Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15T-24-2018.pdf
PDF · 150.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Ing. Miloslav Lipovský a JUDr. Silvia Lipovská, prísediaci, v trestnej veci proti obž. Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 02. decembra 2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný R.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. O., trvale bytom O. E. XXX/XX, N. - I. M.,
je vinný, že
v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015 z nezisteného miesta ako konateľ spoločnosti AGRO ML s.r.o. so sídlom Námestie Mládeže 117/27, Veľký Meder, IČO: 46 253 629, vylákal od družstva s obchodným menom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, peňažné prostriedky vo výške 29.600,- Eur, a to tak, že predstieral, že má u skladovateľa Rybárová farma s.r.o. v obci Šurany - Kostolný Sek uskladnených pre odberateľa 200 ton sladovníckeho jačmeňa odrody Kango, čo deklaroval aj vo vystavenom skladiskovom liste č. 09/2015 SL01, na základe čoho dňa 20.07.2015 uzatvoril v mene spoločnosti AGRO ML s.r.o. s družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, kúpnu zmluvu č. 09/2015, pričom pred dodaním jačmeňa vystavil dňa 14.08.2015 faktúru č. 20150003 v sume 29.600,- Eur, ktorú žiadal uhradiť na svoj súkromný účet, pričom túto kúpnu cenu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, uhradilo dňa 08.09.2015 bankovým príkazom zadaným v Trnave, avšak obvinený v dohodnutej dobe do konca mesiaca november 2015 jačmeň nedodal, ani ho od počiatku dodať neplánoval, pretože jačmeň nemal vôbec uskladnený, kúpnu cenu zaslanú na svoj súkromný účet po jej prijatí použil na iné účely, iné prostriedky na zabezpečenie jačmeňa pre kupujúceho nemal k dispozícii, čoho si bol obvinený o počiatku vedomý, nakoľko majetok spoločnosti AGRO ML s.r.o. bol blokovaný v exekučných konaniach, čím spôsobil družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240, škodu vo výške 29.600,- Eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2013, odsúdený za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
čím spáchal
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
Za to
sa odsudzuje:
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 10 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému - družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 škodu vo výške 29.600,- (dvadsaťdeväťtisícšesťsto) Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 20.06.2018 na Okresný súd Trnava na obžalovaného obžalobu č. 1 Pv 143/16/2207-52 zo dňa 18.06.2018 na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa cíti byť nevinný. (čl. 316)
Opatrovník poškodeného na hlavnom pojednávaní navrhol, aby v prípade, že obžalovaný bude uznaný vinným, bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 29.600,- Eur. (čl. 316)
Obžalovaný Ing. Y. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pán N. prejavil záujem o kúpu 200 ton jačmeňa. Obžalovaný preto navštívil pána L., ktorý daným množstvom jačmeňa disponoval a jednu vzorku jačmeňa odovzdal pánovi Mgr. Z. v Nových Zámkoch a druhú vzorku pánovi N. v Dunajskej Strede. Pán N. obžalovaného informoval, že družstvo bude za jačmeň platiť prostredníctvom úveru z banky, a preto obžalovaný na požiadanie pána N. potvrdil skladiskový list, ktorého návrh zaslal obžalovanému pán N.. Obžalovaný bol s pánom L. dohodnutý, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a pánom L. dôjde až vtedy, keď dôjde k realizácii obchodu medzi obžalovaným a družstvom. Pán N. poslal kúpnu cenu za jačmeň vo výške 29.600,- Eur na súkromný účet obžalovaného z dôvodu, že spoločnosť obžalovaného mala exekútorom zablokované účty a obžalovaný peniaze potreboval na úhradu jačmeňa. Následne sa pán N. zastavil u pána L., ktorého sa pýtal, či obžalovaný má u neho uskladnených 200 ton jačmeňa, pričom pán L. pána N. informoval, že žiadna zmluva medzi ním a obžalovaným uzavretá nie je, avšak len z dôvodu, ktorý uviedol obžalovaný. Pán N. obvinil obžalovaného z podvodu a požadoval vrátiť peniaze, čo však obžalovaný odmietol, pretože družstvo bolo dlžníkom vo vzťahu k spoločnosti obžalovaného za iný obchod z minulosti. Obžalovaný následne potom, ako jemu jeho dlžníci vrátili peniaze dňa 19.02.2019 peniaze zaplatené družstvom vrátil pánovi Mgr. Z., ktorý je svokrom pána N., a
