniam spôsobeným vlčiakom. O šikanóznom konaní správneho orgánu svedčí nielen výška uloženej pokuty, ale najmä jej odôvodnenie

- kedy okrem iného „správny orgán zohľadnil skutočnosť, že obec už v minulosti riešila ohrozovanie zvierat a obyvateľov obce týmto psom a napriek úsiliu obce k náprave nedošlo...“. Obvinená nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ona osobne bola v minulosti uznaná vinnou z podobného priestupku a už vôbec nie s týmto psom. Rovnako nemá vedomosť o tom, že by majiteľ psa, alebo niekto z jej blízkych osôb bol právoplatne postihnutý v súvislosti s týmto psom v nejakom priestupkovom konaní. Obvinená preto navrhla odvolaciemu správnemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil v intenciách odvolania, alebo rozhodnutie zrušil ako predčasné, nezákonné a nepreskúmateľné a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Poškodená G.. C. Y. vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru v konaní nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam, pretože I. G. mala možnosť vyjadriť sa k veci. Účastníci konania boli predvolaní na ústne pojednávanie na deň 20.12.2017, pričom obvinená sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Obec z tohto dôvodu opakovane predvolala účastníkov konania na deň 16.02.2018, ktorého sa obvinená opäť bez ospravedlnenia nedostavila. Obec Y.M. na základe uvedeného rozhodla o priestupku v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Poškodená poukázala aj na ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní a uviedla, že právo obvinenej na spravodlivý proces porušené nebolo. Pokiaľ obvinená v odvolaní uvádza, že poškodenú ani jej manžela nepozná, v živote ich nevidela a netuší, o koho sa jedná, tieto tvrdenia sú podľa obvinenej účelové a klamlivé, pretože syn obvinenej C. A., ktorý je majiteľom vlčiaka, skutočnosť, že sa skutok stal, priznal priamo v e-mailovej komunikácii medzi ním a manželom poškodenej. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Podľa vodiť psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka, alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Podľa ust. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa, alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa ust. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. Za uvedený priestupok možno uložiť pokutu do 165,- eur. Z výpovede G.. C. Y. zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že dňa 30.04.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa viedla. Pani G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes už v minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia. Tento pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala, že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva. Následne nechala svedkyňa psa ošetriť na veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením svedkyne šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom doteraz však preukaz nepredložili a škodu neuhradili. Skutočnosť, že došlo k stretnutiu obvinenej a poškodenej, ako aj ich psov potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi manželom poškodenej I.. W. Y., G.. a synom obvinenej C. A.. Ako už bolo uvedené vyššie, manžel poškodenej I.. W. Y., G.. prostredníctvom mailu požiadal syna obvinenej C. A. o zaslanie očkovacieho preukazu jeho psa a náhradu škody. Dňa 04.05.2017 C. A. I.. W. Y., G.. mailom odpovedal: „Dobrý deň pán Y., nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel, že sa rozumne dohodneme, som zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho a vy žiadate náhradu bločkov,

chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente modrinu o veľkosti dlane a bolesti celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani môj...“. Z uvedeného je zrejmé, že ku napadnutiu psa obvinenej došlo, a stalo sa to za účasti obvinenej a poškodenej, pričom o tom vedel aj syn obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Odvolací správny orgán má na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že obvinená sa dopustila spáchania priestupku na úseku držania psov podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.Á. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera. Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, následky a dĺžku trvania protiprávneho konania obvinenej z priestupku, tiež na to, ako rozhodol v iných skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch, aby predišiel vzniku neodôvodnených rozdielov v rozhodovaní. Pri ukladaní pokuty za priestupok prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že Obec Y. potvrdila, že starosta obce Y. opakovane ústne upozornil manžela obvinenej na skutočnosť, že ich pes sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce Y.. Obec Y. v minulosti začala priestupkové konanie na úseku držania psov voči I. G., kedy ich pes mal ohrozovať deti vychádzajúce zo škôlky, pričom obvinená podala voči rozhodnutiu odvolanie, o ktorom však nebolo v lehote rozhodnuté a konanie o priestupku bolo zastavené. Spôsobená škoda bola spoľahlivo zistená na základe pokladničných dokladov o platbe za ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C.. O. B., D. Č.. XX, T.. K skutočnostiam uvádzaným obvinenou týkajúcim sa nedodržania platnej právnej úpravy z procesného hľadiska odvolací správny orgán uvádza, že Obec Y.Ý. oznámením o začatí konania zo dňa 27.11.2017 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa . Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.11.2017. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti nezúčastnila. Následne obec Y. ďalším oznámením o začatí konania zo dňa 23.01.2018 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa . Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.01.2018. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti opäť nezúčastnila. Podľa zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona o priestupkoch, a keďže obvinená sa opakovane nedostavila na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obvinenej bolo predvolanie doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré bolo obvinenej doručené, je uvedené, že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania, dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený kontakt, na ktorý možno oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na pojednávaní vo veci formou poštovej adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe ktorého je možné správnemu orgánu oznámiť dôležité skutočnosti. V súčasnosti nie je problém (a nie je možné, aby sa účastník konania na túto skutočnosť vyhováral), aby účastník konania prostredníctvom internetu (ktorý má minimálne syn obvinenej, ktorý je s ňou v kontakte, čo sám potvrdil) zistil prípadné ďalšie kontakty. Na internetovej stránke Spoločného obecného úradu J. je uvedený faxový, mailový a telefonický kontakt na tento úrad, resp. na osobu prejednávajúcu priestupok. Z uvedeného dôvodu neplatí ani tvrdenie obvinenej o tom, že nebolo objektívne možné z jej strany oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému účasť na prejednaní veci včas. Od oznámenia začatia konania o priestupku po vydanie prvostupňového rozhodnutia prešlo dva a pol mesiaca, čo je dostatočná doba na to, aby obvinená kontaktovala prvostupňový správny orgán a jej nečinnosť možno chápať ako snahu o vytváranie obštrukcií brániacich priebehu konania o priestupku. Nie je teda pravdou tvrdenie obvinenej o tom, že nemala možnosť vyjadriť sa k veci, oboznámiť sa s výpoveďami svedkov, vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkazy pre svoju obhajobu. Len pasivita obvinenej, nie porušenie právnych predpisov prvostupňovým správnym orgánom, spôsobili citované následky a zákon o priestupkoch postup prvostupňového správneho orgánu spôsobom konania v neprítomnosti obvineného v takomto prípade umožňuje. Pokiaľ obvinená poukazovala na svoju práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a skutočnosť, že ospravedlnenie sa písomne listom by si vyžadovalo prepravu do obce L. T., čo od nej nemožno spravodlivo požadovať,

opätovne uvádzame, že ide o irelevantné tvrdenie a v súčasnosti nie je absolútne žiadnym vecným ani časovým problémom prostredníctvom internetu zistiť telefonický, resp. mailový kontakt na konajúci správny orgán, ktorý by akceptoval dôvodné ospravedlnenie a zvolil by ďalší postup v konaní tak, aby boli dodržané procesné práva obvinenej. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že sám syn obvinenej v mailovej komunikácii potvrdil, že obvinená bola so psom na prechádzke v čase incidentu napadnutia psa poškodenej, t. j. môže sa pohybovať v exteriéri a tak aj poukazovanie na nemožnosť dostavenia sa na poštu do L. T. (čo nebolo podmienkou v prípade využitia iných všeobecne rozšírených informačných prostriedkov) je minimálne pochybné. Pokiaľ ide o namietané porušenie hmotnoprávnych predpisov, odvolací správny orgán opätovne uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako je uvedené vyššie. Tvrdenie o tom, že obvinená poškodenú a jej manžela nepozná sa javí s prihliadnutím na mail syna poškodenej, ktorý potvrdil incident psa vedeného jeho mamou so psom poškodenej minimálne ako nepravdivé a nejedná sa o omyl tak, ako tvrdí obvinená. Z uvedeného dôvodu ani tvrdenia obvinenej o tom, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa 30.04.2017 na prechádzke so psom nie sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne relevantné. Zároveň obvinená nepreukázala, že sa skutok nestal tak, ako ho má za preukázaný prvostupňový správny orgán na základe vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ obvinená tvrdí, že sa jedná o šikanózny výkon verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej pokuty, samotná obec Y. v zastúpení starostu obce potvrdila, že predmetný pes sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce. Zároveň uložená pokuta je vo výške, ktorú umožňuje uložiť. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 15.08.2018.

2. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 18.09.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2018, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj rozhodnutia Obce Y. č. 3/2017 Hý zo dňa 16.02.2018, ktorým žalovaný v zmysle ust. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a toto rozhodnutie potvrdil. V žalobe žalobkyňa namietala rovnako, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu jednak procesné pochybenia správnych orgánov a upretie jej práva na spravodlivý proces a jednak porušenia hmotnoprávne. Procesné pochybenia správnych orgánov žalobkyňa vidí v tom, ako v žalobe uvádza, že už v odvolaní poukazovala na to, že ako obvinenej jej nebolo doručené predvolanie do vlastných rúk a žalovaný sa s touto jej námietkou nijako nevysporiadal, žiadnym spôsobom uvedené riadne neprešetril, nezisťoval u doručovateľa akým spôsobom došlo k doručeniu zásielok a ani to, kto vlastne dotknuté zásielky za žalobkyňu prevzal. Vytýkala žalovanému, že z predvolania nie je zrejmé, kedy a ako sa mala obvinená dopustiť skutku, ktorý je jej dávaný za vinu, že v texte predvolania absentuje akýkoľvek kontakt (okrem poštovej adresy), na ktorý by bolo možné oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenej vo všeobecnosti účasť na pojednávaní, že predvolanie bolo expedované obvinenej tak, že nebolo objektívne z jej strany ani možné oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému účasť na prejednaní veci včas, a že v predvolaní absentuje poučenie obvinenej, že správny orgán môže vo veci rozhodnúť aj bez účasti a bez výsluchu obvinenej. Poukazovala pritom na svoju práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a skutočnosť, že ospravedlnenie sa písomne listom by si vyžadovalo jej prepravu do obce L. T., čo od nej nemožno spravodlivo požadovať, s poukazom na prílohy pripojené k žalobe t.j. lekárske správy. Preto naďalej zastáva názor, že jej bolo upreté právo na spravodlivý proces, keďže z procesného hľadiska došlo k tomu, že sa obvinená nemala možnosť k veci vyjadriť, nemala možnosť oboznámiť sa s výpoveďami svedkov v tejto veci, nemala možnosť sa k týmto svedeckým vyjadreniam vyjadriť a prípadne navrhnúť dôkazy pre svoju obhajobu a nemala ani možnosť zvoliť si obhajcu v tejto veci. V závere tohto bodu ďalej poukázala na nerešpektovanie ustanovenia zákona o priestupkoch prvoinštančným správnym orgánom je nutné prihliadnuť ,,z úradnej povinnosti“ a keďže daný stav ma za následok odňatie práva žalobkyni na spravodlivý proces pred orgánmi verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 , samotné nerešpektovanie ustanovenia zákona o priestupkoch prvoinštančným správnym orgánom - obcou Y. - mohlo byť odstránené v odvolacom konaní, ale nebolo, čo predstavuje závažnú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým je samo o sebe daný dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu v zmysle . Hmotnoprávne pochybenie žalovaného žalobkyňa vidí v tom, že v záujme riadneho zistenia skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj príslušné dokazovanie, čo sa však podľa žalobkyne nestalo a preto namietala, že rozhodnutie správnym orgánom nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v zmysle ust. Správneho poriadku a teda, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. S poukazom na to, že aj správne trestanie podlieha obdobnému režimu ako trestný čin a vzťahuje sa naň zásada jednotnosti správneho konania, citujúc ust. , zákona o niektorých podmienkach držania psov a a a zákona o priestupkoch namietala, že : „Žalovaný sa ustanoveniami zakotvenými v platnej právnej úprave neriadil. Aj prvoinštančný orgán a aj žalovaný si v celosti osvojili len tvrdenia poškodenej a tieto si právne relevantným spôsobom neoverili. