Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Pc-11-2019.pdf
PDF · 134.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci navrhovateľky: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., V. X/ X, zastúpená JUDr. Annou Kohajdovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, proti povinnej osobe: S.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. XXX/XX, zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.08.2019 domáhala určenia výživného tak, že povinná osoba je povinná platiť výživné vo výške 300 eur mesačne od 15.08.2019, vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca vopred. Návrh odôvodňovala tým, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7P/266/2009-21 zo dňa 21.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2009. Je študentkou Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Mesačné náklady na štúdium predstavujú sumu 491,30 eur a ostatné mesačné náklady 150 eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pracuje ako pedagóg na Gymnáziu v Nových Zámkoch a bratom, ktorý tiež študuje Lekársku fakultu na Univerzite Komenského a má vážne zdravotné problémy. Mesačné výdavky na domácnosť na jednu osobu predstavujú sumu 59,20 eur a rozpočítané ročné výdavky: miestny poplatok za komunálny odpad 22,90 eur a daň z nehnuteľnosti 5 eur. Jej celkové mesačné náklady predstavujú sumu 700,05 eur.
2. Povinná osoba s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť s tým, že navrhovateľka by sa v tomto veku už mala živiť sama a zarábať si.
3. Na pojednávaní dňa 03.12.2019 súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu podľa § 28 ods. 1 CMP tak, že povinná osoba je povinná prispieť na výživu navrhovateľky sumou 300 eur mesačne od podania návrhu, čím sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7P/266/2009-21 zo dňa 21.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2009 tak, že výživné sa zvyšuje.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov: rodný list mal. dieťaťa, uznesenie OR PZ pod č. ČVS: ORP-766-NZ-NZ-2018-BJ zo dňa 31.03.2019, uznesenie ČVS: ORP-766/NZ-NZ-2018 zo dňa 10.12.2018, príjmové pokladničné doklady bez čísiel za mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august 2018 s podpisom príjemcu nečitateľným, správa z Univerzity Komenského v Bratislave, výpis z osobného účtu matky navrhovateľky ku dňu
31.10.2019, ktorý preukazuje úhradu výdavkov navrhovateľky v súvislosti so štúdiom, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/266/2009 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 14.09.2009 sa matka mal. dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa zo sumy 66 eur na sumu 250 eur od 01.10.2009, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh odôvodňovala tým, že od roku 2004 sa zmenili pomery, pretože matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má zdravotné ťažkosti, okrem komplikovanej respiračnej alergie mu bola zistená celiakia a musí dodržiavať bezlepkovú diétu. Mal. M. je v predmaturitnom ročníku, kedy sa začína pripravovať doučovaním na štúdium na vysokej škole z matematiky a chémie. Má zdravotné problémy - skoliózu, prolaps mitrálnej chlopne a trpí alergiou. Čistý mesačný príjem matky za obdobie od 01/2009 do 09/2009 bol vo výške 643,31 eur. Čistý mesačný príjem otca za obdobie od 09/2008 do 09/2009 bol vo výške 434 eur. Rozsudkom č. k. 7P/266/2009-21 zo dňa 21.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2009, bola schválená dohoda rodičov ohľadne zvýšenia výživného na sumu 166 eur od 01.11.2009.
5.1 Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 10.09.2019, mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou 3. ročníka denného magisterského štúdia Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v študijnom odbore farmácia, v akademickom roku 2019/2020, štandardná dĺžka štúdia je 5 rokov.
5.2 Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme matky navrhovateľky za obdobie od 09/2018 do 08/2019, mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem matky bol 996,21 eur.
5.3 Dohoda o skončení pracovnej činnosti zo dňa 26.08.2019, v zmysle ktorej navrhovateľka ukončila pracovný pomer dňom 30.09.2019.
5.4 Potvrdenie o návšteve školy súrodenca navrhovateľky z Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, z ktorého mal súd preukázané, že v akademickom roku 2019/2020 navštevuje 1. ročník.
5.5 Sobášny list povinnej osoby, z ktorého súd zistil, že povinná osoba uzavrela manželstvo 26.03.2011, z ktorého pochádza mal. dieťa: M., nar. XX.XX.XXXX.
5.6 Mzdový list povinnej osoby od zamestnávateľa Poľnosme s. r. o. za rok 2018, z ktorého mal súd preukázané, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 3 423,69 eur, čo mesačne predstavuje sumu 856 eur, celková cena práce 5 964,75 eur, čo mesačne predstavuje 1 491 eur, mzdový list za rok 2019 od rovnakého zamestnávateľa, z ktorého mal súd preukázané, že povinnej osobe bola vyplatená čistá mzda vo výške 7 752,36 eur, čo mesačne predstavuje 969 eur a celková cena práce 13 373,68 eur, čo mesačne predstavuje 1 672 eur, čistá mzda povinnej osoby za obdobie od 09/2018 do 08/2019 mesačne predstavovala sumu 931 eur.