to po dohode s pánom N.m. Pán Mgr. Z. obžalovanému tvrdil, že je po dohode s pánom N.m oprávnený vymáhať pohľadávky družstva TRITICA. Sumu 29.600,- Eur obžalovaný odovzdal Mgr. Z. v hotovosti z dôvodu, že Mgr. Z. bol dlžníkom a pokiaľ by mu peniaze zaslal na účet, veritelia Mgr. Z. by na tieto peniaze siahli. Obžalovaný od pána N. nežiadal úhradu kúpnej ceny za jačmeň vopred, takúto úhradu vopred obžalovanému navrhol sám pán N.. Návrh kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou obžalovaného a družstvom TRITICA obžalovanému zaslal pán N.. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré na súkromný účet obžalovaného boli zaslané družstvom TRITICA, tieto obžalovaný použil na iné svoje obchody, t.j. na predaj a kúpu poľnohospodárskych komodít, pričom platby realizoval v hotovosti. Obžalovaný potvrdil, že sumu 29.600,- Eur mal doma v trezore v hotovosti v čase, kedy mal byť jačmeň družstvu dodaný, teda v mesiaci 11/2015. Obchod sa však neuskutočnil a keď pán N. žiadal vrátiť peniaze, toto obžalovaný odmietol s odôvodnením, že aj on má voči družstvu pohľadávku v približne rovnakej výške, pričom obžalovaný upresnil, že jeho pohľadávka bola voči spoločnosti SWC s.r.o., ktorej konateľom bol tiež pán N., a preto obžalovaný pánovi N. navrhoval, aby sa pohľadávka družstva TRITICA započítala s jeho pohľadávkou voči spoločnosti SWC s.r.o.. Následne obžalovaný peniaze použil na iné obchody. Obžalovaný uviedol, že jeho spoločnosť AGRO ML v roku 2015 mala záväzky voči daňovému úradu, ktoré boli exekučne vymáhané. Prečo k obchodu napokon nedošlo obžalovaný odôvodnil tým, že potom, ako pán N. navštívil pána L., ktorý mu povedal, že obžalovaný u neho žiaden jačmeň uskladnený nemá, pán N. požadoval vrátenie peňazí. Obžalovaný v čase vrátenia sumy 29.600,- Eur pánovi Mgr. Z. neskúmal, kto je štatutárom družstva TRITICA a keďže vedel o rodinnom vzťahu medzi Mgr. Z.m a pánom N.m, stačilo mu uistenie Mgr. Z., že tento je na základe dohody s pánom N.m oprávnený vymáhať pohľadávky družstva TRITICA. Existenciu takej dohody medzi pánom N.m a Mgr. Z.m si však obžalovaný u pána N. neoveroval. (čl. 317-319)
Svedok Ing. V. N. vypovedal, že obžalovaný bol istý čas zamestnancom spoločnosti SWC Trnava s.r.o., neskôr sa osamostatnil a bol schopný zabezpečiť komodity, s ktorými obchodovalo družstvo TRITICA. Družstvo TRITICA malo dodať sladovnícky jačmeň sladovniam Sessler, preto sa družstvo TRITICA dohodlo s obžalovaným na dodávke 200 ton sladovníckeho jačmeňa, bola podpísaná zmluva a družstvo si na kúpnu cenu vzalo v banke úver. K dodávke jačmeňa však nedošlo, pretože pán L., u ktorého mal byť jačmeň uskladnený sa vyjadril, že obžalovaný u neho žiaden jačmeň uskladnený nemá a obžalovaný nebol schopný resp. ochotný vrátiť kúpnu cenu. Obžalovaný vnímal osobné prepojenie medzi družstvom TRITICA a spoločnosťou SWC s.r.o., voči ktorej mala spoločnosť obžalovaného pohľadávku, ktorej hodnota bola v reštrukturalizácii znížená na 15%, avšak vzťah medzi spoločnosťou obžalovaného a družstvom TRITICA bol vzťahom iným. Svedok si u pána L. pred podpisom zmluvy s obžalovaným neoveroval, či sa jačmeň u pána L. nachádza, pretože vedel, že pán L. je prvovýrobcom a obžalovaný v minulosti veľa podobných obchodov zabezpečil, a preto obžalovanému dôveroval. Svedok nevedel o tom, že obžalovaný peniaze vrátil a nevedel ani o tom, že účet na faktúre, ktorú družstvo uhradilo nebol účtom spoločnosti obžalovaného, ale súkromným účtom obžalovaného. Svedok potvrdil, že obžalovaný nevyžadoval platbu vopred a uviedol, že predloženie skladiskového listu vyžadovala banka. Svedok nepotvrdil, že by mu obžalovaný odovzdal vzorku jačmeňa. Svedok ďalej uviedol, že mu pán L. povedal, že sa necíti byť viazaný nejakými dojednaniami s obžalovaným. Svedok potvrdil, že bol štatutárom družstva TRITICA do mesiaca december 2015 a potvrdil tiež to, že obžalovaný podmieňoval vrátenie kúpnej ceny jeho pohľadávkami voči spoločnosti SWC s.r.o..
