Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-37-2019.pdf
PDF · 84.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-10T/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. decembra 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný D. Q. Á. M. G. L., nar. XX. XX. XXXX F. U., Č., trvale bytom U.. G.. W. XXX/XX, F. B.Í., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
- dňa 11. 03. 2019 v čase o 11,30 h sa prostredníctvom telefonického hovoru vyhrážal zabitím svojej bývalej družke P. G. ml., nar. XX. XX. XXXX a jej matke P. G. st., nar. XX. XX. XXXX, čím týmto konaním u nich vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 24. 05. 2019 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na D.Q. Q. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, naopak, on sa bojí svojej bývalej družky, tá sa mu chcela pomstiť, naďalej s ním chcela žiť, on však s ňou už žiť nechcel. Navštívila ho aj v Slatinke, dva dni predtým, tam sa mu vyhrážala. Vyzdvihol si na pošte list, priateľka mu prečítala, že
dostal trest dva roky a šesť mesiacov, nedočítala, že podmienečne, volal preto bývalej družke, ale k žiadnemu vyhrážaniu nedošlo. Druhýkrát jej volal preto, že sa pýtal na deti. Policajti nemohli nič počuť.
Poškodená P. G. uviedla, že je bývalou družkou obžalovaného. Vyvoláva jej aj z väzby, v minulosti sa jej vyhrážal, aj ju fyzicky napádal. Nahlásila to len raz, inokedy, pokiaľ spolu žili, to nehlásila. Nie je pravda, že by spolu udržiavali po rozchode intímne styky, v Slatinke má krstné deti, pri ich návšteve navštívila aj obžalovaného. Niekedy prišla na návštevu aj so spoločnými deťmi. Vtedy, keď sa jej vyhrážal mala zapnutý reproduktor, pretože jej matka sa bála, že by sa k nemu mohla vrátiť. Povedal, že jej odreže hlavu a dá do okna. Veľmi sa bála, pretože vie, čoho je schopný. Obžalovaný nie je zlý človek, ale niekedy je agresívny. Teraz sa ho nebojí, pretože je vo väzbe.
Svedkyňa B. Y., súčasná priateľka obžalovaného, uviedla, že majú vzťah asi dva roky. Vtedy žehlila, obžalovaný ju požiadal, aby mu prečítala list. Prečítala mu, že dostal dva a pol roka podmienku, volal preto poškodenej, po tomto hovore bol veľmi nervózny, nevie o tom, že by volal druhý krát. Nepočula, že by sa jej do telefónu vyhrážal, alebo jej nadával. S obžalovaným nežije v spoločnej domácnosti, pretože má z neho strach. Nie je zlý človek, ale má zlú povahu. Keď je nervózny urobí hocičo.
Svedok Š. K. uviedol, že občas chodieva k G.. K meritu veci si už veľa nepamätá, bolo to dávnejšie, má svoj vek. Počul, že obžalovaný volal s mladou, že im odreže obidvom hlavy. Považoval to za hlúposť, už si nepamätá presne, kedy to bolo. Vie, že poškodené sa veľmi báli, báli sa chodiť aj na záchod, radšej používali vedro.
Svedok L. Š., veliteľ hliadky, uviedol, že v ten deň prišli na zásah na základe oznámenia poškodenej, ktorej sa mal obžalovaný vyhrážať, že jej odreže hlavu, resp. jej a jej matke. Po ich príchode asi za 15 minút prišiel aj svedok K.. Keď prišiel na miesto činu požiadali poškodenú, aby zavolala obžalovanému, kde sa nachádza. Počuli, ako ten do telefónu povedal, že je v Lučenci a dnes nepríde a že on to tak nemyslel. Poškodená aj jej matka boli viditeľne rozrušené, poškodená sa triasla, strach a rozrušenie videl aj na matke poškodenej. V podobnom duchu vypovedal aj člen hliadky Q.. J. J., ktorý okrem iného dodal, že mal subjektívny pocit, že poškodená aj matka sú vystrašené.
Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov tak ako je uvedené v zápisniciach o pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný poškodenej telefonoval, považoval však za nutné vysporiadať sa s otázkou, čo bolo obsahom telefonického hovoru a či obsah hovoru, bol spôsobilý vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že obžalovaný dňa 11. 03. 2019 po vyzdvihnutí zásielky trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš volal poškodenej. Obžalovaný tvrdil, že priateľka mu neprečítala celý list. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, pretože počas svojej výpovede obžalovaný uviedol, že jej len povedal, že dostal podmienku. Jeho priateľka na pojednávaní uviedla, že mu prečítala, že dostal dva a pol roka podmienečne. Neobstojí preto tvrdenie obhajoby, že mu nebol prečítaný celý list, obžalovaný sa rozrušil, pretože si myslel, že pôjde na dva a pol roka do väzenia. Na druhej strane však nie je podstatné, čo si obžalovaný myslel, či mu niekto prečítal celý list, alebo len polovicu. Podstatné je zistenie, či sa skutku dopustil alebo nedopustil. Obžalovaný je z protiprávneho konania usvedčovaný jednak výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní, výpoveďou jej matky v prípravnom konaní a taktiež výpoveďami policajtov Š. a J.. Na výpoveď svedka K. súd prihliadol len čiastočne, pretože jeho výpovede boli v rozpore s výpoveďou v prípravnom konaní. Svedok K. aj vzhľadom k odstupu času a aj vyššiemu veku si už nepamätá, či bol prítomný počas hovoru, alebo prišiel až neskôr. Z výpovedí členov hliadky vyplýva, že prišiel až po nich, nemohol preto počuť, čo obžalovaný telefonoval poškodenej. Súd dospel k záveru, že svedok K. len reprodukoval to, čo mu povedali poškodená a jej matka. Aj vzhľadom k uvedenému, to znamená, odstupu času a veku si niektoré veci pravdepodobne vsugeroval. Na tvrdenia obžalovaného, že poškodené s týmto svedkom manipulujú, pretože chcú, aby na nich prepísal dom, súd neprihliadol, pretože nesúvisia s predmetom tohto konania. Súd však prihliadol na jeho tvrdenie, že poškodená s matkou mali strach, báli sa ísť aj na WC. Výpoveď poškodenej a jej matky je prakticky totožná. Nepotvrdila sa akurát prítomnosť svedka
K. pri telefonáte. Z výpovedí členov hliadky Š. a J. považuje súd za preukázané, že obžalovaný musel poškodenej niečo závažné povedať, keď jej pri druhom telefonáte povedal, že to tak nemyslel. Pokiaľ by nič závažné nepovedal, nemusel by sa poškodenej ospravedlňovať. Z ich výpovedí má súd preukázané, že poškodená i jej matka boli vystresované, triasli sa, mali strach. Súd je presvedčený, že príslušníci policajného zboru zúčastňujúci sa takýchto zákrokov zo svojej praxe dokážu poznať a rozoznať, či poškodené osoby majú alebo nemajú strach. Uvedení svedkovia nemajú žiaden pomer k veci ani osobe obžalovaného alebo poškodenej. Neexistuje tak žiadna pochybnosť o ich nezaujatosti.
