Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-70-2019.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/70/2019
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci žalobcu: B. O., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, právne zastúpený JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokát so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 8 proti žalovanému: V. O., G.. XX.XX.XXXX, K. V. C., K. XX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.12.2019 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa v rodinnom dome na adrese K. XX bez prítomnosti žalobcu alebo osoby ním poverenej a súčasne uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí z rodinného domu na adrese K. XX. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v súčasnosti prebieha konanie o rozvod manželstva strán sporu na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XP/XX/XXXX, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Konanie o rozvod manželstva prebieha z dôvodu trvalého rozpadu manželstva a s tým súvisiacich nezhôd, ktoré sa po podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany žalovaného znásobili. Žalovaný úmyselne spôsobuje žalobcovi neustále príkorie. Dokonca bez vedomia a súhlasu žalobcu zmenil trvalý pobyt, školu a pediatra ich maloletých detí. Žalovaný následne v dňoch od 07.08.2019 do 09.08.2019, keď žalobca nebol doma, vyniesol z domu, ktorý majú strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, rôzne hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj veci patriace výhradne do vlastníctva žalobcu a veci patriace do vlastníctva detí. V dôsledku správania sa žalovaného vyzerá rodinný dom ako holodom. Strany sporu majú súdom určenú striedavú starostlivosť o maloleté deti, a preto žalobca bol nútený dokúpiť všetky veci potrebné na to, aby deťom mohol zabezpečiť dôstojné bývanie v čase, keď ich má v starostlivosti. Žalobca nemá žiadne informácie o tom, kde sa hnuteľné veci nachádzajú, či ich žalovaný má stále v držbe alebo ich má v držbe tretia osoba alebo či žalovaný uvedené hnuteľné veci scudzil. Keďže žalovaný sa už v minulosti dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v odnesení hnuteľného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je veľká pravdepodobnosť, že bude v takomto konaní pokračovať, a preto existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nemá iný prostriedok ochrany svojich práv, keďže rodinný dom, z ktorého žalovaný odnáša veci, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a žalovaný má rovnaké právo užívania rodinného domu. Ak žalovaný odnesie hnuteľné veci na neznáme miesto a naloží s nimi neznámym spôsobom, nebude možné určiť všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva a žalobcovi bude sťažené domôcť sa jeho práv pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že pracuje v domácom prostredí a v rodinnom dome sa nachádzajú aj veci, ktoré používa pre výkon práce alebo, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Žalovanému nič nebráni, aby pri svojom protiprávnom konaní siahol aj na predmetné veci, čím by došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva, ako aj samotného zamestnania žalobcu. Žalovaný býva u svojich rodičov, kde je prihlásený k trvalému pobytu a nemá dôvod žiadnym spôsobom užívať ich spoločný rodinný dom. Žalovaný však
do domu chodieva, najmä za účelom vynášania majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, čo považuje žalobca nielen za neetické, obťažujúce a stresujúce, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. K návrhu žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy a ani ich neoznačil.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po ukončení konania. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné,
vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
11. Z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V súčasnosti prebieha rozvodové konanie medzi stranami, ktoré ešte dosiaľ nebolo (právoplatne) skončené. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Súčasne má súd za to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdenia obsiahnuté v návrhu, a preto súd nemal možnosť ich vyhodnotiť inak, než len ako ničím nepodložené domnienky a obavy. Na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa v súčasnosti vedie rozvodové konanie strán pod sp. zn. XP/XX/XXXX, ktoré nie je právoplatne skončené, teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nezaniklo. Za zisteného stavu medzi žalobcom a žalovaným ako manželmi pre právny režim spoločného majetku platia ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je vo vzťahu k podanému návrhu zdôrazniť, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Z návrhu žalobcu vyplýva, aby bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločným majetkom (v petite žalobca použil všeobecný výraz „vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí“), teda aby žalovanému bolo upreté právo disponovania s jeho vlastným majetkom priznané mu ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
13. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva podobne), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv.
14. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie vlastníckeho práv a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú použil žalobca v návrhu (všeobecne výraz „vynášania akýchkoľvek hnuteľných vecí“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých jeho práv spojených s vlastníctvom k veciam patriacich do BSM. Neodkladné opatrenie nesmie mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež ako právo žalobcu ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.
15. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú podľa súdu žiadnym spôsobom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy žalobcu, t.j. nepreukázal dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaním BSM ohrozený v jeho neprospech. Nepreukázal vlastnícke právo k označeným hnuteľným veciam a ani ich nešpecifikoval. BSM strán sporu stále nezaniklo a ani nebolo zrušené, teda na právny režim nakladania s týmito vecami platia ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve. Na základe uvedených dôvodov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nenakladania s vecami patriacimi do BSM a zákazu vstupu do nehnuteľnosti patriacej do BSM zamietol, pretože v prvom rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za dostatočne konkretizovaný, následkom čoho by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného a taktiež do jeho súkromia a najmä, pretože podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je samotný návrh pri nariaďovaní neodkladného opatrenia a žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo žalobcu (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovaného atď.). Záverom súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť v prípade nakladania s majetkom manželmi patriaceho do BSM hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Takisto tvrdený skutkový stav, že mu žalovaný neoprávnene vstupuje do rodinného domu a neoprávnene sa v rodinnom dome zdržiava (čo žalobca taktiež neosvedčil), možno odstrániť inými inštitútmi, dokonca i nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabezpečil nerušený prístup žalobcu k jeho majetku. O nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však žalobca nepožiadal, požiadal len o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v celosti zamedziť výkonu vlastníckeho práva žalovaného k ich spoločným veciam, ktoré je rovnocenné ako žalobcove vlastnícke právo. Súčasne žalobca musí svoje tvrdenia preukázať, nestačí skutočnosti tvrdiť. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti a návrh vychádza len z domnienok a ničím nepodložených obáv. V návrhu teda žalobca neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd v tomto štádiu konania nemá osvedčené, že žalovaný sa správa spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkazný materiál, z ktorého by vyplynulo, že žalovaný nakladá s predmetnými hnuteľnými vecami žalobcom označeným spôsobom, nepreukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam a ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu a nezdržiavať sa v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.