Súd počas výsluchu svedka oboznámil potvrdenie o splatení dlhu na čl. 295, z ktorého vyplynulo, že Mgr. Z. dňa 19.02.2019 od obžalovaného prevzal sumu 29.600,- Eur, čím obžalovaný vyrovnal svoj dlh voči družstvu TRITICA. V predmetnom potvrdení sa uvádza, že „Mgr. Z. bol v spoločnosti TRITICA spoločníkom a konateľ Ing. N. ho ústne poveril, že má na starosti firemné pohľadávky a zabezpečenie ich úhrad a okrem iného tieto vyplatené pohľadávky zostanú v prospech Mgr. Z..“
V reakcii na oboznámené potvrdenie o splatení dlhu sa svedok Ing. N. vyjadril, že Mgr. Z. nedával žiadne splnomocnenie na vymáhanie pohľadávok družstva TRITICA a ani žiadne pokyny na vymáhanie takých pohľadávok a zároveň uviedol, že ho Mgr. Z. neinformoval, že by nejaké pohľadávky vymohol. Svedok potvrdil, že on ako i Mgr. Z. boli členmi družstva TRITICA do 15.12.2015, pričom v mesiace december 2015 všetci členovia družstva svoje podiely v družstve odpredali na iné osoby. Svedok nevie o žiadnej dohode medzi novým predsedom družstva TRITICA resp. novými členmi družstva TRITICA a Mgr. Z.m a svedkom, podľa ktorej by Mgr. Z. alebo svedok mohli vymáhať pohľadávky družstva, ktoré družstvu vznikli pred decembrom 2015 a tieto si po vymožení ponechať a nevie ani o žiadnej dohode medzi
pôvodnými členmi družstva a novými členmi družstva, podľa ktorej pohľadávky družstva vzniknuté pred 12/2015 budú patriť niektorému alebo všetkým pôvodným členom družstva. (čl. 319-320)
Svedok J. L. vypovedal, že obžalovaný za ním na jeho farme bol a pýtal sa na jačmeň, avšak svedok obžalovanému uviedol, že pokiaľ by obžalovaný o nejaký jačmeň mal záujem, musí ho zaplatiť vopred. Svedok uvedené obžalovanému uviedol s ohľadom na skutočnosť, že od iných obchodných partnerov vedel o finančných problémoch obžalovaného a bol voči nemu obozretný. Zmluva medzi svedkom a obžalovaným nebola podpísaná žiadna a svedok nevystavil žiadnu faktúru a žiaden obchod s jačmeňom sa neuskutočnil a svedok sa necítil byť viazaný dodávkou 200 ton jačmeňa len na základe návštevy obžalovaného a jeho dopytu na možnosť takej dodávky. Svedok potvrdil, že pokiaľ by obžalovaný za jačmeň zaplatil, bol by v danom čase schopný dodať požadované množstvo 200 ton. Svedok si nepamätal, či ohľadom dodávky 200 ton jačmeňa komunikoval aj s pánom N.m alebo Mgr. Z.m, avšak potvrdil, že obžalovaný si od neho 2x bral vzorky jačmeňa. (čl. 321)
Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedka J. L. poprel, že by svedok žiadal za jačmeň platbu vopred a uviedol, že po potvrdení kvality jačmeňa svedka žiadal o uzavretie zmluvy. Svedok na vyjadrenie obžalovaného reagoval tak, že obžalovaný sa po vzatí vzoriek na dlhšiu dobu odmlčal a so svedkom nekomunikoval a nedvíhal mu telefón a keďže nedošlo k úhrade jačmeňa, svedok s ním ako so svojim jačmeňom naložil podľa vlastného uváženia. (čl. 321)
Keďže výpoveď svedka J. L. a následné vzájomné vyjadrenia obžalovaného a tohto svedka sa v podstatných okolnostiach odchyľovali, súd medzi obžalovaným a týmto svedkom vykonal konfrontáciu, pričom tak obžalovaný ako aj svedok zotrvali na svojich výpovediach. (čl. 322)
Svedok Mgr. W. Z. vypovedal, že obžalovaného pozná, dlhé roky spolu spolupracovali. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný družstvu TRITICA nezaplatil za sladovnícky jačmeň, bol na zaplatenie opakovane vyzývaný a zaplatil až vo februári 2019. Svedok sa nevedel vyjadriť, či sa obchod s obžalovaným realizoval na základe zmluvy, pretože tieto veci riešil pán N.. Svedok uviedol, že družstvo TRITICA malo neuhradené pohľadávky cca 450.000,- Eur, pričom s pánom N.m sa dohodli, že pohľadávky budú patriť svedkovi. Svedok potvrdil, že obžalovaného opakovane navštívil a žiadal ho o úhradu tejto pohľadávky.
Na návrh prokurátora bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 18.10.2017 na čl. 72-75, kde svedok v prípravnom konaní vypovedal, že bol zamestnancom družstva TRITICA až do predaja členských podielov v decembri 2015. Obžalovaný bol v minulosti zamestnancom spoločnosti SWC Trnava s.r.o. a neskôr s obžalovaným obchodovali prostredníctvom spoločnosti obžalovaného AGRO ML s.r.o.. Svedok uviedol, že zmluvu k predmetnému obchodu pripravoval pán N., avšak o samotnom obchode sa dozvedel od N. až následne, keď mu N. povedal, že poslal vopred obžalovanému peniaze za dodávku jačmeňa, čo bolo neobvyklé, pretože dovtedy sa peniaze odovzdávali priamo pri preberaní tovaru. Obžalovaný N. povedal, že jačmeň má uskladnený v Kostolnom Seku na L.ovej farme a keďže v tom čase obchodovali tak s obžalovaným ako aj pánom L., svedkovi sa to nezdalo nezvyčajné. Svedok pripustil, že od obžalovaného pre N. mohol prevziať vzorku jačmeňa. Následne sa od obžalovaného pokúšali dostať peniaze späť, ale obžalovaný s nimi nekomunikoval a nedvíhal telefón. Svedok bol preto za obžalovaným osobne, pričom obžalovaný mu povedal, že peniaze jednoducho nemá. Pán N. následne zistil, že obžalovaný nemal u pána L. žiaden jačmeň uskladnený. Svedok nevedel o pohľadávke spoločnosti AGRO ML s.r.o. voči spoločnosti SWC Trnava s.r.o. a o možnosti odpustenia dlhu vo výške 29.600,- Eur započítaním s pohľadávkou voči spoločnosti SWC Trnava s.r.o. s obžalovaným nekomunikoval.
