Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-147-2018.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/147/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XX, zast. JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bratislava, Tuhovská 1, proti žalovanému: U.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. XX, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o zaplatenie 10.000 USD s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2017, č. k. 15C/121/2000-205, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000 USD do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety, § 100 ods. 1, 2 prvej vety, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). V odôvodnení ďalej uviedol, že nebolo sporné, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 05.08.1997 sumu 10.000 USD. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal základ a výšku žalovaného nároku a správne označil aj žalovaného. Je daná pasívna (správne aktívna) legitimácia žalobcu. V konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 17C/237/2000 sa riešil spor o zaplatenie 32.621,85 eura, kde vystupoval žalobca CAMPRI, spol. s r. o., proti žalovanému O. S. (v tomto konaní žalobca). Riešila sa tu o.i. aj otázka nároku žalovaného vo výške 10.000 USD voči žalobcovi, pričom nedošlo k započítaniu uvedenej sumy žalobcom. Poukázal pritom na výsledky dokazovania v tomto konaní. Nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov, pretože nebol uvedený dôvod, pre aký účel suma 10.000 USD bola žalobcom poskytnutá žalovanému. Rešpektoval tým zásadu hospodárnosti konania, aby nedošlo k zbytočným prieťahom, pretože vypočutie svedkov sa javilo ako nadbytočné. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania žalovaným mal za to, že k premlčaniu nedošlo. Žaloba bola podaná na Okresný súd Nitra dňa 26.05.2000, teda bola podaná v objektívnej trojročnej lehote. Žalovaný 10.000 USD prevzal dňa 05.08.1997 a trojročná premlčacia doba by uplynula 05.08.2000. Nemožno vychádzať z toho, že žalobca žiadal úroky z omeškania od 06.08.1997. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty považoval deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia, teda 05.08.1997 a vtedy začala plynúť objektívna premlčacia lehota. Poukázal na rozsudok v konaní sp. zn. 17C/237/2000 zo dňa 20.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2016. Až od tohto dátumu žalobca bezpečne vedel, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. Žalobu ohľadne priznania úrokov z omeškania zamietol. Ako dôvod uviedol, že predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu. Okamih splatnosti má v tomto smere význam pre priznanie úrokov z omeškania. Okamih splatnosti je daný súdnym výrokom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech.
2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca.
3. Žalovaný sa svojím odvolaním domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti v zmysle § 388 CSP a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP. Vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, ktorá nebola súdom uznaná. Nepopieral prevzatie 10.000 USD, ktoré mali byť použité na nákup materiálu na dielo, ktoré realizovala Obchodná spoločnosť CAMPRI spol. s r.o. Iný dôvod pre odovzdanie peňazí žalobcom neexistoval. Keďže k plneniu došlo 05.08.1997 a žalobu doručil žalobca na súd dňa 08.05.2000, objektívna trojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ bola zachovaná. Nemôže sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Keďže prvé vyúčtovanie po termíne 05.08.1997 obdržal žalobca od spoločnosti CAMPRI v rámci faktúry č. XXXX/XXXX zo dňa 31.08.1997 je zrejmé, že tento termín je rozhodujúci pre posúdenie behu subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 OZ, to znamená deň, kedy sa žalobca dozvedel, že malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vo výške 10.000 USD a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej inštancie mal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Pokiaľ ide o druhú časť obrany uvádza, že požiadal súd o vypočutie svedkov a predložil aj písomný doklad o vložení alikvotnej sumy na účet spoločnosti CAMPRI spol. s r.o., avšak nedošlo k akceptácii týchto návrhov. Týmto mu znemožnil prvoinštančný súd, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva tak, ako to má na mysli ust. § 356 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP. Nedošlo u neho k vzniku bezdôvodného obohatenia, lebo uvedené finančné prostriedky boli určené a odovzdané do spoločnosti CAMPRI spol. s r.o.