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukazuje na mailovú komunikáciu medzi manželom poškodenej a synom žalobkyne - pričom ak je to mailová komunikácia, ktorá zásadným spôsobom osvedčuje spáchania skutku, žalovaný správny orgán sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami majúcimi význam pri rozhodovaní vo veci. Z mailovej komunikácie je zrejmé, že ani jeden pes nemal byť na vôdzke a tiež to, že to bol pes poškodenej, ktorý prvý zaútočil. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako odvolací orgán preveril, či sa vôbec skutok mohol stať tak, ako je popisovaný poškodenou. Plemeno anatolského pastierskeho psa patrí medzi veľké plemená a šteňa plemena rozmerovo zodpovedá rozmerom dospelého vlčiaka. Nebol práve pes poškodenej, ktorý prvý (aj keď je šteňa) dráždil opisovaného vlčiaka? Naozaj zranenia psa poškodenej strany zodpovedajú zraneniam spôsobeným vlčiakom (a už vôbec nehovoriac o tom, či zranenia zodpovedajú vlčiakovi vo vlastníctve syna obvinenej)? Je škoda, ktorá mala byť utrpená naozaj vo výške, ktorá zodpovedá danému stavu veci a obvyklým nákladom spojených s ošetrením zvieraťa? Hovorí vôbec mailová komunikácia o obvinenej? (veď C. žije v partnerskom zväzku, nejednalo sa o mamu jeho partnerky)? A jedná sa vôbec o mailovú komunikáciu syna žalobkyne?... Všetky uvedené skutočnosti majú rozhodný význam pri a pre spravodlivé posúdenie veci a následne pre spravodlivé rozhodnutie v správnom (priestupkovom) konaní. Žalobkyňa opakovane poukazuje na šikanózne konanie správneho orgánu, kedy táto do dňa písania tejto žaloby nemala žiadnu vedomosť o tom, že by ona osobne bola v minulosti uznaná vinnou z podobného priestupku a už vôbec nie „s týmto psom“. Z právneho hľadiska je pre ukladanie sankcie JEJ osobe (osobe obvinenej) úplne nepodstatné, či „tento pes“ bol už v minulosti obcou riešený. Obvinená napriek tomu (alebo práve preto) uvádza, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by majiteľ psa, alebo niekto z jej blízkych osôb bol právoplatne postihnutý v súvislosti „s týmto psom“ v nejakom priestupkovom konaní. Ak Obec Y. zastúpená starostom potvrdila, „predmetný pes“ sa potuluje voľne po obci a ohrozuje obyvateľov obce a že starosta obce ústne upozornil manžela žalobkyne - tak o uvedenom žalobkyňa žiadnu vedomosť nemá. Uvedená, objektívne ale nepreukázaná skutočnosť (že sa pes potuluje, že s manželom žalobkyne mal starosta obce opakovane ústny pohovor...) je ale „zohľadnená“ vo výške uloženej sankcie - kedy žalobkyni z rozhodnutia nie je jasné, prečo by ona, ktorá majiteľkou psa nikdy nebola a nikdy nebola ani priestupkovo postihnutá a dokonca s jej osobou starosta obce Y. nikdy žiadny „ústny pohovor“ nemal, mala mať uložený trest na hornej hranici možnej sankcie“.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.12.2018, doručeným súdu dňa 13.12.2018, v ktorom uviedol, že „...Podľa vodiť psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Podľa ust. , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa ust. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom. Za uvedený priestupok možno uložiť pokutu do 165,- eur. Z výpovede G.. C. Y. zo dňa 20.12.2017 vyplynulo, že dňa 30.04.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla I. G., ktorá psa viedla. Pani G. svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes už v minulosti ohrozoval aj iných obyvateľov obce a upozorňovali ich na neho aj ostatní obyvatelia. Tento pes pani G. sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely pani G. nereagoval a až po čase ich psa pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa odtiahnuť. Pani G. sa jej ospravedlňovala, že jej je ľúto, čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu uhradí. Pýtala sa svedkyne, v ktorom dome býva. Následne nechala svedkyňa psa ošetriť na