Svedok rozpor v tom, či družstvo malo jačmeň predať spoločnosti obžalovaného, alebo či to bolo naopak uviedol, že jeho zaujímajú len peniaze a v posledných dvoch rokoch po dohode s pánom N.m pýta od ľudí peniaze, ktoré neboli vyplatené. Svedok potvrdil, že s družstvom TRITICA nemá dohodu, podľa ktorej by si mohol ponechať pohľadávky, ktoré patria tomuto družstvu. Svedkovi bola následne prečítaná časť výpovede svedka Ing. N. na hlavnom pojednávaní, kde sa Ing. N. vyjadroval k obsahu potvrdenia o splatení dlhu na čl. 295, pričom svedok uviedol len toľko, že sa výpovedi Ing. N. nečuduje, lebo sa s ním rozišiel kvôli peniazom a súčasne potvrdil, že podpis na predmetnom potvrdení je jeho podpisom, pričom pravosť jeho podpisu bola overená u notára. Svedok uviedol, že z peňazí, ktoré prevzal od obžalovaného nedal žiadnu časť Ing. N., pretože to nie sú peniaze Ing. N.. (čl. 338-339)
Z elektronickej komunikácie medzi obžalovaným a Ing. N.m vyplynulo, že Ing. N. obžalovanému elektronicky dňa 12.08.2015 zaslal návrh zmluvy a súčasne na doplnenie Skladiskový list č. 09/2015 SL01, ktorým spoločnosť AGRO ML s.r.o. poškodenému - družstvu TRITICA potvrdzuje, že má v sklade u skladovateľa Rybýrová farma s.r.o. v Kostolnom Seku uskladnených 200 ton jačmeňa odrody Kango a súčasne sa zaväzuje, že tento tovar bude pre družstvo TRITICA ako jeho vlastníka skladovať a nebude ním disponovať bez pokynov družstva TRITICA. (čl. 83-85)
Z Kúpnej zmluvy č. 09/2015 vyplynulo, že táto bola uzavretá dňa 20.07.2015 medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o. ako predávajúcim a družstvom TRITICA ako kupujúcim, pričom predmetom zmluvy je sladovnícky jačmeň odrody Kango v rozsahu 200 ton s termínom dodania od 20.07.2015 do 30.11.2015 za kúpnu cenu 148,- Eur za tonu so splatnosťou kúpnej ceny do 3 dní po doručení faktúry s tým, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny. (čl. 90)
Z faktúry č. 20150003 vyplynulo, že túto vystavila spoločnosť AGRO ML s.r.o. dňa 14.08.2015 s variabilným symbolom č. XXXXXXXX na poškodeného - družstvo TRITICA na kúpnu cenu v celkovej výške 29.600,- Eur za 200 ton sladovníckeho jačmeňa so splatnosťou 17.08.2015, pričom ako bankový účet spoločnosti AGRO ML s.r.o. je v predmetnej faktúre označený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v banke Tatra banka, a.s.. (čl. 87)
Z výpisu z účtu poškodeného - družstva TRITICA zo dňa 08.09.2015 vyplynulo, že z účtu poškodeného bola dňa 08.09.2015 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/1100 pod variabilným symbolom XXXXXXXX odpísaná suma 29.600,- Eur. (čl. 88)
Z hromadného príkazu na úhradu vyplynulo, že poškodený dňa 07.09.2015 v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky okrem iných príkazov na úhradu zadal aj príkaz na úhradu čiastky 29.600,- Eur v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXX. (čl. 89)
Z faktúr a kúpnych zmlúv medzi spoločnosťami SWC Trnava spol. s r.o. a AGRO ML s.r.o. a družstvom TRITICA vyplynulo, že uvedené spoločnosti a družstvo medzi sebou obchodovali s poľnohospodárskymi komoditami. (čl. 91-97)
Zo správy banky Tatra banka, a.s. a jeho príloh vyplynulo, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je obžalovaný, pričom predmetný účet bol otvorený dňa 13.04.2004 a dispozičné právo k nemu má len obžalovaný, pričom na predmetný účet bola dňa 09.09.2015 pod variabilným symbolom č. XXXXXXXX pripísaná suma 29.600,- Eur. Z výpisu z predmetného účtu je zároveň zrejmé, že z počiatočného zostatku vo výške 15.801,61 Eur ku dňu 01.07.2015 bola výška konečného zostatku ku dňu 30.11.2015 suma
- 5,88 Eur. (čl. 100-107)
Zo správy banky OTP Banka Slovensko, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala v predmetnej banke vedený len jeden účet, ktorý bol v období od 21.11.2014 do 28.04.2017 blokovaný z exekučných dôvodov v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 109-112)
Zo správy banky Prima banka Slovensko, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala v predmetnej banke vedený len jeden účet, ktorý bol od 21.11.2014 blokovaný z exekučných dôvodov v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 114-119)
Zo správy banky Všeobecná úverová banka, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. má v predmetnej banke vedený len jeden účet s podúčtom vedeným pre exekúciu, pričom tento bol od 24.11.2014 blokovaný z exekučných dôvodov v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 121-127)
