Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_35P-50-2024.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/50/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Lukášom Poperníkom vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., E. XX, zastúpená Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722 a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., F. X, zastúpený Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou, so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,-Eur mesačne od 01.03.2024, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Zročné výživné otca za čas od 01.03.2024 do 30.09.2024 predstavuje sumu 1600,-Eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,-Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 27.02.2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným v sume 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas manželstva sa im narodili dve deti, plnoletá Natália a maloletý A.. Počas spoločného života zdieľali s otcom jeden bankový účet, ktorým bol majiteľom. Spolu zdieľali všetky náklady na bývanie, splácanie úverov, domácnosť. Najväčšiu časť ich rozpočtu zaťažovalo otcove denné niekoľko hodinové vysedávanie v kaviarňach a fajčenie. Žiadala otca, aby trávil viac času s rodinou a vyčítala mu veľký finančný dopad na rodinu. Otec bol uzavretý, nekomunikoval, nezaujímal sa o rodinu. Posledné tri-štyri roky prestal s rodinou tráviť Vianoce aj Silvestra. Celý rok 2023 sa správal čudne, nedal si dohovoriť a urážal ju. Dňa 13.11.2023 sa otec stal obeťou zásahu NAKA, a to malo neskutočný dopad na ich život. Dostal sa do ťažkej depresie a vôbec si neuvedomoval, že spolu s ním trpí ona aj maloletý. Odmietal rady, aby vyhľadal odbornú pomoc. Dňa 27.11.2023 odišiel zo spoločnej domácnosti a odsťahoval sa do rodičovského domu. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti nejavil o maloletého záujem, ani o stretnutie s ním. Matka dňa 14.01.2024 navštívila otca na jeho novej adrese za účelom dohovorenia, nakoľko osočoval deti mailom. Toto malo za následok, že si otec poodnášal z ich posledného spoločného bydliska gramofón, platne, internetové routre, satelitný prijímač, poškodil optické
káble a odpojil záhradu od elektriny. S maloletým bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Otec do 02/2024 platil náklady spojené s bývaním, a to nájom 166 eur mesačne, plyn 56 eur mesačne, elektrinu 33 eur mesačne, poistku maloletého 25,30 eur mesačne. Na základe uvedeného nežiadala od otca výživné. Dňa 21.02.2024 jej oznámil otec, že podal návrh na rozvod a ruší príkazy na platby a do rozhodnutia súdu nebude platiť nič. Matka pracuje v spoločnosti Estamp Slovakia s.r.o., ako účtovníčka s priemerným mesačným príjmom 1150 eur. Otec bol v čase podania návrhu zamestnaný v spoločnosti Eustream a.s., s čistým príjmom vo výške 1030 eur mesačne. Maloletý bol žiakom 9. ročníka na Základnej škole na F. G. X v D. C.. Uvedené mesačné náklady matky pozostávajú z: bývanie 280 eur, poistenia 90 eur, strava 400 eur, lieky 50 eur, drogéria 50 eur, benzín 50 eur, vreckové maloletá 30 eur, ošatenie 100 eur, hobby 50 eur, sporenie na opravy 50 eur.
2. Dňa 05.09.2024 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci rozvodu manželstva otca a matky a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd manželstvo rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v sume 260 eur mesačne. Toto rozhodnutie nie je toho času právoplatné.
3. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili otec ani matka. Preto súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v neprítomnosti otca a matky.
4. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené. Pridržiaval sa svojho vyjadrenia v súvisiacom konaní o rozvod manželstva. Navrhol zohľadniť príjem otca za rozhodné obdobie od 9/2023 do 8/2024 a pridržiavať sa usmernenia v zmysle vyhlášky MS SR. Súhlasili so započítaním sumy vo výške 500 eur na zročné výživné. Splátky žiadal ponechať na úvahe súdu. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletému synovi, súhlasili so zverením maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Nežiadali upraviť stretávanie. Maloletý A. bude mať už 16 rokov. Prijali ho na SOŠ polytechnickú do D. C.. Ak bude záujem o stretávanie, toto si rodičia a dieťa vyriešia. Čo sa týka výživného so sumou 200 eur nesúhlasil. Vzhľadom na príjmy otca za posledných 12 mesiacov z práce, ako aj iné príjmy mimopracovné, tak je tu predpoklad a v zmysle usmernenia MS SR možná aj vyššia výška výživného. Vo vzťahu k príjmu matky predložili potvrdenie o príjme, tak isto predložili aj mesačné výdavky, a to na domácnosť, ako aj na dieťa, pričom poukázal na ten stav, že dieťa je stredoškolák, má zvýšené náklady vo vzťahu k zdravotného stavu - potrebuje okuliare a ostatné výdavky. Potvrdil, že otec dňa 26.8.2024 zaplatil sumu 500 eur - preddavok výživného. Taktiež poukázal na mimoriadne príjmy manžela z poistky poisťovne Kooperativa, ako ďalšie v celkovej výške 6000 eur. Právny zástupca matky nesúhlasil so započítaním sumy na bývanie, nakoľko to nesúvisí s výživným.
5. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností súhlasia s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec nežiada upraviť styk s maloletým. Navrhuje ponechať ho na vzájomnej dohode rodičov. Čo sa týka výšky výživného v súčasnej dobe na strane otca zotrváva zhoršený zdravotný stav v dôsledku čoho je od 15.7.2024 na dlhodobej PN. Liečba stále trvá, nakoľko odborné vyšetrenia, ktorým sa má podrobiť nie je možné urobiť v krátkom čase. Má zistené podozrenie na psoriatrickú artritídu, čo vlastne spôsobilo opuchy kĺbov s ťažkým zápalom krvi. Momentálne je pod liekmi, ktoré mu tlmia bolesti a nastavuje sa na liečbu. Čaká ho ešte reumatologické vyšetrenie atď. Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne mu bola priznaná PN vo výške 34,64 eur denne a od posledného pojednávania došlo k zmene pomerov v tom rozsahu, že zamestnávateľ ŽSR s ním počas trvania PN ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe. V súčasnosti uhradil výživné v sume 500 eur ako splátku za zročné výživné. Otec je ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Navrhol určiť výživné nie od 1.3.2024, ale od 1.4.2024, nakoľko otec v marci uhradil sumu 201 eur za vyúčtovanie energií na bývanie. Taktiež navrhli započítať sumu 701 eur, ktoré otec reálne zaplatil matke na bývanie maloletého.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že taktiež nesúhlasí so započítaním sumy uhradenej na bývanie, avšak súhlasí so započítaním výživného uhradeného v sume 500 eur. Zročné výživné navrhol splácať spolu s bežným výživným.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s nasledovnými listinami: návrh, rodný list maloletého, záznam z ISR, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/53/2024 a z neho doklady
predložené účastníkmi konania o príjme, o výdavkoch, ako aj potvrdenia od zamestnávateľov a zistil tento skutočný stav:
8. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželského vzťahu matky C. B. a otca H. C. B.. Maloletý A. začal od 09/2024 navštevovať Strednú odbornú školu polytechnickú v D. C.. Maloletý býva s matkou v 3-izbovom byte, ktorý je toho času v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a matky. Otec v čase podania návrhu do 04/2024 pracoval v spoločnosti eustream, a.s., jeho ďalším zamestnávateľom boli od 05/2024 Železnice Slovenskej republiky až do času vzniknutej práceneschopnosti dňa 15.07.2024. Za obdobie posledných 12 mesiacov dosiahol príjem otca výšku 15 538,44 eur. Otec aktuálne poberá nemocenskú dávku vo výške 34,64 eur za deň. Matka je zamestnaná v spoločnosti Estamp Slovakia s.r.o. s čistým mesačným príjmom približne 1250 eur, súčasne poberá rodinné prídavky v sume 60 eur mesačne a daňový bonus v sume 140 eur mesačne. Mesačné náklady matky pozostávajú z: nájom 168,85 eur, strava 400 eur, poistenie 9,96 eur, internet 12 eur, elektrina 33,5 eur, plyn 56 eur, TV 18,16 eur, mobily 16 eur, poistenie plnoleté dieťa 28,60 eur, poistenie maloletý 25,30 eur, sporenie na opravy 50 eur, ošatenie 60 eur, drogéria 30 eur, lieky 60 eur, vreckové maloletý 40 eur, hobby maloletý 30 eur.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
14. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel. Vzhľadom na súhlasné stanovisko oboch rodičov v priebehu konania súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, nakoľko to rodičia nežiadali. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z čistého príjmu otca za posledných 12 mesiacov, ktorý v priemere dosahoval sumu 1294,87 eur mesačne. Súd určil výšku výživného otcovi na sumu 300 eur mesačne s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR, na základe ktorej predstavuje výška výživného na dieťa vo veku maloletého A. 24 % z jeho čistého mesačného príjmu (24 % zo sumy 1294,87 Eur). Súd považuje takto určenú výšku výživného za primeranú jeho aktuálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ktorá taktiež v dostatočnej miere pokrýva všetky odôvodnené výdavky maloletého, ktorý v súčasnosti študuje na strednej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že hoci mal otec v rozhodnom období pravidelný príjem, výživné na maloletého dobrovoľne neplatil. Súd zároveň neprihliadol na ukončenú poistku otcom maloletého a toto nezohľadnil ako relevantný príjem. Ako príjem otca súd zobral do úvahy výlučne príjem zo zamestnania a výšku vyplatených nemocenských dávok. Zároveň súd na výživné nezapočítal úhrady otca na náklady za byt, v ktorom žije maloletý spolu so svojou matkou, nakoľko predmetný byt je vo vlastníctve oboch rodičov, preto aj úhrada nákladov spojených s takýmto vlastníctvom musí byť spoločná a nie je možné to dodatočne vzťahovať na úhradu výživného pre maloleté dieťa. Zročné výživné za čas od 01.03.2024 do 30.09.2024 predstavuje sumu 1600 eur (nakoľko otec uhradil ako preddavok za zročné výživné sumu 500 eur). Túto sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. S poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozhodnutia.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).