veterinárnej ambulancií, o čom doložila doklady o platbách do spisu. Zároveň si svedkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením svedkyne šiel jej manžel za pani G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti besnote. Pani G. sa vyhovárala, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom doteraz však preukaz nepredložili a škodu neuhradili. Skutočnosť, že došlo k stretnutiu obvinenej a poškodenej, ako aj ich psom potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi manželom poškodenej I.. W. Y., G.. a synom obvinenej C. A.. Manžel poškodenej I.. W. Y., G.. prostredníctvom mailu požiadal syna obvinenej C. A. o zaslanie očkovacieho preukazu jeho psa a náhradu škody. Dňa 04.05.2017 C. A. I.. W. Y., G.. mailom odpovedal : „Dobrý deň pán Y., nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel, že sa rozumne dohodneme, som zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho a vy žiadate náhradu bločkov, chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente modrinu o veľkosti dlane a bolesti celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani môj....“ Z uvedeného je zrejmé, že ku napadnutiu psa obvinenej došlo, a stalo sa to za účasti obvinenej a poškodenej, pričom o tom vedel aj syn obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Žalovaný mal na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že žalovaná sa dopustila spáchania priestupku na úseku držania psov podľa , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, bezdôvodne zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie, teda nezabránila útoku psa na iné zviera. Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, následky a dĺžku trvania protiprávneho konania obvinenej z priestupku, tiež na to, ako rozhodol v iných skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch, aby predišiel vzniku neodôvodnených rozdielov v rozhodovaní. Pri ukladaní pokuty za priestupok prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že obec Y. potvrdila, že starosta obce Y.Ľ. opakovane ústne upozornil manžela obvinenej na skutočnosť, že ich pes sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce Y.. Obec Y. v minulosti začala priestupkové konanie na úseku držania psov voči I. G.T., kedy ich pes mal ohrozovať deti vychádzajúce zo škôlky, pričom obvinená podala voči rozhodnutiu odvolanie, o ktorom však nebolo v lehote rozhodnuté a konanie o priestupku bolo zastavené. Spôsobená škoda bola spoľahlivo zistená na základe pokladničných dokladov o platbe za ošetrenie psa Veterinárnou ambulanciou C.. O. B., D. Č.. XX, T.. K skutočnostiam uvádzaných žalobcom týkajúcich sa nedodržania platnej právnej úpravy z procesného hľadiska žalovaný uvádza, že obec Y. oznámením o začatí konania zo dňa 27.11.2017 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa . Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.11.2017. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti nezúčastnila. Následne obec Y. ďalším oznámením o začatí konania zo dňa 23.01.2018 oznámila obvinenej I. G., že začína konanie vo veci priestupku podľa . Toto oznámenie o začatí konania bolo obvinenej doručené dňa 29.01.2018. Obvinená sa uvedeného pojednávania bez ospravedlnenia, ani oznámenia dôvodov neúčasti opäť nezúčastnila. Podľa zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona o priestupkoch a keďže obvinená sa opakovane nedostavila na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovanej bolo predvolanie doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré bolo obvinenej doručené, je uvedené, že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa . Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania, dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený kontakt, na ktorý možno oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na pojednávaní vo veci formou poštovej adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe ktorého je možné správnemu orgánu oznámiť dôležité skutočnosti. V súčasnosti nie je problém (a nie je možné, aby sa účastník konania na túto skutočnosť vyhováral), aby účastník konania prostredníctvom internetu (ktorý má minimálne syn obvinenej, ktorý je s ňou v kontakte, čo sám potvrdil) zistil prípadné ďalšie kontakty. Na internetovej stránke Spoločného obecného úradu J. je uvedený faxový, mailový a telefonický kontakt na tento úrad, resp. na osobu prejednávajúcu priestupok. Z uvedeného dôvodu neplatí ani tvrdenie obvinenej o tom, že nebolo objektívne možné z jej strany oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému

účasť na prejednaní veci včas. Od oznámenia začatia konania o priestupku po vydanie prvostupňového rozhodnutia prešlo dva a pol mesiaca, čo je dostatočná doba na to, aby obvinená kontaktovala prvostupňový správny orgán a jej nečinnosť možno chápať ako snahu o vytváranie obštrukcií brániacich priebehu konania o priestupku. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že nemala možnosť vyjadriť sa k veci, oboznámiť sa s výpoveďami svedkov, vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkazy pre svoju obhajobu. Len pasivita obvinenej, nie porušenie právnych predpisov prvostupňovým správnym orgánom, spôsobili citované následky, a zákon o priestupkoch postup prvostupňového správneho orgánu spôsobom konania v neprítomnosti obvineného v takomto prípade umožňuje. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoju práceneschopnosť, absenciu pošty a poštovej schránky v obci Y. a skutočnosť, že ospravedlnenie sa písomne listom by si vyžadovalo prepravu do obce L. T., čo od nej nemožno spravodlivo požadovať, opätovne uvádzame, že ide o irelevantné tvrdenie a v súčasnosti nie je absolútne žiadnym vecným ani časovým problémom prostredníctvom internetu zistiť telefonický, resp. mailový kontakt na konajúci správny orgán, ktorý by akceptoval dôvodné ospravedlnenie a zvolil by ďalší postup v konaní tak, aby boli dodržané procesné práva žalobcu, ako obvinenej. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že sám syn obvinenej v mailovej komunikácii potvrdil, že obvinená bola so psom na prechádzke v čase incidentu napadnutia psa poškodenej, t. j. môže sa pohybovať v exteriéri a tak aj poukazovanie na nemožnosť dostavenia sa na poštu do L. T. (čo nebolo podmienkou v prípade využitia iných všeobecne rozšírených informačných prostriedkov) je minimálne pochybné. Pokiaľ ide o namietané porušenie hmotnoprávnych predpisov, žalovaný opätovne uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci tak, ako je uvedené vyššie. Tvrdenie o tom, že žalobca poškodenú a jej manžela nepozná sa javí s prihliadnutím na mail syna poškodenej, ktorý potvrdil incident psa vedeného jeho mamou so psom poškodenej minimálne ako nepravdivé a nejedná sa o omyl tak, ako tvrdí žalobca. Z uvedeného dôvodu ani tvrdenia žalobcu nachádzajúce sa v odvolacom spise o tom, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa 30.04.2017 na prechádzke so psom, nie sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne relevantné. Zároveň žalobca nepreukázal, že sa skutok nestal tak, ako ho má za preukázaný prvostupňový správny orgán na základe vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa jedná o šikanózny výkon verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej pokuty, samotná obec Y.Ý. v zastúpení starostu obce potvrdila, že predmetný pes (t. j. pes, ktorý bol prítomný aj pri tomto konkrétnom prejednávanom priestupku) sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce. Zároveň uložená pokuta je vo výške, ktorú umožňuje uložiť. Na základe vyššie uvedených skutočností Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu I. G. proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/033905/BNK zo dňa 09.08.2018 zamietol.“