Z reštrukturalizačného plánu spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. vyplynulo, že veriteľom menovanej spoločnosti s výškou zistenej pohľadávky v sume 28.866,24 Eur bola aj spoločnosť AGRO ML s.r.o.. (čl. 128-216, čl. 153)
Z návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyplynulo, že spoločnosť SWC Trnava, spol. s r.o. Okresnému súdu Trnava predložila plán reštrukturalizácie, podľa ktorého mala byť pohľadávka spoločnosti AGRO
ML s.r.o. v celkovej výške 28.866,24 Eur uspokojená len v časti 14%, čo predstavuje sumu 4.041,27 Eur. (čl. 217-232, čl. 227)
Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/6/2016 zo dňa 28.02.2014 vyplynulo, že Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o.. (čl. 233-235)
Z účtovnej závierky spoločnosti AGRO ML, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2015 vyplynulo, že výsledok hospodárenia menovanej spoločnosti v roku 2015 bol záporný, so stratou vo výške 34.472,- Eur. (čl. 236-238)
Z výpisu z obchodného registra poškodeného vyplynulo, že družstvo TRITICA - odbytové družstvo, družstvo bolo do obchodného registra zapísané dňa 15.04.2003, pričom Ing. V. N. bol predsedom družstva aj v období od 12.08.2013 do 10.12.2015, pričom od 10.12.2015 je predsedom menovaného družstva osoba H. G. s bydliskom v Rumunsku. (čl. 262)
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti AGRO ML s.r.o. vyplynulo, že menovaná spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 02.07.2011, pričom obžalovaný je jej spoločníkom od 24.01.2015 a obžalovaný bol jej konateľom aj v období od 25.11.2014 do 26.09.2017. (čl. 263-264)
Z e-mailovej správy zo dňa 30.07.2015 a jej prílohy vyplynulo, že obžalovaný dňa 30.07.2015 spoločnosti Rabárová farma s.r.o. elektronicky zaslal návrh Kúpno-predajnej zmluvy, podľa ktorej predávajúcim mala byť spoločnosť L.ová farma, s.r.o., kupujúcim spoločnosť AGRO ML, s.r.o., predmetom zmluvy mal byť sladovnícky jačmeň v objeme 200 ton za kúpnu cenu 145,- Eur za tonu s dodávkou od 03.08.2015 do 07.08.2015 s tým, že kupujúci mal vlastnícke právo k tovaru nadobudnúť až úplným zaplatením kúpnej ceny a za predávajúceho bol návrh zmluvy podpísaný dňa 30.07.2015. (čl. 343-344)
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti L.ová farma s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 02.06.2010 a jej spoločníkmi a zároveň konateľmi od jej založenia boli J. L. a V. L.ová. (čl. 337)
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento bol pred spáchaním skutku opakovane prejednávaný za priestupky na úseku cestnej premávky, za čo mu boli ukladané blokové pokuty. (čl. 265-267)
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 4x súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol trestaný Okresným súdom Dunajská Streda rozsudkom menovaného súdu sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/5/2013 zo dňa 12.09.2013, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. (čl. 336)
Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. Podstata skutku v predmetnom rozsudku spočívala v tom že obžalovaný dňa 17.07.2009 prevzal sumu 64.800,- Eur za dodávku 120 ton kryštálového cukru, ktorý však nebol dodaný a poškodeným ani nevrátil zaplatenú sumu. (čl. 329-330)
Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/5/2013 zo dňa 12.09.2013 vyplynulo, že odvolací súd odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. (čl. 331-333)
Odôvodnenie výroku o vine
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný a družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo bola dňa 20.07.2015 uzatvorená Kúpna zmluva č. 09/2015, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti AGRO ML s.r.o. ako predávajúceho dodať družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo 200 ton sladovníckeho jačmeňa. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy nebolo sporné a sporné nebolo ani to, že dohodnutá kúpna cena vo výške 29.600,- Eur bola uhradená z bankového účtu poškodeného na súkromný bankový účet obžalovaného, čo obžalovaný vysvetlil tým, že bankové účty spoločnosti AGRO ML s.r.o. boli v tom čase blokované súdnymi exekútormi. Blokácia bankových účtov menovanej spoločnosti bola potvrdená správami príslušných bánk a ich prílohami.