4. Žalobca sa domáhal svojím odvolaním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a priznania úrokov z omeškania tak, ako požadoval v žalobe. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti, týkajúcej sa úroku z omeškania, je nezrozumiteľné, rozporuplné, v dôsledku čoho je rozsudok v tejto časti nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Jeho právo ako veriteľa požadovať od žalovaného ako dlžníka zaplatenie úrokov z omeškania zo splnenia peňažného dlhu je nespochybniteľné, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z bodu 17. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku. Namietanú rozporuplnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku vidí v tom, že na jednej strane súd uviedol, že žalobca má právo požadovať úroky z omeškania, ale na druhej strane v tejto časti žalobu zamietol. Ak by aj bol súd toho názoru, že nemožno priznať úroky z omeškania od 06.08.1997, mal mu minimálne priznať úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby. Prvoinštančný súd v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdu žalobu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol, avšak odôvodnenie tejto časti výroku rozsudku nie je zmysluplné, logické a konajúci súd nevysvetlil, akými úvahami bol vedený a na základe akých skutočností v tejto časti žalobu zamietol. Považuje rozsudok v tejto časti za arbitrárny a nepreskúmateľný.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní, nestotožnil sa s otázkou plynutia premlčacej doby, ako stanovil súd prvej inštancie.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich písomných stanoviskách a navrhol opätovne rozsudok vo vyhovujúcej časti potvrdiť.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť.
9. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými stranami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie.
11. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému, podanou žalobou zo dňa 18.05.2000, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.05.2000, domáhal zaplatenia sumy 10.000 USD so 17,6% úrokom (akým?) z omeškania od 06.08.1997 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že dňa 05.08.1997 strany sporu spísali a podpísali prehlásenie, podľa ktorého žalovaný prehlásil, že prevzal v uvedený deň od žalobcu 10.000 USD. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyhovel žalobe majúc za to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, a k premlčaniu pohľadávky nedošlo a v časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 14. Žalovaný vo svojom odvolaní o.i. namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúci v tom, že nevypočul svedkov na okolnosť vloženia sumy 10.000 USD na účet spoločnosti CAMPRI spol. s r. o.
15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Nie je významný subjektívny názor odvolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia. Rozhodujúci je výlučne záver odvolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti na jej konaní. Zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita ktorých opodstatňuje záver, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo strane sporu znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem procesný postup nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (5Cdo/157/2018, 7Cdo/35/2017).
16. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavkám, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná
zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP) a to rovnosť zbraní v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strane sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.
17. V tejto súvislosti uvádza, že procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
18. Aj v preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k zásahu do odvolateľovho práva (žalovaného) na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz a to výsluch svedkov; C. A., W. M., O. A., A.. K., A. Q., W. D., J. Y., Z. P. na okolnosti uvádzané na čl. 168 spisu. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz - vypočutie svedkov, mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdenia odvolateľa. Nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, sa javí ako porušenie práva na spravodlivý proces.
19. Pokiaľ ide o odvolateľa - žalobcu, odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, neobsahuje riadne odôvodnenie, pretože odôvodnenie je nezrozumiteľné, nie je zmysluplné, logické, súd prvej inštancie nevysvetlil akými úvahami bol vedený a na základe akých skutočností v tejto časti žalobu zamietol. Považoval rozsudok v tejto časti za arbitrárny a nepreskúmateľný.
20. K námietke žalobcu treba uviesť, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
21. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu
(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie vedeného nepostupoval, keď jeho rozhodnutie nespĺňa vyššie uvedené atribúty. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.
22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Je tomu tak predovšetkým z dôvodu, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevenoval nepriznaným úrokom z omeškania a ani v tejto časti vôbec svoje rozhodnutie neodôvodnil. Vôbec súd prvej inštancie neargumentoval, prečo úroky z omeškania z priznanej sumy nepriznal, nevykonal k tejto časti ani žiadne dokazovanie. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočné a nepreskúmateľné.
23. Na základe zhora uvedeného možno preto uzavrieť, že ide o tak závažné a hrubé pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré znemožnilo stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolanie oboch strán sporu je preto dôvodné. Odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).