4. K vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko žalobkyňa v replike zo dňa 27.01.2019, doručenej súdu dňa 29.01.2019, v ktorej zotrvala na argumentoch uvedených už vo svojej žalobe.

5. K replike žalobkyne, ktorú súd doručil žalovanému dňa 07.02.2019 sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. , ust. a a , nezistiac vady uvedené v ust. , postupom podľa ust. , bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa ust. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa ust. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. a Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 21 ods. 1 prvá veta a ods. 2 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti

Podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa ust. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa ust. vodiť psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa ust. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad.

Podľa ust. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa ust. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165,- eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65,- eur.

8. Aj v konaní o uloženie sankcie, úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

9. V preskúmavanom prípade žalobkyňa rovnako, ako v odvolaní namietala podstatné procesné pochybenie žalovaného spočívajúce v jej tvrdení, že žalobkyni nebolo doručené predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk a žalovaný sa s touto jej námietkou nijako nevysporiadal, žiadnym spôsobom uvedené riadne neprešetril, nezisťoval u doručovateľa akým spôsobom došlo k doručeniu zásielok a ani to, kto vlastne dotknuté zásielky za žalobkyňu prevzal. K tomu súd uvádza, že žalovaný sa touto námietkou žalobkyne vysporiadal, okrem iného nasledovne, keď uviedol v rozhodnutí, že : „Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovaným ustanovením a keďže obvinená sa opakovane nedostavila na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia, alebo bez oznámenia dôležitého dôvodu, rozhodol o priestupku v neprítomnosti obvinenej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obvinenej bolo predvolanie doručené do vlastných rúk. V oznámení o začatí konania, ktoré bolo obvinenej doručené, je uvedené, že konanie sa týka priestupku na úseku držania psov podľa . Pokiaľ by sa obvinená zúčastnila ústneho pojednávania, dozvedela by sa o skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Na predvolaní na ústne pojednávanie je označený kontakt, na ktorý možno oznámiť skutočnosti, ktoré zabraňujú obvinenému vo všeobecnosti účasť na pojednávaní vo veci formou poštovej adresy konajúceho orgánu, čo je dostatočný údaj, na základe ktorého je možné správnemu orgánu oznámiť dôležité skutočnosti.“ Podstatná námietka žalobkyne spočívajúca v tom, že žalobkyni nebolo doručené predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk nie je ničím preukázaná, ale naopak návratkami doručeniek od zásielok, je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa si zásielku prvostupňového správneho orgánu - oznámenie o začatí konania zo dňa 27.11.2017, ktorou tento oznámil žalobkyni, že začína konanie vo veci priestupku podľa , spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 20.12.2017, prevzala dňa 29.11.2017 a zásielku - oznámenie o začatí konania zo dňa 23.01.2018, ktorou oznámil žalobkyni, že začína konanie vo veci priestupku podľa , spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 16.02.2018, si žalobkyňa prevzala dňa 29.01.2018. Žalobkyňa sa uvedených pojednávaní dňa 20.12.2017 a dňa 16.02.2018 nezúčastnila, svoju neúčasť ničím neospravedlnila, ani neoznámila dôvody svojej neúčasti na uvedených pojednávaniach. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný konal v súlade s vyššie citovaným ust. , pretože žalobkyňa sa nedostavila na pojednávania bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu a preto námietku žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Pokiaľ žalobkyňa namietala hmotnoprávne porušenia žalovaného v tom, že v záujme riadneho zistenia skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj príslušné dokazovanie, čo sa však podľa žalobkyne nestalo a preto namietala, že rozhodnutie správnym orgánom nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v zmysle ust. správneho poriadku a teda, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, aj keď to s poukazom na ust. výslovne neuviedla, tak k tomuto bodu žaloby

súd uvádza, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je preukázané, že p. G.. Y., ako kľúčový svedok dňa 30.04.2017 ráno o 10.00 hod. išla na prechádzku so psom rasy anatolský pastiersky pes, šteňa cca 4 mesačné. Keď sa vracala po ceste smerom ku priehrade, vybehol zo zákruty voľne pustený pes, pravdepodobne vlčiak tmavej farby. Za ním išla žalobkyňa, ktorá psa viedla. Žalobkyňu svedkyňa predtým nepoznala, ale poznala jej psa a vedela, z ktorého je domu. Tento pes pani žalobkyne sa rozbehol priamo oproti šteňaťu a zakusol sa mu do krku. Chvíľu ho vláčil po ceste, na povely žalobkyne nereagoval a až po čase psa svedkyne pustil. Pritom sa aj svedkyňa poranila, keď chcela svojho psa odtiahnuť. Žalobkyňa sa p. G.. Y. ospravedlňovala, že jej je ľúto čo sa stalo a že celú vzniknutú škodu uhradí. Pýtala sa kľúčovej svedkyne, v ktorom dome býva. Následne si p. G.. Y. nechala psa ošetriť na veterinárnej ambulancii, o čom doložila doklady o platbách vo výške 118,- eur do spisu. Preto si p. G.. Y. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola priestupkom spôsobená vo výške 118,- eur. Pred ošetrením psa p. G.. Y., šiel jej manžel za p. G. a pýtal od nej očkovací preukaz, aby sa zistilo, či bol pes očkovaný proti besnote. Pani G. mu uviedla, že pes je synov a ona mu odkaz odovzdá, pričom však preukaz nepredložili, ani p. G. ani jej syn a neuhradili ani škodu, ako to prisľúbila p. G. pri strete s p. G.. Y.T. a pri strete psov v inkriminovanom čase. Ďalej z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva aj fakt, že došlo k stretnutiu žalobkyne a poškodenej p. G.. Y., ako aj ich psov, čo potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi manželom poškodenej p. G.. Y., I.. W. Y., G.. a synom žalobkyne C. A., keďže manžel poškodenej I.. W. Y., G.. prostredníctvom e-mailu požiadal syna žalobkyne C. A. o zaslanie očkovacieho preukazu jeho psa a o náhradu škody a dňa 04.05.2017 syn žalobkyne C. A., I.. W. Y., G.. e-mailom odpovedal: „Dobrý deň pán Y., nakoľko až teraz som sa dostal k vašim mailom a som si myslel, že sa rozumne dohodneme, som zmenil názor, nakoľko mi bolo povedané, že váš pes napadol môjho a vy žiadate náhradu bločkov, chcel by som vám len napísať, že moja mama má po tom incidente modrinu o veľkosti dlane a bolesti celého boku a neriešim to, lebo ani váš pes nebol na vodítku ani môj....“ Z uvedenej mailovej komunikácie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k napadnutiu psa p. G.. Y. psom žalobkyne došlo, a stalo sa to za účasti žalobkyne a poškodenej p. G.. Y., pričom o tom vedel aj syn obvinenej, čo potvrdil v mailovej komunikácii. Preto z uvedených dôvodov súd podstatnú hmotnoprávnu žalobnú námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú a považoval ju za neúspešnú obranu žalobkyne v snahe vyhnúť sa hroziacej sankcii za správny delikt, ktorého sa nepochybne dopustila, a o ktorom mala vedomosť od 30.04.2017.