Sporným (z pohľadu obžalovaného) však bolo, či konanie obžalovaného možno označiť za podvodné a či toto naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Páchateľ niekoho uvedie do omylu, ak sám aktívne koná vo vzťahu k mýliacej sa osobe, t.j. sám uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti. Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom podstatou resp. cieľom omylu je vykonanie majetkovej dispozície mýliacou sa osobou s následkom spôsobenia škody na cudzom majetku a obohatenia sa páchateľa alebo inej osoby. Omyl je navyše nenásilný prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Konanie páchateľa je sledované majetkovým účelom, a preto len samotné konanie páchateľa, ktorý iného uvedie do omylu alebo využije jeho omyl bez toho, aby bolo vedené majetkovým účelom (zameraním, úmyslom) nie je samo o sebe trestným činom podvodu. (Peter O., Trestný čin podvodu, Komentár s judikatúrou, str. 17-21, Iura Edition, 2012)
V prejednávanom prípade je poškodeným právnická osoba - družstvo. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len tak, že sa do omylu uvedie konkrétna fyzická osoba, pretože len fyzická osoba má slobodnú vôľu, predstavy, vnímanie reality a schopnosť byť oklamaná. Právnická osoba koná navonok v omyle, keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán príp. jej zástupca resp. zamestnanec, ak v konkrétnom prípade môže konať v mene právnickej osoby. O trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ktorý je spáchaný na úkor právnickej osoby môže ísť len v tom prípade, ak je oklamaná samotná právnická osoba a ak následne táto právnická osoba vykoná v dôsledku svojho omylu majetkovú dispozíciu. (B. O., Trestný čin podvodu, Komentár s judikatúrou, str. 32-33, Iura Edition, 2012)
Konanie obžalovaného sa navonok javí byť ako konaním v štandardných obchodných vzťahoch. Poškodený, ktorého štatutárom je bývalý kolega obžalovaného z inej spoločnosti (Ing. N.), má záujem o dodávku 200 ton sladovníckeho jačmeňa a obžalovaný je schopný takúto dodávku zabezpečiť, keďže obchoduje prostredníctvom svojej spoločnosti AGRO ML s.r.o. s poľnohospodárskymi komoditami. Spoločnosť AGRO ML s.r.o. uzatvorí s poškodeným Kúpnu zmluvu č. 09/2015 a dokonca existenciu jačmeňa potvrdí v skladiskovom liste č. 09/2015 SL01 s tým, že tento jačmeň má v sklade u skladovateľa L.ová farma s.r.o. a že tento tovar bude pre poškodeného skladovať a nebude s ním disponovať bez pokynov poškodeného.
Poškodený po uzavretí kúpnej zmluvy poukáže v prospech bankového účtu obžalovaného dohodutú kúpnu cenu a čaká na dodávku tovaru.
Súd však z vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nešlo o štandardný obchod. Nie preto, že by bola kúpna cena vyplatená vopred a ani nie preto, že by táto bola vyplatená na bankový účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť AGRO ML s.r.o., ale obžalovaný. Uvedený obchod nebol štandardným preto, lebo obžalovaný od počiatku vedel, že žiaden jačmeň nedodá a dodať ani
nemal záujme, ale kúpnu cenu od poškodeného vylákal ako satisfakciu za svoje pohľadávky z minulého obdobia, ktoré ostali neuhradené.
K takémuto záveru pritom súd dospel preto, že z výpovede svedka J. L. vyplynulo, že obžalovaný ho síce navštívil a na možnosť dodávky jačmeňa, ktorého prvovýrobcom bol práve menovaný svedok sa u svedka dotazoval, avšak svedok obžalovaného upozornil, že za jačmeň je potrebné zaplatiť vopred. Svedok takýto postup voči obžalovanému odôvodnil tým, že od iných partnerov vedel o finančných problémoch obžalovaného, čo je v súlade aj tvrdením obžalovaného o jeho finančných problémoch ako i s vykonaným dokazovaním, z obsahu ktorého vyplynulo, že obchodná spoločnosť AGRO ML s.r.o. na svojich účtoch nemala žiadne finančné prostriedky a navyše jej bankové účty boli blokované v exekučných konaniach. (viď správy bánk a daňové priznanie spoločnosti AGRO ML s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2015) Svedok L. sa preto prirodzene necítil byť viazaný dodávkou jačmeňa obžalovanému, čo potvrdil nielen na súde, ale v rozhodnom období aj štatutárovi poškodeného Ing. N., ktorému potvrdil, že žiaden jačmeň pre obžalovaného uskladnený nemá.
Obžalovanému pritom nič nebránilo svedkovi L.ovi za jačmeň zaplatiť, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovanému bola dohodnutá kúpna cena 29.600,- Eur vyplatená vopred, a to dňa 09.09.2015. Obžalovaný preto mal finančné prostriedky na to, aby svedkovi L.ovi zaplatil a u tohto pre poškodeného skladoval dohodnuté množstvo jačmeňa, ako to potvrdzoval v skladiskovom liste.
Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že svedkovi L.ovi chcel zaplatiť až potom, ako by bola potvrdená kvalita vzoriek jačmeňa, ktoré zrejme od svedka L. aj prevzal (poz. obžalovaný tvrdil, že od svedka L. mal dve vzorky jačmeňa a svedok L. túto skutočnosť potvrdil a svedok Mgr. Z., ktorému mala by jedna vzorka odovzdaná pripustil), potom mal od poškodeného žiadať oznámenie, ako dopadlo testovanie vzoriek a pokiaľ by od poškodeného nemal žiadnu odpoveď, mohol mu kúpnu cenu vrátiť. Obžalovaný však toto neurobil a ako sám potvrdil, kúpnu cenu od poškodeného použil na iné obchody. Tvrdenie obžalovaného, ktorý uvádzal, že v mesiaci 11/2015, kedy mal byť jačmeň poškodenému dodaný, mal hotovosť 29.600,- Eur doma v trezore je navyše nevierohodné vzhľadom na skutočnosť, že sám obžalovaný uvádzal, že peniaze vrátil 19.02.2019 až potom, ako mu jeho dlžníci vrátili jeho peniaze, z čoho potom súd vyvodzuje, že obžalovaný v skutočnosti peniaze použil pre vlastnú potrebu či obchody, pričom takýto záver je podporený aj výpoveďou svedka Mgr. Z., ktorému obžalovaný uviedol, že peniaze nemá. (pozn. v čase, keď Mgr. Z. žiadal od obžalovaného vrátiť kúpnu cenu)
Obžalovaný mal motív vylákať od poškodeného kúpnu cenu, a to s ohľadom na skutočnosť, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala voči spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. pohľadávku v celkovej výške 28.866,24 Eur, ktorej výška sa podľa plánu reštrukturalizácie posledne menovanej spoločnosti mala upokojiť len v časti 14%, čo predstavuje sumu 4.041,27 Eur, čo vyplynulo z Reštrukturalizačného plánu spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o., z návrhu na povolenie reštrukuralizácie ako aj z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/6/2016 zo dňa 28.02.2014.
Obžalovaný napokon uvedené skutočnosti ani nenamietal a potvrdil, že kúpnu cenu 29.600,- Eur nevrátil poškodenému preto, že mu spoločnosť SWC Trnava, spol. s r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol Ing. N. ostala dlžná a mal záujem takto pohľadávku spoločnosti AGRO ML s.r.o. uspokojiť, čo však urobil až potom, ako ho poškodený žiadal o vrátenie kúpnej ceny.
Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný vo vzťahu k dodávke jačmeňa pre poškodeného neurobil žiadne kroky, ktoré by reálny záujem obžalovaného dodať jačmeň poškodenému potvrdzovali. Vykonané dokazovanie súd preto hodnotí tak, že obžalovaný využil situáciu a Ing. N. ako predsedu predstavenstva poškodeného uviedol do omylu v tom, že má záujem dodať poškodenému jačmeň, avšak v skutočnosti chcel len vylákať kúpnu cenu, aby touto pokryl jeho pohľadávku voči spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. z minulosti, ktorá ostala neuhradená, pričom ako uviedol aj Ing. N., obžalovaný vnímal prepojenie oboch subjektov, t.j. spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. a poškodeného cez osobu Ing. N..
Uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o. a poškodeným tak slúžilo len ako zámienka na to, aby obžalovaný od poškodeného vylákal kúpnu cenu, pričom jačmeň v skutočnosti nikdy nemal záujem poškodenému naozaj dodať. Pokiaľ obžalovaný súdu na hlavnom pojednávaní predložil ako dôkaz e-mailovú správu adresovanú svedkovi L.ovi, ktorej prílohou bola zo strany obžalovaného
podpísaná Kúpna zmluva, čím chcel preukázať, že on svedkovi L.ovi uzavretie kúpnej zmluvy navrhoval, takúto obranu súd hodnotí ako nevierohodnú, pretože svedok L. vypovedal, že obžalovaný sa po prevzatí vzoriek na dlhšiu dobu odmlčal a so svedkom nekomunikoval a nedvíhal ani telefón, z čoho potom súd vyvodzuje záver, že to bol svedok L. a nie obžalovaný, ktorý sa zaujímal o uzavretie kúpnej zmluvy a de facto o to, či obžalovaný má záujem o dodávku jačmeňa. Navyše aj obžalovaným predložený návrh kúpnej zmluvy obsahuje ustanovenie, podľa ktorého mal kupujúci (v tomto prípade AGRO ML s.r.o.) nadobudnúť vlastnícke právo k jačmeňu až úplným zaplatením kúpnej ceny, z čoho je potom zrejmé, že aj obžalovaný musel počítať s tým, že svedkovi L.ovi bude potrebné za jačmeň zaplatiť pred jeho dodávkou poškodenému.
Výpoveď svedka L., že obžalovaný sa odmlčal, tiež potvrdzuje aj svedok Mgr. Z., ktorý vypovedal, že obžalovaný s nimi (pozn. so svedkami Ing. N.m a Mgr. Z.m) nekomunikoval a nedvíhal telefón, pričom svedok Mgr. Z. bol osobne za obžalovaným, ktorý mu uviedol, že peniaze jednoducho nemá, čo tiež spochybňuje nielen tvrdenie obžalovaného, že mal v mesiaci 11/2015 peniaze v hotovosti pripravené ale i to, že mal peniaze pripravené kedykoľvek pred tým na to, aby svedkovi L.ovi za jačmeň zaplatil potom, ako sa potvrdí kvalita jačmeňa, ako to sám tvrdil.
