Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-113-2019.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. H. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov matky X. W. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v V. na F. ul. č. X zastúpenej JUDr. Slávkou Stankovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 36 a otca T. H. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v V. na J. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Petrom Pórom advokátom so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č.32 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.3.2019 č.k. 11P 12/2018-173 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. N. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. N. sumou 130 € mesačne od 29.1.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 29.1.2018 do 31.3.2019 vo výške 1.828,38 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom a navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd vykonal dokazovanie zistením príjmov rodičov dieťaťa, ako aj zistením potrieb maloletého. Podľa týchto zistení vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého rozsudku mal za to, že za rok 2017 mal hrubý príjem zo živnosti v sume 20.496,78 €, pričom výdavky predstavovali 12.792,55 € a teda základ dane predstavoval 7.704,23 € (642 € mesačne). V odôvodnení súd ďalej iba skonštatoval, že obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, avšak žiadnym spôsobom nezisťoval, akú vyživovaciu povinnosť má on a voči komu. Tento nedostatok v zisťovaní pomerov na jeho strane je veľmi závažný, pretože sa u neho jedná o vyživovaciu povinnosť voči dcére z prvého manželstva P. H., a to na základe rozsudku súdu o rozvode manželstva medzi L. H., rod. M., ktorý rozvod bol vyhlásený rozsudkom Okresného súdu Košice II a v ktorom bola aj riešená otázka zverenia mal. P. do výchovy a opatery jednému z rodičov a stanovená výška výživného 70 € mesačne. Týmto rozsudkom nedisponuje, nakoľko ho stratil. Pokiaľ súd teda zistil, že jeho príjem v roku 2017 predstavoval 642 €, potom je nutné od tejto sumy odpočítať sumu 70 € ako vyživovaciu
povinnosť voči dcére z prvého manželstva a samozrejme sa súd opomenul vyporiadať s otázkou jeho nákladov na bývanie, ktorý dokladoval úhradou priestorov na podnikanie, v ktorých zároveň aj býval. Pri rozhodovaní súdu však bol jeho stav odlišný, nakoľko už nemohol užívať nehnuteľnosť, v ktorej podnikal a tak v súčasnosti si rieši svoju bytovú otázku tak, že sa snaží mať v podnájme iné byty, na ktoré však nevie predložiť žiaden listinný dôkaz a mesačné náklady sa takto pohybujú medzi 100 až 150 €. Ak teda zoberie do úvahy tieto náklady, potom stanovená výška výživného 130 € je neadekvátna jeho možnostiam, pretože jemu samotnému zostáva na životné potreby len suma 422 € a v prípade, že bude povinný platiť výživné 130 €, zostane mu na ošatenie a stravu iba 292 €. Ďalej uviedol, že dodatočne doloží svoje daňové priznanie za rok 2018, a to po 30.6.2019, nakoľko požiadal o odklad daňovej povinnosti, pretože jeho príjmy v roku 2018 boli veľmi nízke a v súčasnosti nie je schopný uhradiť túto daňovú povinnosť. Keďže živnostenské podnikanie pre neho nebolo prínosné, naopak boli mesiace, kedy nemal ani jednu zákazku, rozhodol sa, že živnostenské podnikanie ukončí k 2.4.2019. Doklad o ukončení podnikania zároveň predkladá. Vzhľadom k tejto skutočnosti je nútený prihlásiť sa na úrad práce, o ktorej skutočnosti rovnako dodatočne predloží doklad, z ktorého bude zrejmé, či má nárok na poberanie dávky v nezamestnanosti a v akej výške.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že odporúča rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, príjmové a majetkové schopnosti a možnosti oboch rodičov.