Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Er-150-2014.pdf
PDF · 78.97 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/150/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: Š. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXX/XX, R., v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.301,60 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 790/2014, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, tak, že na miesto oprávneného do konania na jeho strane vstupuje právny nástupca BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava.
II. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na odklad exekúcie, vyhlásení exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie zo dňa 24.1.2017.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 074624 zo dňa 17.3.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota.
2. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 12.8.2019 oznámil tunajšiemu súdu, že pôvodný oprávnený zanikol zlúčením, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Z lustrácie v Obchodnom registri súd zistil, že naozaj došlo k uvedenému zlúčeniu pôvodného oprávneného a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s..
3. Podľa § 37 ods. 3 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
4. Z uvedeného je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu nastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností, a že prechod povinnosti sa týka subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v podaní zo dňa 12.8.2019. Súd preto v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zmenu účastníka konania na strane oprávneného pripustil, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
5. Dňa 24.1.2017 povinný podal návrh na odklad a zastavenie exekúcie. Exekúcia začala na základe poverenia Okresného súdu Žiar nad Hronom založeného na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č.k. IA-C/0812/0146 vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Povinný uvádza, že predmetný arbitrárny orgán pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor nastal, keď vo veci konajúci rozhodca napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy. Uzavretím spotrebiteľskej zmluvy medzi oprávneným a povinným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa a to s ohľadom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných zmluvných podmienkach. Doložka je dohodnutá vo forme „obmedzenej alternatívnej rozhodcovskej doložky, ktorá pripúšťa podanie návrhu na štátny súd iba spotrebiteľovi. V prípade ak by bol žalobcom dodávateľ vždy by bol príslušným súdom rozhodcovský súd. Možnosť podať banke písomné vyjadrenie nesúhlasu najneskôr pri uzavretí bankového obchodu považuje povinný za neindividuálne dojednané ustanovenie. Povinný považuje vedenie exekúcie na základe tohto exekučného titulu v rozpore s dobrými mravmi.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Oprávnený na základe predošlej výzvy súdu doručil súdu všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti II v bode 10 ods. 2 obsahujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si Stály rozhodcovský súd pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., odvodil svoju právomoc a vydal rozhodcovský rozsudok č.k. IA-C/0812/0146 zo dňa 11.1.2013. Na základe tvrdení povinného, súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to podľa v tom čase platnej úpravy. 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
12. Z predložených listín vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného, na ktoré odkazuje Zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.
13. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je v zmysle citovaných ustanovení zmluvou spotrebiteľskou. S ohľadom na predmet činnosti právneho predchodcu oprávneného ako bankového subjektu, ako aj vzhľadom k tomu, že povinný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba (označená rodným číslom a bydliskom, pričom zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by finančné prostriedky použila na podnikateľskú činnosť), je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
18. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá ako zmluva formulárová, tzn. v prevažnej časti s predtlačeným textom, ktorú právny predchodca oprávneného predkladal vopred neurčitému počtu spotrebiteľov. V predmetnom prípade povinný naozaj nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu ako celok, vrátane rozhodcovskej zmluvy, iba prijať alebo odmietnuť. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd vyhodnotil, že tvrdenia povinného sú správne, keď považoval takto dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
19. Keďže súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatne dojednanú, dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci a exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
20. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
21. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
22. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. Na základe tejto skutočnosti existuje zákonný dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Súd preto povolil odklad výkonu exekúcie do momentu, kým toto uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
23. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. O trovách exekučného konania tunajší súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti II. a III, výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je treba podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.