Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-43-2019.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: Obec Ochodnica, so sídlom Ochodnica 121, IČO: 00 314 153, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. T., o zaplatenie 639,60 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 639,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,60 eur od 01.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2019, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 639,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 639,60 eur od 01.12.2018 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.12.2015 uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu. Žalovaný bol užívateľom bytu č. 4F, nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX vo vchode B. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu 31.07.2017. Žalovaný na základe nájomnej zmluvy mal povinnosť mesačne uhrádzať nájomné vo výške 159,90 eur, no svoje povinnosti si neplnil a neuhrádzal nájomné za obdobie apríl - júl 2017, t.j. 4 x 159,90 eur = 639,60 eur. Žalobca sa vzniknutú situáciu snažil riešiť mimosúdnou cestou, avšak žalovaný na jeho podnety nijakým spôsobom nereagoval. Žalobca si napokon uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
3. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 02.12.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 22.11.2019.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
5. Dňa 17.12.2015 uzavreli žalobca, ako prenajímateľ, a žalovaný, ako nájomca, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému do užívania nájomný dvojizbový byt,
nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu, súp. č. XXX vchod B, na parcele CKN č. XXX/X, v katastrálnom území T., a to na dobu určitú od 17.12.2015 do 17.12.2018 s možnosťou opakovaného predĺženia po dohode oboch zmluvných strán. Žalovaný sa za užívanie bytu zaviazal žalobcovi uhrádzať nájomné v sume 159,90 eur mesačne, vždy do 15. dňa v bežnom mesiaci. Podľa čl. III bod 5. nájomnej zmluvy nájomný vzťah môže zaniknúť písomnou výpoveďou nájomcu, pričom nájom bytu sa skončí v lehote podľa § 710 a § 711.
6. Žalovaný listom, doručeným žalobcovi dňa 17.07.2017, vypovedal nájom z predmetného bytu k dátumu 31.07.2017.
7. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
9. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
10. Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 11. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o nájme bytu medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania vyššie špecifikovaný byt, pričom žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhrádzať za užívanie tohto bytu nájomné vo výške 159,90 eur mesačne. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť nesplnil a neuhradil žalobcovi nájomné za mesiace apríl až júl 2017, spolu v sume 639,60 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil tento svoj záväzok zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné vo výške 639,60 eur a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v celom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 639,60 eur žalobcovi.
13. Žalovaný sa nezaplatením dlhu v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ, priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 01.12.2018, ku ktorému si žalobca úrok z omeškania uplatnil. Ku dňu 01.12.2018 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.