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a zákonné v celom rozsahu. Súd prvej inštancie dostatočne podrobne a správne zistil a vyhodnotil skutkový stav, s ktorým sa aj vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Odvolanie otca je nedôvodné a zavádzajúce, nakoľko po vyhlásení rozsudku nenastali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom menili jeho majetkové alebo príjmové pomery a odôvodňovali by zmenu súdneho rozhodnutia. Tvrdenia otca, že súd žiadnym spôsobom nezisťoval, o akú vyživovaciu povinnosť u otca sa jedná a voči komu, nie sú pravdivé, nakoľko skutočnosť ohľadom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti vo výške 70 € mesačne bola uvedená už v samotnom jej návrhu na začatie konania, otec svoju vyživovaciu povinnosť uviedol aj sám vo vyjadrení k návrhu, ku ktorému pripojil aj rodný list a potvrdenie o návšteve školy svojej dcéry P. a následne aj na pojednávaní konanom 12.6.2018 ona sama potvrdila, že otec má vyživovaciu povinnosť vo výške 70 € mesačne aj voči plnoletej dcére, ktorej okrem toho prispel aj na vodičský preukaz a kúpil jej motorové vozidlo Cabriolet, čo otec osobne prítomný na pojednávaní nepoprel, ani nespochybnil. K tejto otázke je potrebné tiež doplniť, že P. je už plnoletá, podľa potvrdenia o návšteve školy bola v školskom roku 2017/ 2018 žiačkou 3. ročníka Strednej odbornej školy v Košiciach. V školskom roku 2018/ 2019 je teda žiačkou záverečného 4. ročníka a je teda viac než reálny predpoklad, že otcovi táto vyživovacia povinnosť čoskoro odpadne. V ďalšom otec v odvolaní poukazuje na svoju bytovú otázku, avšak žiadnym spôsobom ju nedokladuje, ani nepreukazuje. Pokiaľ poukazuje na ukončenie svojej podnikateľskej činnosti, tento jeho krok považuje za vyslovene účelový a načasovaný pre účely odvolacieho konania v snahe dosvedčiť zmenu svojich príjmových pomerov. Pokiaľ tvrdí, že jeho živnostenské podnikanie nebolo pre neho dlhodobo prínosné, tak takéto jeho konanie je nutné vyhodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, nakoľko si bol vedomý svojich dvoch vyživovacích povinností a mal tak vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby si tieto zákonné a morálne povinnosti mohol riadne plniť a hľadať prípadne ďalšie riešenia a možnosti svojho uplatnenia. Napokon je potrebné uviesť, že otec maloletého bol počas celého konania málo súčinný, aj v rámci odvolacieho konania nepredkladá žiadne relevantné dôkazy odôvodňujúce zmenu súdneho rozhodnutia. Uvádza, že požiadal o odklad daňovej povinnosti za rok 2018, nakoľko boli jeho príjmy v roku 2018 veľmi nízke a v súčasnosti nie je schopný uhradiť daňovú povinnosť. Uvedené považuje tiež za zavádzajúce, nakoľko ak mal naozaj tak nízke príjmy, potom sa jeho daňová povinnosť bude rovnať 0 a teda nebol dôvod žiadať o odklad. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že otec sa žiadnym spôsobom o syna nezaujíma, neprispieva na jeho výživu a starostlivosť, považuje výživné 130 € mesačne určené zo strany súdu za toho času primerané, aj keď sa domáhala určenia výživného vo vyššom rozsahu s prihliadnutím na to, že s otcom žila v spoločnej domácnosti, pozná jeho klientelu, jeho spôsob života a je presvedčená, že ním deklarované príjmy nie sú reálne. Navrhla rozsudok potvrdiť.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec udelil plnú moc na zastupovanie v tomto konaní 28.2.2018 advokátovi JUDr. Petrovi Pórovi a 10.9.2018 advokátke JUDr. Ľubici Višňovskej, pričom odvolanie plnej
moci alebo výpoveď plnomocenstva zo strany JUDr. Petra Póra do spisu doručené neboli a zároveň otec neurčil, ktorému právnemu zástupcovi má súd písomnosti doručovať(§110 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie správne doručoval písomnosti súdu len jednému z nich, konkrétne JUDr. Višňovskej (rozsudok, vyjadrenie k odvolaniu). Po predložení veci odvolaciemu súdu právna zástupkyňa otca JUDr. Ľubica Višňovská zomrela XX.X.XXXX a za likvidátora jej advokátskej kancelárie bola určená Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1.
7. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman s.r.o. podaním doručeným odvolaciemu súdu 6.11.2019 oznámila, že s otcom maloletého T. H. nie je možné sa skontaktovať, boli mu opakovane zaslané maily, ktorými mu bolo oznámené úmrtie JUDr. Višňovskej, stav konania, vec mu bola vyúčtovaná, opakovane bol vyzvaný, aby sa dostavil k likvidátorovi, na výzvy žiadnym spôsobom nereagoval, v dôsledku čoho nevedno, či mu bola korešpondencia likvidátora doručená. Vzhľadom na to, že nepreberá poštu na adresách uvedených v spise, je na nich neznámy a s ohľadom na to, že možno predpokladať, že sa zdržuje na neznámom mieste v zahraničí, likvidátor nemôže preto dostatočne chrániť jeho záujmy. Vzhľadom na uvedené žiada konajúci súd, aby zásielky adresované T. H. doručoval jemu spôsobom určeným pre doručovanie osobe, ktorá je na neznámom mieste.
8. Odvolací súd v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v platnom znení dospel k záveru, že doposiaľ nedošlo k prechodu práv a povinností zastúpeného vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a to zastupovanie klienta v konaní pred súdom z nebohej JUDr. Ľubice Višňovskej na JUDr. Petra Kerecmana, nakoľko klient (otec maloletého) doposiaľ nebol upovedomený (z dôvodov na jeho strane) o určení zástupcu.
9. Vzhľadom na to, že otec má podľa obsahu spisu i ďalšieho právneho zástupcu JUDr. Petra Póra je potrebné ďalej doručovať súdne zásielky tomuto advokátovi.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.
13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho možností, schopností a majetkových pomerov, resp. hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. K úvahám otca o tom, ako má byť určené výživné a zohľadnené jeho náklady nie sú správne, nakoľko výživné sa neurčuje mechanickým výpočtom, avšak je potrebné podotknúť, že i podľa jeho výpočtu a to, že mu
zostáva na ošatenie a stravu suma 292 € po odpočítaní nákladov na bývanie a vyživovacích povinností 130 € a 70 € na dcéru P. možno konštatovať, že na jeho nevyhnutné životné náklady mu zostáva primeraná suma, ktorej primeranosť vyplýva i zo zásady rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa, kedy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa majú uspokojiť zo sumy 130 € doplneného osobnou starostlivosťou o maloletého poskytovanou matkou, matkou uhrádzaných ďalších odôvodnených potrieb dieťaťa na jeho bývanie, stravu, ošatenie, zdravotný stav, záujmovú činnosť, predškolskú či následne školskú dochádzku pri jej príjme 520 € mesačne s tým, že i matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. V konečnom dôsledku otec v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili zabezpečovať si primeraný zdroj príjmov, ktoré by mali objektívny charakter, za ktoré je potrebné predovšetkým považovať zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by mu bránil vykonávať v podstatnej miere akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla byť zdrojom príjmov. Jeho tvrdenia o nedostatku zákaziek v rámci jeho podnikateľskej činnosti, prípadne údajne nízke príjmy však žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva priamo z hmotného predpisu, a to ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine (tzv. edičná povinnosť), ktorou je prelomená i vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP, preto ani formálne ukončenie živnostenského podnikania k 2.4.2019 (niekoľko dní po vyhlásení napadnutého rozsudku) nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na určené výživné od podania návrhu, t.j. od 29.1.2018. Napokon otec svoje tvrdenia ani dodatočne v odvolacom konaní nepreukázal, nepreukázal ani, že sa prihlásil do evidencie nezamestnaných a nepreukázal ani svoje náklady na bývanie, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné v tomto smere dopĺňať dokazovanie.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného od otca pre maloleté dieťa, správne ustálil i dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, nakoľko nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať podľa § 55 CMP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).