Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3752-2001.pdf
PDF · 116.75 KB
No categories available
0Er/3752/2001
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EDMA s.r.o., Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinnému: A. B., nar. X.XX.XXXX, XXX XX C. - D., o vymoženie 468,97 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Lenka Borovská, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 0Er/3752/2001, EX XXX/XXXX-X zo dňa 23.11.2023, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 11.10.2001 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 16.11.2001 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Slavomír Borovský. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.12.2001. Súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská sa stal náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Ing. Slavomíra Borovského dňa 31.8.2009.
2. Súdny exekútor vydal dňa 03.03.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX XXX/XXXX-X- 87 z ktorého vyplýva, že upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahovalo výzvu pre oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.
3. Súdny exekútor Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020 doručil oprávnenému dňa 13.03.2020 a oprávnený doručil súdnemu exekútorovi námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie dňa 13.03.2020 v zákonnej lehote. Oprávnený v podaných námietkach uviedol, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na základe Notárskej zápisnice E. XXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, NCRls 56004/2019 o Zmluve o postúpení pohľadávok (ďalej ako „Notárska zápisnica“ ) uzavretej medzi EDMA, s.r.o. ako postupcom a Firenzana s.r.o. so sídlom Vojtešská 211/6, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 084 28 671 vedená u Městského soudu v Praze pod číslom C 318893 (ako postupníkom, ďalej ako „Nový oprávnený“). Ide o pohľadávku uvedenú na strane 14 Notárskej zápisnice, označenú ako 3823 B 984272016 BAKIC PETER 5406092417 a postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky bolo súdnemu exekútorovi oznamované elektronicky dňa 13.12.2019 v súlade so znením ustanovenia § 37 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Oprávnený argumentoval, že v prípade postúpenia pohľadávky v rámci exekučného konania začatého do 1.2.2002 bol možný výlučne postup podľa § 37 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, podľa ktorého na všetky dovtedy začaté exekúcie platilo, že: „Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu“. Pri prechode práva sa právny nástupca pôvodného oprávneného stáva priamo oprávneným a v exekúcii sa pokračuje bez akéhokoľvek rozhodovania o tomto prechode a teda Exekučný poriadok v konaniach začatých do 01.02.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu o zmene oprávneného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti dáva oprávnený do pozornosti ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor mal teda bez toho, aby súd rozhodol o zmene na strane oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému. Oprávnený považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že určité prechodné ustanovenia v Exekučnom poriadku určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcii v skoršom období. Napr. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúcie do roku 2002), resp. § 243b Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 1.11.2013) alebo § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 1.4.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Nie je teda možné použiť zákonné ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35,-EUR, ktoré je účinné od 1.1.2020, nakoľko samotný Exekučný poriadok v prechodných ustanoveniach v rokoch 2002 a 2013, resp. 2017 vylúčil aplikáciu neskôr prijatej platnej úpravy pre prípady týchto exekúcii. Trovy prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Podľa názoru oprávneného ide navyše o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu určenému Exekučným poriadkom, teda k 30.6.2016 zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a teda nárok exekútora na náhradu trov nevznikol.
4. Mestský súd Košice uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, č. k. 0Er/3752/2001-80 zo dňa 23.11.2023 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 03.03.2020 pod č. EX XXX/XXXX-X-87 zamietol.
5. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej 15-dňovej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne; vyšší súdny úradník sa nesprávne vysporiadal s podstatnou námietkou oprávneného, ktorá sa týkala prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a jeho správnej aplikácie na túto exekučnú vec, pričom vyšší súdny úradník opomenul, že exekučné konanie sa v tejto veci začalo v roku 2001. Oprávnený poukázal na ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré citoval a uviedol, že toto ustanovenie je rozhodujúcim pre posúdenie toho, či mal súd rozhodnúť o zmene účastníka konania, alebo nie, a ďalej argumentoval, že pri použití teleologického výkladu, ktorý je výkladom sledujúcim účel právnej normy na ust. § 238 ods. 1 a 2 v spojení s ust. 235 ods. 2 Exekučného poriadku možno dôjsť k záveru, že zákonodarca síce od roku 2005 zaviedol do Exekučného poriadku rozhodovanie o pripustení zmeny účastníkov exekučného konania, avšak exekučné konania, ktoré sa začali pred 1.2.2002 ostali touto zmenou nedotknuté. O uvedenom svedčí aj to, že ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je stále do dnešného dňa v platnosti a účinnosti. Výklad vyššieho súdneho úradníka by bol opodstatnený len v prípade, že by bolo ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku zrušené, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Intertemporálne ust. § 235 ods. 2 je vo vzťahu k ust. § 238 ods. 1 a 2 limitom pre posudzovanie potreby rozhodovania o zmene v osobách účastníkov konania, ktoré nemožno opomínať a túto právnu vec posudzovať bez ohľadu na toto ustanovenie, je to práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je rozhodujúce pre správne posúdenie, v akom režime sa majú posudzovať exekúcie, ktoré sa začali pred 1.2.2002, na túto vec nemožno aplikovať ust. § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pretože ho vylučuje ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej poukázal na to, že exekučný súd nemôže predmetnú vec právne posudzovať podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom medzi rokmi 2002 a 2005 a neskôr, ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku 1997 a teda je potrebné vec právne posudzovať podľa znenia Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (rok 1997) a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorých sa tieto konania dokončia podľa predpisov účinných do 1.2.2002 nie je možné ignorovať. Poukázal na to, že pri prechode práva sa právny nástupca pôvodného oprávneného stáva priamo oprávneným, v exekúcii sa pokračuje bez akéhokoľvek rozhodovania o tomto prechode, ktorý sa však musí prejaviť procesným úkonom právneho nástupcu, pričom súčasne treba preukázať prechod práva na neho. Oprávnený poukázal na ust. § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré citoval a dôvodil, že z citovaných ustanovení je zrejmé, že Exekučný poriadok upravoval možnosť prechodu a prevodu práv z exekučného titulu v exekučnom konaní, a to okrem univerzálnej sukcesie
prichádzala do úvahy aj sukcesia singulárna, ako v tomto prípade, postúpenie pohľadávky. Pokiaľ došlo ku prechodu alebo prevodu, na procesne účinnú zmenu v osobe účastníka bolo potrebné preukázať túto zmenu súdnemu exekútorovi listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. V tejto veci oprávnený postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky vo forme notárskej zápisnice, čo je listina overená oprávneným orgánom a oprávnený predložením dotknutej listiny súdnemu exekútorovi splnil všetky podmienky, ktoré od neho Exekučný poriadok požadoval na to, aby došlo ku efektívnej procesnej zmene účastníka na strane oprávneného podľa Exekučného poriadku. Ako je z citácie predmetných ustanovení zrejmé, na to, aby sa hmotnoprávny prevod alebo prechod pretavil do roviny procesnej nebol potrebný žiadne ďalší úkon zo strany oprávneného, ani osobitné rozhodnutie súdu. Oprávnený dodáva, že na posudzovanie tejto veci nemožno použiť ani ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, ako sa na ne nesprávne odvoláva vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého súdneho rozhodnutia. Exekučný poriadok v znení do 1.2.2002 upravoval presný a ucelený postup pri zmene účastníka exekučného konania; zároveň platí zásada, že lex specialis derogati legi generali. Exekučný poriadok v celosti upravoval nielen možnosť zmeny v osobe účastníka exekučného konania, ale aj samotný postup v konaní, akým sa mala zmena pretaviť do roviny procesnej. Nie je preto dôvodný záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že nebol upravený postup pri tejto zmene, keďže postup pri zmene bol z vyššie citovaných ustanovení zrejmý a len z dôvodu, že bol odlišný od postupu, ktorý bol zavedený od 1.9.2005 neznamená, že bol neúplný a nebol spôsobilý spôsobiť účinnú procesnú zmenu v osobách účastníkov exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného a s prihliadnutím ku zákonu č. 233/2019 