Obžalovaný tak na škodu majetku poškodeného seba obohatil o sumu 29.600,- Eur tým, že uviedol Ing. N. ako štatutára poškodeného do omylu a spôsobil tak na majetku poškodeného značnú škodu.
Zavinenie obžalovaného súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako zavinenie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže v konaní obžalovaného bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.
Vo vzťahu k úhrade sumy 29.600,- Eur svedkovi Mgr. Z. zo strany obžalovaného dňa 19.02.2019 súd poznamenáva, že táto úhrada je vo vzťahu k prejednávanej veci bez akéhokoľvek právneho významu. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že ide o pohľadávku poškodeného voči spoločnosti AGRO ML s.r.o., ktorú Mgr. Z. nebol oprávnený inkasovať, keďže nebol ani štatutárom poškodeného a ani osobou, ktorú by poškodený takým inkasom pohľadávky splnomocnil. Škoda, ktorá tak konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená doposiaľ uhradená nebola, a preto súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému celú spôsobenú škodu. Vo vzťahu k úprave skutkovej vety, kedy súd obdobie uvedené v obžalobe ako „v čase od 20.07.2015 do 30.11.2015“ upravil na spojenie „v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015“ súd poznamenáva, že túto úpravu urobil z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna cena 29.600,- Eur bola na bankový účet obžalovaného pripísaná dňa 09.09.2015, čím došlo k dokončeniu trestného činu, ktorý bol dokonaný už tým, že obžalovaný uviedol Ing. N. ako štatutára poškodeného do omylu a Ing. N. ako štatutár poškodeného vykonal majetkovú dispozíciu tým, že poukázal dohodnutú kúpnu cenu na bankový účet označený vo faktúre č. 20150003, ktorý bol bankovým účtom obžalovaného.
Odôvodnenie výroku o treste
Páchateľ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa potrestá trestom odňatia slobody vo výmere od 3 (troch) do 10 (desať) rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 5 Trestného poriadku Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu nepriznával, pretože jeho vysvetlenie dôvodov, prečo skutok spáchal, nie je možné považovať za priznanie sa k spáchaniu trestného činu. V prípade priznania sa k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný musí priznať k spáchaniu konkrétneho skutku, ktorý je mu kladený za vinu, pričom jeho priznanie sa musí vzťahovať ku všetkým znakom príslušnej skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu. Obžalovaný však v danom prípade popieral, že by poškodeného uviedol do omylu.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Ako však vyplynulo z odpisu registra trestov obžalovaného, obžalovaný spáchal prejednávaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2013, z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. Skúšobná doba v prípade tohto odsúdenia teda plynula od 13.09.2013 do 13.09.2018.
Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, a teda súd musel aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 a ustanovenie prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona a upraviť (zvýšiť) dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z troch rokov na 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. (10 - 3 = 7, 7 : 2 = 3,5, 3 + 3,5 = 6,5)
Súd tak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.
Zohľadňujúc spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a prihliadajúc na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, pričom trest odňatia slobody v tejto výmere považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného. Tento trest je zároveň podľa presvedčenia súdu trestom spôsobilým plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu, teda zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 61 ods. 10 Trestného zákona Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu je po dobu výkonu trestu rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.
Právnické osoby nemôžu konať samostatne, pričom právne úkony v ich mene robia fyzické osoby v postavení štatutárneho orgánu. Pokiaľ ide o podnikanie resp. obchodné vzťahy medzi právnickými osobami navzájom resp. právnickými osobami na jednej strane a fyzickými osobami na strane druhej je nevyhnutné vyžadovať, aby žiaden účastník do vzťahu nevstupoval s úmyslom druhého účastníka uviesť do omylu resp. následne jeho omyl využiť a seba alebo iného obohať s tým, že na cudzom majetku spôsobí škodu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal trestný čin ako konateľ spoločnosti AGRO ML s.r.o. so sídlom Veľký Meder, Námestie Mládeže č. 117/27. Obžalovaný sa navyše takéhoto konania (hoci nie ako štatutár či vedúci podniku zahraničnej osoby alebo podniku zahraničnej osoby alebo ako prokurista) dopustil opakovane a naviac v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Z uvedených dôvodov je preto súd toho názoru, že v prípade obžalovaného je tomuto dôvodné uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu, pričom vychádzajúc z kritérií podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil tento trest na dobu 3 (tri) roky.
Odôvodnenie výroku o náhrade škody
Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku podvodného konania poškodený družstvo TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 na bankový účet obžalovaného bezhotovostne zaplatil kúpnu cenu za jačmeň, ktorý nebol poškodenému dodaný vo výške 29.600,- Eur ak i to, že táto škoda poškodenému doposiaľ nebola uhradená. Vzhľadom na uvedené, keďže nárok na náhradu škody bol do skončenia vyšetrovania riadne uplatnený, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 29.600,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.