Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-153-2019.pdf
PDF · 78.65 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/153/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnej: W. I., C.. XX.X.XXXX, O. J. XXXX/X, XXX XX U. o vymoženie 6,70 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 893/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.6.2019 č. k. 4Er/367/2013-26 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Er/367/2013 zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 52,25 eura a oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdom priznané súdnemu exekútorovi vo výške 52,25 eura v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného - Výkazu nedoplatkov č. 1200019317 zo dňa 13. 3. 2012 a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 19.3.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 6,70 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 6.5.2019 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 52,25 eura. Oprávnený dňa 13. 6. 2019 vo vyjadrení sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku má za to, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Navrhol podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie posúdiť ako nedôvodný.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243m, § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a z pripojeného exekučného spisového materiálu súdneho exekútora zn. EX 893/2013 zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prípadné úvahy o možnom zlepšení majetkových pomerov povinného (zamestnaním sa, podnikaním, a pod.) nemajú žiadny racionálny podklad a z hľadiska osobných a majetkových pomerov sú bezvýznamné. Rozhodujúcou je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na to, že exekučné konanie sa začalo v roku 2013 a zistené majetkové pomery povinného až do
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nezmenili, teda nemožno hovoriť o stave prechodnom. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 2, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa ustanovenia § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., podľa § 3, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,25 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura a z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 10,35 eura a 20 % DPH v sume 8,71 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (44 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov. Za právne relevantnú skutočnosť považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Odvolanie oprávneného doručované povinnej sa vrátilo súdu prvej inštancie s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát zásielky je neznámy.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 12.3.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zaslal súd prvej inštancie na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa zamestná alebo bude podnikať, prípadne začne poberať dôchodok a tak bude možné exekúciu vykonať. Poukázal na to, že predmetom vymáhania je neuhradené poistné, ide o verejné prostriedky všetkých prispievateľov, a preto je dôležité, aby sa pri vymáhaní nedoplatkov postupovalo obzvlášť dôsledne.
13. Odvolací súd dodáva, že oprávnený vo vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nenavrhol vykonať ďalšie majetkové šetrenia povinnej. Oprávnený vo svojom vyjadrení odkazoval len na produktívny vek povinnej.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinná preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V súdnom spise sa nachádza informácia o výsledku elektronického doručenia - uznesenie sp. zn. 4Er/367/2013 zo dňa 19.6.2XX9 na adresu W. I., O. J. 16XX/X, XXX 01 U. a to, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Na uvedenej adrese trvalého bydliska sa povinná nezdržiava, je neznáma. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetkových pomerov v mieste bydliska povinnej by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Šetrenie majetkových pomerov by bolo zbytočné.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinná sa zamestnala, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
16. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinná je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).