Z.z. mal súdny exekútor adresovať upovedomenie o zastavení starej exekúcie už novému oprávnenému, a to spoločnosti Firenzana s.r.o. a argumentácia vyššieho súdneho úradníka spočívajúca v tom, že oprávneným v tejto veci je stále EDMA s.r.o. z dôvodu, že súd nerozhodol o zmene účastníka, nie je správna, v rozpore s príslušným ustanovením Exekučného poriadku a v konečnom dôsledku poškodzujúca majetkové práva oprávneného. Oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu vyšší súdny úradník opomenul vziať do úvahy prechodné ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je kľúčové. Dôsledkom nesprávneho postupu súdneho úradníka došlo ku porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej bolo nesprávne doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré malo byť doručené inému subjektu, Firenzana s.r.o., ako novému oprávnenému a zároveň mu bola aj nedôvodne uložená povinnosť náhrady paušálnych trov súdneho exekútora. Vo vzťahu ku zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií oprávnený poznamenal, že zápis nebol vykonaný v stanovenej lehote. Keďže tento zápis nebol vykonaný do dňa určeného zákonom, súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené.
6. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.
7. Podľa § 239 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
9. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
11. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie po zistení, že sťažnosť podal oprávnený, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému je sťažnosť prípustná a túto oprávnený podal v zákonnej lehote, sudca súdu prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť oprávneného a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
16. Podľa § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.8.2005, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
17. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
18. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
19. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, sa ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
20. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
22. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
23. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
24. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
25. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
27. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
28. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
29. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
30. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
31. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
32. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
33. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
34. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
35. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
36. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
37. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
38. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
39. V predmetnej exekučnej veci oprávnený vo svojej sťažnosti v podstate namietal tú skutočnosť, že súdny exekútor mal adresovať upovedomenie o zastavení starej exekúcie už novému oprávnenému - Firenzana s.r.o., nakoľko oprávnený postúpil pohľadávku na uvedenú spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávky vo forme notárskej zápisnice. Ide pritom o listinu overenú oprávneným orgánom a predložením zmluvy o postúpení pohľadávky súdnemu exekútorovi splnil všetky podmienky, ktoré od neho Exekučný poriadok požadoval na to, aby došlo k procesnej zmene účastníka na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, keďže exekučné konanie sa začalo v roku 2001. Podľa názoru oprávneného na to, aby sa hmotnoprávny prevod alebo prechod pretavil aj do roviny procesnej, nebol potrebný žiaden ďalší úkon ani zo strany oprávneného, ani osobitné rozhodnutie súdu poukazujúc na ust. § 235 ods. 2 a § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenia vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení pri rozhodnutí nevzal do úvahy. S vyššie uvedeným názorom oprávneného súd sa nestotožnil a poukazuje na to, že exekučné konanie v predmetnej veci ako aj oprávnený správne uvádza sa začalo v roku 2001. Podľa citovaného ustanovenia § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa odsek 2 citovaného ustanovenia sa ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
40. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z. t.j. do 31. augusta 2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa ods. 4 tohto ustanovenia prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z. proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
41. Z predložených námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vyplýva, že oprávnený dňa 13.12.2019 oznámil súdnemu exekútorovi postúpenie pohľadávky na spoločnosť Firenzana s.r.o.
42. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práva a povinnosti, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu, alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 vyplýva, že ak to povaha veci nevylučuje v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenie § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o zmene účastníka konania, keďže oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi postúpenie pohľadávky na nový subjekt dňa 13.12.2019. Oprávnený správnosť svojho výkladu ust. § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 odôvodňuje tým, že na zmenu oprávneného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na inú osobu a predložiť listinu, ktorá túto skutočnosť preukazovala. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že tvrdený prevod a prechod práva z exekučného titulu sa môže stať predmetom sporu (napr. zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dostatočnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, nový oprávnený nesúhlasí so vstupom do konania ) a preto súdny exekútor takúto otázku nebol oprávnený riešiť, pretože len súd môže posúdiť, či okolnosti uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávneného alebo povinného aj preukazujú. Preto súdna prax aj keď bola nejednotná v tejto otázke často riešila otázku zmenu účastníka (oprávneného) v exekučnom konaní pri singulárnej sukcesii (postúpenie pohľadávky oprávneného na nového oprávneného) postupom podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a následne podľa § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku od jeho účinnosti t.j. od 1.7.2016 v exekučných konaniach začatých do 31.1.2002. Správnosť vyššie uvedeného procesného postupu súdu pri rozhodovaní o zmene oprávneného v prípade singulárnej sukcesie (postúpenie pohľadávky) preukazuje aj následná novela Exekučného poriadku, uskutočnenej zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorá s účinnosťou od 1.9.2005 zaviedla nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takého oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva.
43. Účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty, ktorým toto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Po začatí exekučného konania však môže dôjsť k prevodu práva z exekučného titulu v dôsledku postúpenia vymáhanej pohľadávky. Pri prevode práva z exekučného titulu nedochádza automaticky aj k zmene účastníka v exekučnom konaní, ale ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku predpokladá, že účastník konania (oprávnený) bez zbytočného odkladu oznámi a preukáže súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu práva z exekučného titulu a súdny exekútor na základe toho predloží súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý o návrhu rozhodne. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené sa stáva účastníkom exekučného konania (oprávneným) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka exekučného konania na strane oprávneného.
44. Súd v predmetnej veci po preskúmaní exekučného spisu zistil, že mu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného doručený nebol, v dôsledku čoho súd nerozhodoval o zmene účastníka konania na strane oprávneného a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie
bolo potrebné doručiť oprávnenému - EDMA s.r.o.. V tomto exekučnom konaní nebolo do 1.1.2020 a teda ku dňu, ku ktorému bola stará exekúcia ex lege zastavená, rozhodnuté o zmene účastníka na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného (z oprávneného - EDMA s.r.o. na nového oprávneného - Firenzana s.r.o.). V exekučnom konaní, v ktorom súdny exekútor nedisponuje rozhodnutím súdu o pripustení zmeny účastníka konania, koná s pôvodným oprávneným. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je viazaný procesným stavom ku dňu zastavenia starej exekúcie, správne vydal v predmetnej exekučnej veci upovedomenie o zastavení starej exekúcie voči oprávnenému. Keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania na strane oprávneného je toho času oprávnený t.j. EDMA s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 36 217 239.
45. V predmetnej exekučnej z námietok oprávneného vyplýva, že oprávnený dňa 13.12.2019 doručil súdnemu exekútorovi oznámenie o postúpení pohľadávky a notársku zápisnicu o zmluve o postúpení pohľadávok, ktoré súdny exekútor mal predložiť súdu na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Nakoľko však dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. (ZoUNEK), v zmysle ktorého došlo k zastaveniu starých exekúcií preto súdny exekútor už súdu nepredložil návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného pričom 1.1.2020 došlo zo zákona k zastaveniu predmetnej starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 psím. a) ZoUNEK. Súdny exekútor vydal dňa 03.03.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX XXX/XXXX-X podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, čím deklaroval, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu vydania upovedomenia uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK).
46. Vo vzťahu k námietke oprávneného o tom, že ide o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu 30.6.2016 zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, a teda nárok súdneho exekútora na náhradu trov nevznikol, súd poukazuje na to, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení (bod 36) výslovne uviedol, že pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola a v bode 36 poukázal na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej tieto neboli uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Taktiež uviedol, že vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy. Na základe vyššie uvedených skutočností uvedené námietku oprávneného považoval súd za irelevantnú s ohľadom na to, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje výzvu na úhradu paušálnych trov.
47. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda sťažnosť oprávneného proti napadnutému uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).