Hoci sa s jednoznačnou istotou nepodarilo preukázať čo presne obžalovaný poškodenej do telefónu povedal, no na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obsah telefonátu bol taký, že mohol u nej vzbudiť dôvodnú obavu a strach. Za kľúčový dôkaz v tomto smere považuje súd výpovede členov zasahujúcej hliadky
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil skutkov podobnej povahy. Rovnako poukazuje aj na svedectvo poškodenej, že v minulosti sa voči nej dopustil fyzického násilia, dôkazom čoho je aj posledné odsúdenie, keď ju fyzicky napadol rovnako ako jej priateľa. O nevypočítateľnej a agresívnej povahe vypovedala aj svedkyňa - jeho terajšia priateľka.
Pokiaľ ide o spochybňovanie svedectva poškodenej a jej matky zo strany obhajoby tým, že či obžalovaný mal povedať, že odreže hlavu len poškodenej, alebo aj jej matke, súd to nepovažuje za dôležité a právne významné. V prvom rade poukazuje na to, že z uvedených vyhrážok mohla mať objektívne strach aj matka poškodenej a pokiaľ mala strach o dcéru, mohla tento strach preniesť aj na seba, hoci obžalovaný nemusel priamo povedať, že odreže hlavu aj jej. Keďže matka poškodenej obžalovaného dobre poznala, vedela, že pokiaľ by prišiel ublížiť jej dcére, pravdepodobne by ublížil aj jej. Rovnako súd nepovažuje za podstatné poukazovanie obhajoby na to, že existujú rozpory, či druhý hovor inicioval obžalovaný, alebo poškodená. Policajti uviedli, že počas ich prítomnosti volala poškodená obžalovanému. Túto skutočnosť považuje súd za preukázanú. Na druhej strane obžalovaný sám uviedol, že volal poškodenej druhýkrát. Z výpisu hovorov je zrejmé, že obžalovaný poškodenej skutočne druhýkrát volal. Súd tak považuje za viac ako pravdepodobné, že hovory boli pravdepodobne tri, pričom dvakrát volala poškodená a raz obžalovaný. Táto skutočnosť však nemá absolútne žiaden vplyv na posúdenie viny obžalovaného. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov a to na výsluch svedkov (príbuzných obžalovaného), ktorí mali svedčiť o tom, že poškodená obžalovaného navštevovala. Poškodená túto skutočnosť nepopierala, odmietla však dôvod, ktorý uvádzal obžalovaný, na druhej strane súd uvádza, že nie je predmetom konania skúmať, či pred skutkom poškodená obžalovaného navštevovala, alebo nie. Pre súd je podstatný čas spáchania skutku, kedy malo dôjsť k spáchaniu trestného činu a nie to, aké vzťahy udržiavali predtým. Rovnako si súd nevyžiadal výpisy, resp. prepisy hovorov medzi obžalovaným a poškodenou z väzby, pretože taktiež nepovažuje za podstatné zisťovať obsah týchto hovorov. Je si vedomý toho, že poškodená má s obžalovaným dve deti, preto nejaká komunikácia medzi nimi existuje. Z rovnakého dôvodu potom uvádza, že nie je podstatné aký je momentálne medzi nimi vzťah, pre súd je podstatné len to, či v čase spáchania skutku poškodená z obžalovaného mala strach, alebo nie a z prepisu týchto hovorov túto skutočnosť nezistí.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadol aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovaný je z miesta bydliska aj z miesta výkonu väzby hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, pričom na štyri tresty súd neprihliadol, pretože platí prezumpcia neodsúdenia. Dopustil sa deviatich priestupkov, z toho siedmich na úseku dopravy, na tieto priestupky súd neprihliadol, pretože ide o málo závažné a s prípadom nesúvisiace priestupky. Prihliadol však na dva ďalšie priestupky násilnej povahy, z ktorých jeden je priamo proti osobe poškodenej. Súd preto priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť a to, že v minulosti už bol súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Nepriznal mu žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Základná trestná sadzba podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa spodná hranica trestnej sadzby zvyšuje o 1/3, čiže o 10 mesiacov (36 - 6 =30/3 = 10 mesiacov). Súd preto mohol uložiť trest v rozmedzí 16 mesiacov až 3 roky. Súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom k tomu, že v posledných 10-tich rokoch
pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).