Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-937-2019.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Subarea
74Ek/937/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 v konaní zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. O. XXX, XXX XX U. O., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3.183,80 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/937/2019 zo dňa 17. októbra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 17.10.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 74Ek/937/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného, pričom sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Ďalej uviedla, že súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súčasne uviedla, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Ďalej uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Pričom povinný musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. V tejto súvislosti tiež uviedla,
že exekučný súd v konaní o návrhu na zatavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Rovnako uviedla, že súd v rámci predmetného exekučného konania konštatuje, že exekučné konanie začalo zákonne a dôvodne, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
3. Súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky v rámci preskúmavania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zisťoval existenciu dôvodov, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Povinný však vo svojom vyjadrení len zhodnocuje viacero skutočností, najmä svoju sociálnu a zdravotnú situáciu. Zo samotného podania povinného je zrejmé, že žiada zastavenie exekúcie s ohľadom na jeho príjmy, uplatnenie na trhu práce a majetkové pomery. Na základe takto zisteného skutkového stavu vyššia súdna úradníčka uviedla, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by viedli k čo i len čiastočnému zastaveniu exekúcie. A preto na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dospel súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky k záveru, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvody a ani to, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zániky vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, zamietol predmetný návrh v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný podanie, ktoré súd podľa jeho obsahu posúdil ako sťažnosť povinného a opätovne požiadal o zastavenie exekúcie. Vo svojej sťažnosti reagoval na skutočnosť, že svoj návrh na zastavenie exekúcie dostatočne nezdôvodnil a tiež neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktorých následkom by bolo možné vyhovieť jeho návrhu. Súčasne uviedol, že žiadal o nižšie splátky, ale na jeho žiadosť nikto neodpovedal. Ďalej uviedol, že je ochotný zaplatiť len sumu 1.500,- Eur, a aj to len po 10,- Eur, nakoľko viac nevie splácať a priložil doklad o príjme dávok vo výške 94,10 Eur. A preto z vyššie uvedených dôvodov žiada o zastavenie exekúcie.
5. K sťažnosti povinného sa oprávnený do dnešného dňa nevyjadril.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola na poštovú prepravu podaná dňa 28.10.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 24.10.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.05.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 6Csp/274/2017-22 zo dňa 27.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2018 a vykonateľnosť dňa 31.01.2018, dňa 31.01.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Bohovičovej (6EX 338/2019). Dňa 16.07.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie v zmysle zákona odôvodnila. Sudca by sa preto mohol obmedziť len na strohé stotožnenie s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, ale napriek tomu ešte uvádza, že jedinou obranou povinného v návrhu na zastavenie ako aj v sťažnosti je len jeho nemajetnosť. Súd k tvrdeniu povinného, teda k jeho majetkovým pomerom uvádza, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne postupovala, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.