5.7 Výdavky povinnej osoby: náklady na bývanie zálohové platby elektrina 168 eur, voda 20 eur, plyn 10 eur, smeti 4,16 eur, daň za nehnuteľnosť 1,66 eur, hypotekárny úver 271,23 eur, spotrebný úver 113,29 eur, guatro karta 35 eur, televízia 38 eur, výdavky na stravu 3 členná rodina 250 eur, životná poistka 38,48 eur, poistka na auto 10 eur, školné na mal. dieťa 25 eur mesačne, jednorazový poplatok 50 eur, čo mesačne predstavuje 5 eur, výdavky na mal. dieťa 50 eur, cestovné 20 eur.
5.8 Správa z lustrácie zo SP na navrhovateľku, z ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná od 19.11.2016 do 31.12.2017 v spoločnosti Gematic s. r. o. Bratislava, vymeriavací základ za obdobie od 08/2017 do 12/2017 bol 435 eur, následne vykonávala dohodu o brigádnickej práce študentov od 05.10.2018 do 31.12.2018 s vymeriavacím základom 140 eur, dohody o pracovnej činnosti od 01.01.2019 do 31.03.2019 s vymeriavacím základom 79,20 eur, dohoda od 24.05.2019 do 24.05.2019.
5.9 Zmluva o ubytovaní, ktorú uzatvorila navrhovateľka s ubytovateľom UK Bratislava dňa 20.09.2019 na dobu určitú od 31.08.2019 do 30.06.2020 s dohodnutou cenou za ubytovanie podľa čl. V vo výške 49,50 eur pre bloky A, B, C alebo D 58 eur s DPH, pre bloky A, B, C alebo D 50 eur s DPH, ktoré sa hradí
vždy do 20.01.2020, ubytovaný je povinný zaplatiť kauciu vo výške 100 eur, zmluvné pokuty a sankcie sú uvedené v čl. VI zmluvy a odstúpenie od zmluvy v čl. VII podľa bodu 5 ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy aj pred uplynutím dojednanej doby ubytovania, je však povinný nahradiť ubytovateľovi ujmu predčasným zánikom.
5.10 Univerzita Karlova potvrdila súdu, že navrhovateľka bola študentkou Farmaceutickej fakulty v Hradci Králové do dňa 30.09.2016. Študijné priemery v jednotlivých ročníkoch 2,86; 3,08 a 3,58. Nárok na prospechové štipendium jej nevznikol.
5.11 Rektorát Univerzity Komenského Bratislava, oddelenie vzdelávania potvrdilo súdu, že navrhovateľka je študentkou Farmaceutickej fakulty UK od 04.09.2017 v študijnom 5-ročnom jednoodborovom dennom programe farmácia. Predchádzajúce štúdium absolvovala v rokoch 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016 na Karlovej univerzite v Hradci Králové. Na UK neprestúpila, ale absolvovala úspešne prijímacie konanie, na základe ktorého bola prijatá na štúdium. Študijný priemer v ak. roku 2017/2018 2,71, v ak. roku 2018/2019 2,77 a v ak. roku 2019/2020 zatiaľ neurčené. Prospechové/motivačné štipendium nepoberá. O sociálne štipendium požiadala v akademickom roku 2018/2019, ale nebolo jej priznané. V ak. roku 2019/2020 jej bolo priznané sociálne štipendium vo výške 35 eur a bude ho poberať od 01.09.2019 do 30.06.2020. Z rozhodnutia UK Bratislava o nepriznaní sociálneho štipendia zo dňa 04.11.2019 mal súd preukázané, že navrhovateľke nebolo priznané sociálne štipendium v zmysle žiadosti zo dňa 30.09.2019, pretože navrhovateľka nesplnila podmienky podľa § 96 ods. 4 Zákona na priznanie sociálneho štipendia.