11. K ostatným nepodstatným námietkam žalobkyne spočívajúcich v tvrdeniach, že žalobkyňa poškodenú a jej manžela nepozná, že z dôvodu konania rodinnej oslavy nebola dňa 30.04.2017 na prechádzke so psom, súd s poukazom na bod 10 tohto rozsudku uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na mailová komunikácia medzi manželom poškodenej p. G.. Y., I.. W. Y., G.. a synom žalobkyne C. A., ktorý potvrdil stret psa vedeného jeho mamou so psom p. G.. Y. a keďže tvrdenie žalovaného je preukázané obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, preto aj súd považuje tvrdenie žalobkyne za nepravdivé a už vonkoncom nie za omyl tak, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Preto aj tieto hmotnoprávne námietky žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné.

12. K nepreukázanej nepodstatnej tvrdenej námietke žalobkyne, že zo strany žalovaného sa jedná o šikanózny výkon verejnej moci, o čom svedčí aj výška uloženej pokuty, súd uvádza, že uložená pokuta bola uložená v súlade s vyššie citovaným ust. . a v medziach ustanovených v ust. , pričom plní ako svoju individuálnu, tak aj generálnu funkciu. Pokiaľ žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že samotná obec Y. v zastúpení starostom obce potvrdila v liste z 31.07.2017 vo veci - postúpenie veci pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia, že predmetný pes (t. j. pes, ktorý bol prítomný aj pri tomto konkrétnom prejednávanom priestupku) sa voľne pohybuje po obci a ohrozuje obyvateľov obce, tak aj keď táto námietka žalobkyne voči tvrdeniu žalovaného v rozhodnutí nebola inak, ako predmetným listom preukázaná, súd nepovažoval túto skutočnosť za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy pre rozhodnutie vo veci. Preto táto nepodstatná námietka žalobkyne je súdom vyhodnotená ako nerozhodná a preto nedôvodná.

13. Súd preto z hore uvedených dôvodov má za to, že na základe správnymi orgánmi vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalobkyňa sa spáchania priestupku na úseku držania psov podľa ust. dopustila, ktorého sa dopustila tým, že dňa 30.04.2017 v čase okolo 10.00 hod. pri panelovej ceste medzi čističkou odpadových vôd a priehradným múrom v extraviláne obce Y. pes, ktorého viedla - vlčiak, ktorého majiteľom je jej syn C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, zaútočil na štvormesačné šteňa, ktoré viedla G.. C. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, T., ktorému spôsobil rozsiahle poranenia, ktoré si vyžiadali veterinárne ošetrenie a žalobkyňa nezabránila útoku psa, ktorého viedla, na psa G.. C.O. Y..

14. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale je povinný sa zaoberať len tými nastolenými otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

15. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovaného a z rozhodnutia žalovaného (bod 1 tohto rozsudku), je nesporne zrejmé, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými právne a skutkovo relevantnými námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu žalovaného bolo preukázané, že žalovaným vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov ani súd tak, ako žalovaný, nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a teda ani to, že by v konaní došlo k porušeniu zásad trestného konania použiteľných na správne trestanie, či k nedodržaniu zásad pri ukladaní trestu žalobkyni a preto ani to, že by v konaní bolo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočností a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je, aj podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v žalobe spochybňuje predmetné rozhodnutie žalovaného neboli zistené ani v súdnom preskúmacom konaní.

17. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu žalobu žalobkyne podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

18. Žalobkyni ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal ( ) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.