Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-396-2012.pdf
PDF · 73.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13Er/396/2012
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava, pobočka Čadca, Palárikova 91, 022 01 Čadca, IČO: 35 937 874, proti povinnému: G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., o vymoženie pohľadávky 322,42 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného, ktorý bol podaný dňa 26.03.2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kaducha v konaní EX 499/2012 a pred Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/396/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej (nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha) náhradu trov exekúcie vo výške 51,06 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca na návrh oprávneného zo dňa 20.03.2012, doručený súdnemu exekútorovi dňa 26.03.2012, vydaným poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 23.04.2012 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorský úrad so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina.
2. Dňa 19.06.2018 bol Okresnému súdu Čadca prostredníctvom súdneho exekútora predložený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
6. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 €.
10. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
11. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie konania, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
12. Podľa § 15 ods. 2 vyhlášky, pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 h do 8.00 h alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50 % zo základu odmeny (§ 14).
13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
16. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
17. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. V súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu komisárovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €.
19. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu za poštovné v sume 3,- €, nakoľko takýto výdavok bol súdnym exekútorom preukázaný doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,50 €, nakoľko súdny exekútor nepreukázal existenciu takéhoto výdavku, príp. nespochybniteľnú výšku takéhoto výdavku.
21. Súd v súlade s § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné služby vo výške 3,- €.
22. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál vo výške 3,- €. Súd mu ich náhradu nepriznal. Otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky
materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akým by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd preto súdnemu exekútorovi nepriznal požadovaný náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál.
23. Taktiež súd priznal náhradu hotových výdavkov za poplatky za zisťovanie majetku formou žiadostí o súčinnosť vo výške 3,36 €, nakoľko takýto výdavok bol v exekučnom spise preukázaný.
24. Súdny exekútor si taktiež uplatnil náhradu hotových výdavkov za archiváciu vo výške 12,- €, ktoré mu súd nepriznal, lebo podľa názoru súdu tento výdavok nie je vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, ktorého náhradu by bolo možné uložiť účastníkovi exekúcie. Povinnosť archivovať exekučný spis je zákonom uložená súdnemu exekútorovi, archiváciu spisu treba považovať za administratívny úkon, ktorého náhrada je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora, preto ju súd nepriznal.
25. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, súd mu priznal aj náhradu DPH vo výške 20 % z celkovej sumy, teda 20 % zo sumy 42,55 € (33,19 € + 3,- € + 3,- € + 3,36 €) = 8,51 €.
26. V danom prípade preto odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 51,06 € (39,39 € + 8,51 €).
27. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
28. V danom prípade, keďže oprávnený žiadal exekúciu zastaviť zavinil zastavenie exekúcie, preto ho súd zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti I. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).
Sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná.