Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Cb-50-2014.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: D. U., T. X/XXX, S. G., zastúpený: FORTITUDINE, s.r.o. advokátska kancelária, Ulica Svätej Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, o zaplatenie 4.349,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo základu 4.351,74 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v tomto konaní domáha voči žalovanému zaplatenia 4.349,74 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2012 do zaplatenia, ktorá pohľadávka predstavuje nedoplatok na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn (faktúra č. XXXXXXXXXX na 4.349,74 eur, splatná dňa 23.01.2012). 2. Žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania uplatneného práva, podľa neho začala plynúť premlčacia doba za fakturačné obdobie 19.10.2007 - 18.10.2008 najneskôr dňom 25.10.2008, nakoľko dňa 10.10.2008 bol vyhotovený Protokol o preskúšaní meracieho systému v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla, na základe ktorého bolo zistené skutočné množstvo dodaného plynu a dodávateľ - právny predchodca žalobcu mal najneskôr do 15 dní vystaviť faktúru za skutočne dodané množstvo plynu. 3. Žalobca poukázal na ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, je potrebné rozlišovať medzi právom vystaviť faktúru a nárokom na úhradu dlžnej sumy, t.j. právom uskutočniť právny úkon a právom na zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko právo vystaviť faktúru nemožno spájať so samotnou splatnosťou uplatneného nároku. Tzn., že dodávateľ mal 4 roky na vystavenie opravnej faktúry od skutočností, ktoré zakladajú dôvod na vystavenie tejto faktúry, pričom až následne si mohol nárok uplatniť na súde. Pred vyúčtovaním by bol nárok actio nata, teda predčasne podaný. Totiž dodávateľ z objektívnych dôvodov pri prvej faktúre za odberné obdobie 10/07-10/08 nemohol mať vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o neregistrované meradlo, dozvedel sa to až v 10/2008 na základe protokolu o preskúšaní meracieho systému a teda ani nemal možnosť si nárok na súde uplatniť skôr, ako bol odberateľovi vyúčtovaný skutočný odber. Tzn., že za fakturačné obdobie 10/2007-10/2008 mal dodávateľ časový priestor na vystavenie faktúry až do 10/2012, v žiadnom prípade neuplynula 4-ročná premlčacia doba. Ak vystavil žalobca faktúru v tejto lehote do 10/2012, začala plynúť premlčacia doba od 10/10/2008 do 10/10/2012 a to lehota na vystavenie opravnej faktúry. Tzn., ak žalobca opravnú faktúru vystavil dňa 9/1/2012, nie je nárok premlčaný. V zmysle § 391 ods. 2 ObZ plynula postupcovi samostatná premlčacia lehota na
uskutočnenie právneho úkonu na vystavenie opravnej faktúry, aby teda nárok mohol predstavovať actio nata a následne mohol byť uplatnený v rámci súdneho konania. Nárok preto nie je premlčaný. 4. Žalovaný sa s názorom žalobcu nestotožnil, v takomto prípade by došlo k „premlčacej dobe“, ktorá by trvala až 8 rokov, nakoľko ak žalobca sa dozvedel z protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10/10/2008 o chybe meradla, nechal si nelogicky dlhú dobu na vystavenie opravnej faktúry. Je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aby mal dodávateľ časový horizont 4 rokov na vystavenie opravnej faktúry a až po jej vystavení má začať plynúť premlčacia doba. Dodávateľ mal vystaviť opravnú faktúru za obdobie 10/2007-10/2008 najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o poruche meracieho systému. 5. V čase podania žaloby na súd 31.01.2013 predstavoval uplatnený nárok sumu 11.930,14 eur s príslušenstvom, súd rozsudkom z 25.04.2016 žalobe vyhovel v časti 1.538,60 eur s príslušenstvom (právoplatné 11.06.2016), vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu druhoinštančný súd v napadnutej časti rozsudok zrušil, vec súdu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, zdôrazňujúc aplikáciu ust. § 409 a nasl. a § 450 Obchodného zákonníka. Týmto právnym názorom je v zmysle § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie viazaný. Záväznosť právneho názoru súdu vyššej inštancie, ktorý súd vyššej inštancie uviedol v zrušovacom rozhodnutí, spôsobuje, že súd nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní v danej veci týmto názorom viazaný. To znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť, súd nižšej inštancie je povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí. 6. V dôsledku čiastočného uznania nároku rozhodol súd o nároku žalobcu na zaplatenie 6.041,80 eur s príslušenstvom dňa 04.11.2019 čiastočným rozsudkom pre uznanie (právoplatné dňa 18.11.2019). 7. Teda predmet sporu predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na 4.349,74 eur, splatnej dňa 23.01.2012. Žalovaný namietol premlčanie tohto nároku, žalobca tvrdí, že k premlčaniu nedošlo (sporná skutočnosť). 8. Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2012 znejúcou na sumu 4.349,74 eur, za fakturačné obdobie 19.10.2007 - 18.10.2008 (č.l. 14-15 spisu), protokolom o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 (č.l. 85 spisu) a záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla (č.l. 88 spisu) a zistil tento skutkový a právny stav: 9. Žalobca tvrdí, že k premlčaniu práva nedošlo, opravná faktúra za zúčtovacie obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008 bola vystavená včas, dňa 09.01.2012, s poukazom na § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mal urobiť. 