Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-25-2019.pdf
PDF · 74.89 KB
No categories available
32P/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o o maloleté deti: X. K., nar. XX.XX.XXXX a Q. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky - M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXXX/XX, XXX XX Y., a otca I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. S. XX, XXX XX W.(Pu) Y., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd odmieta vykonávanie právomoci vo veci v prospech Všeobecného súdu Urbino v Talianskej republike.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde dňa 30.04.2019 sa navrhovateľka domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom, tak že by súd rozhodol o tom, že maloleté deti zveruje do jej starostlivosti a otcovi určí platiť výživné. Návrh odôvodnila tým, že rodičia žili ako partneri do augusta 2018, pričom manželstvo neuzavreli. Deti sa narodili v Y. a majú dvojité občianstvo. Po ukončení spolužitia matka s maloletými deťmi sa odsťahovala so súhlasom otca na územie Slovenskej republiky. Deti majú trvalý pobyt v Y. a maloletá dcéra začala v roku 2018/2019 navštevovať školu v Y.. Otec po jarných prázdninách odmietol deti vrátiť matke v dohodnutom termíne a deti sa zdržiavali v Y.. Neskôr otec dňa 29.03.2019 vrátil maloletého syna matke. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 19P/12/2019-22 zo dňa 12.04.2019 rozhodol o návrhu matky neodkladným opatrením a zveril maloleté deti do jej starostlivosti. Nakoľko je neodkladné opatrenie iba dočasným opatrením, domáha sa matka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom týmto návrhom.
2. Súd po informatívnom výsluchu matky a zistení, že otec podal v Y. návrh na zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti tunajšie konanie uznesením č.k. 32P/25/2019-42 zo dňa 07.06.2019 prerušil.
3. Súdu bolo matkou predložené predbežné rozhodnutie Všeobecného súdu Urbino Taliansko, č.l.79-84 (ktorého úradný preklad je na č.l.102-110). Z uvedeného predbežného rozhodnutia plynie, že senát troch sudcov všeobecného súdu Urbino Taliansko, konštatoval, že obvyklý pobyt maloletých detí je v Taliansku, pričom 6 mesačný pobyt na území Slovenskej republiky bol príležitostného charakteru, ktorý neviedol k zmene obvyklého pobytu v Y.. Súčasne konštatovali, že maloleté deti (obe) sa narodili a vyrastali v Taliansku kde majú základ citových väzieb. Súd teda konštatoval, že maloleté deti majú obvyklý pobyt v Y. v obci W., a preto je daná právomoc tohto súdu (Všeobecného súdu W.) na konanie.
4. Podľa článku 2 bod 1 NARIADENIA RADY (ES) č. č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"), pojem "súd" označuje všetky orgány v členských štátoch s právomocou vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1.
5. Podľa článku 2 bod 4 Nariadenia, pojem "rozsudok" označuje rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia.
6. Podľa článku 2 bod 7 Nariadenia pojem, "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
7. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia, pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
8. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa článku 16 Nariadenia, s nadpisom "Začatie konania na súde" 1. Konanie na súde sa považuje za začaté: a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi; alebo b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.
10. Podľa článku 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. Podľa článku 19 ods. 2 Nariadenia, ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.
12. Podľa článku 19 ods. 3 Nariadenia, keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu. V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu, ktorý začal konať ako druhý, môže podať svoj návrh na súd, ktorý začal konať ako prvý.
13. Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.
14. Podľa článku 24 Nariadenia, právomoc súdu členského štátu pôvodu sa nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc podľa článkov 3 až 14, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článkov 22 písm. a) a 23 písm. a).
15. Súd vzhľadom na preukázanú právomoc Všeobecného súdu W. v Y. (rozhodnutím predloženým matkou) rozhodol tak, že v súlade s článkom 19 ods. 3 Nariadenia odmietol vykonávať právomoc v prospech Všeobecného súdu W. v Y., ktorý začal konať ako prvý a potvrdil, že má právomoc vo veci konať.
16. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
17. Piaty diel Civilného mimosporového poriadku upravuje konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Podľa § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
21. Podľa § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
22. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania.
23. Právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom je potrebné posudzovať podľa právnych noriem medzinárodného práva súkromného. V tomto súdnom konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že deti majú obvyklý pobyt v Y., kde sa trvalo zdržiavali od narodenia a otec maloletých detí je štátnym občanom Y. kde sa aj zdržuje. Návrh na začatie konania bol podaný na súdoch oboch štátov (Slovenskej republiky a Talianska), pričom prvý konajúci súd (Všeobecný súd W. v Y.) konštatoval, že má právomoc konať vo veci starostlivosti maloletých, a teda súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať v zmysle nariadenia a musia odmietnuť vykonávať právomoc vo veci. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa § 9 v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie vo veci zastavil. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Taliansku, kde je obvyklý pobyt maloletých detí.
24. Keďže zastavenie konania z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd zároveň rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
25. Keďže súd zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
26. O trovách prekladu bude rozhodnuté samostatným uznesením, ako aj o náhrade trov konania štátu spojených s prekladmi.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.