10. Žalovaný nerozporoval, že mu právny predchodca žalobcu opravnou faktúrou vyúčtoval nedoplatok za spotrebovaný plyn vo výške 4.349,74 eur, splatný dňa 23.01.2012. Toto jeho právo je však premlčané, najneskôr si ho mal žalobca uplatniť dňa 25.10.2012, uplatnil si ho však až doručením žaloby na súd dňa 31.01.2013. 11. Podľa tvrdenia žalovaného (bod 10) má byť časový okamih vzniku premlčacej doby zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby actio nata), ide o deň, v ktorý oprávnený mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho práva na súde. To predpokladá vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach vzniku actio nata. Ak oprávnený nevie o tom, že mu vzniklo žalobné právo (podľa tvrdenia žalobcu - bod 9), nemohol nastať okamih vzniku žalobného práva. Podľa žalovaného je týmto dňom dátum vystavenia protokolu o preskúšaní meracieho systému 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla z 10.10.2008, ku ktorému prirátal 15-dňovú lehotu splatnosti faktúry, teda malo by ísť o dátum 25.10.2008. 12. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. Podľa § 450 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny. Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť
si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť, možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. 14. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Znamená to, že oprávnená strana právneho vzťahu sa môže domáhať svojho už premlčaného práva na súde a súd môže tejto strane toto premlčané právo aj priznať okrem prípadu, že sa povinná strana právneho vzťahu tohto premlčania dovolá, namietne ho a dané právo je skutočne premlčané. Výnimku z tejto fikcie je § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmet premlčania definuje Obchodný zákonník v § 387 ods. 2, podľa ktorého premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Dĺžka premlčacej doby je upravená všeobecne v § 397 Obchodného zákonníka ,podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4-roky a osobitne podľa § 398 Obchodného zákonníka. 15. Súd je viazaný právnym názorom KS TT, ktorý pri posudzovaní lehoty splatnosti aplikoval ustanovenie § 450 Obchodného zákonníka (platenie „z roky do ruky“).
16. Žalobca svoju procesnú obranu, brojacu žalovaného hmotnoprávnej námietke premlčania, založil na aplikácii § 391 ods. 2 ObZ, podľa ktorého pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, čo podľa neho- počítajúc od okamihu vystavenia Protokolu o preskúšaní meracieho systému dňa 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla - bola opravná faktúra z 09.01.2012.
17. Žalobca nerozporoval, že o existencii protokolu o preskúšaní meracieho systému v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla mal vedomosť od 10.10.2008. Súd udáva, že podľa § 387 ods. 2 ObZ premlčaniu podliehajú všetky záväzkové práva, ako i, že podľa § 390 a § 397 ObZ platí, že právo uskutočniť právny úkon sa premlčuje vo všeobecnej 4- ročnej premlčacej lehote, pričom podľa § 391 ods. 2 ObZ beží premlčacia lehota odo dňa, kedy právny úkon mohol byť urobený. Pri úvahe žalobcu, kedy mohol veriteľ po prvý raz uskutočniť právny úkon (podľa žalobcu vystaviť opravnú faktúru) sa tak mohlo stať najskôr 10.10.2008 a najneskôr 10.10.2012.
18. Podľa súdu ust. § 390 ObZ nedopadá na prejavy vôle, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia právny vzťahy, ale výlučne na práva, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu a ktoré môžu byť vykonané jednostranným prejavom vôle oprávnenej osoby voči osobe povinnej. Právo uskutočniť právny úkon je treba odlišovať od možnosti takýto právny úkon uskutočniť (v súdenom prípade to má byť podľa žalobcu právo vystaviť opravnú faktúru). Táto možnosť však nie je právom, ktoré by podliehalo
premlčaniu. Pri vyslovení tohto právneho názoru súd prihliadol k tomu, že treba rozlišovať medzi právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, a týmto právnym vzťahom samým. Nemožno miešať oprávnenie vlastným prejavom vôle spôsobiť zmenu záväzku a povinnosť splniť dlh, ktorý je obsahom tohto záväzku.
19. Dlh, ktorý je obsahom záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi za fakturačné obdobie od 19/10/2007 do 18/10/2008 nedoplatok na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn, vyplýva z protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla z 10.10.2008. Tento dlh vznikol z dodávok plynu dodaného do 18.10.2008 (koniec tzv. fakturačného obdobia). Za tejto situácie súd prijal záver, že žalovaný námietku premlčania uplatnil právom, k premlčaniu došlo uplynutím 4-ročnej premlčacej doby dňa 18.10.2012 (žaloba bola na súd doručená až dňa 31.03.2013), preto žalobu zamietol - výrok I rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo222/2016). Teda o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, to je zo základu 4.349,74 eur - výrok II rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.