6. Predchádzajúca splnomocnená zástupkyňa - matka navrhovateľky vo svojej výpovedi upresnila, že navrhovateľka ukončila strednú školu Gymnázium Nové Zámky a nastúpila na Karlovu univerzitu do Hradca Králové, odbor farmácia. Ukončila 3 roky, v letnom semestri neurobila jednu skúšku a požiadala o prestup na Univerzitu Komenského do Bratislavy, čo jej bolo umožnené, vzhľadom na jej prospech. Navrhovateľka hneď nenastúpila na štúdium od septembra v nasledujúcom akademickom roku a bola zamestnaná tak ako bolo oboznámené od 19.11.2016 do 31.12.2017. Keďže navrhovateľka oznámila povinnej osobe, že by chcela ďalej študovať, či by jej finančne pomohol, ponúkol jej brigádu v stánku a potom ju zamestnal. Navrhovateľka v podstate rok neštudovala, pokračovala v štúdiu v akademickom roku 2017/2018 doteraz. Snažila sa brigádnicky privyrobiť. Naposledy povinná osoba prispievala na jej výživu v období, keď ukončila štúdium v Hradci Králové. Navrhovateľka z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti povinnou osobou podala trestné oznámenie. Náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdium: ubytovanie na internáte 50 eur z dôvodu finančných problémov, obedy 48 eur (16 x 3), cestovné vzhľadom na to, že má 26 rokov, nemá ISIC kartu 46,40 eur (4 x 11,60), MHD 26,90 eur, študijné pomôcky 10 eur, splátka na notebook 50 eur, zakúpený v marci 2019 za kúpnu cenu 776 eur, splátky na 12 mesiacov, vreckové 120 eur (30 eur na týždeň). Ostatné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby 150 eur. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Náklady na bývanie: zálohová úhrada za užívanie 61 eur, elektrina 18 eur, plyn 70 eur, TV a internet 23,98 eur, RTVS 4,64 eur, čo po rozpočítaní na jednu osobu predstavuje 59,20 eur. Miestny poplatok za komunálny odpad ročne na jednu osobu 22,99 eur, daň z nehnuteľnosti 5 eur na jednu osobu. Je evidovaná v odbornej ambulancii na kardiológii od roku 2011, mesačne doplácam na lieky 30 eur. Výživné na syna bolo určené vo výške 200 eur. Povinná osoba žije nadštandardne v dvojposchodovom rodinnom dome, manželia sú zamestnaní a mal. dieťa navštevuje predškolské zariadenie. V žiadnom prípade nejde o zdieranie otca, avšak výživné min. vo výške 200 eur by navrhovateľke pomohlo. Na základe trestného oznámenia povinná osoba doplatila výživné za 6 mesiacov vo výške 996 eur. Vlastní motorové vozidlo Citroen C3, rok výroby 2018, zakúpený v roku 2018, za kúpnu cenu 10 300 eur v hotovosti. Vlastní byt na V. ulici, ktorý spláca hypotekárnym úverom mesačne vo výške 227 eur. Zdedila sumu 48 000 eur po vyporiadaní dedičstva po otcovi.
6.1 Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že návrh si podala preto, že prosila otca, aby ju finančne podporoval, keď sa rozhodla opäť študovať. Otec s tým nesúhlasil, ale povedal jej, že jej poskytne možnosť u neho pracovať popri škole. Jednalo sa o obdobie, keď už študovala v Bratislave v akademickom roku 2017/2018. Trvalý pracovný pomer ukončila v decembri 2017. Od januára 2018 do septembra 2018 pracovala u otca bez akejkoľvek zmluvy a dával jej peniaze v hotovosti. V lete 2018 jej otec povedal, že jej nemôže platiť za prácu a aj výživné. Následne pracovala na dohodu u pani I. X., ktorej otec predal stánok. Dohodu s I. X. má do konca roka 2019, kde však už nepracuje, naposledy pracovala v mesiaci júl 2019. V septembri, ako nastúpila do školy, už nepracovala. Príjmové
a pokladničné doklady, ktoré sú predložené do spisu podpísala v jeden deň naraz, keď ju vyhľadal otec v podniku, kde pracovala, že to potrebuje pre účtovníčku. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nepodala. Za obdobie, keď pracovala u otca, zarobila 3 424 eur. Keď študovala v Hradci Králové mala prerušené štúdium na 3 mesiace, pretože jej chýbalo 8 kreditov, trochu to nezvládala a bolo jej navrhnuté prerušenie štúdia s možnosťou zapísania si predmetov z iných ročníkov tak, aby boli splnené podmienky na postup do ďalšieho ročníka. Je pravdou, že v treťom ročníku nemala jednu skúšku, ktorú potrebovala na postup do ďalšieho ročníka, absolvovala posledný termín 22.09.2016, kde nebola pripustená k ústnej skúške, pretože jej chýbalo 0,5 bodu a štúdium ukončila 30.09.2016. Keď sa vrátila z Hradca Králové, zamestnala sa, uvažovala o tom, že by chcela ukončiť vysokoškolské štúdium, v čom ju podporovala i matka s tým, že na to má a zároveň, aby si uvedomila, že už sa nebude jednať o takú podporu ako doteraz. Preto sa snažila i pracovať a finančne si pokryť výdavky. Otec jej povedal, že keď na to nemá, nech neštuduje. V tomto ročníku sa situácia zmenila, pretože už nie je schopná pracovať a zároveň študovať. Prvé dva ročníky denne dochádzala, bývala s priateľom v Nových Zámkoch. V treťom ročníku si vybavila internát, má uzavretú zmluvu. Snaží sa nájsť si za seba náhradu, aby nemusela platiť sankcie a opätovne dochádza domov denne, týždenný lístok stojí 24 eur a MHD denne 1,40 eur. Okrem výdavkov, ktoré už boli uvedené, má výdavky ešte na mobil, ktorý si zobrala na viazanosť 24 mesiacov, mesačné splátky 30 eur a paušál 20 eur. Je to IPhone 7. Zmluvu podpísala v júni 2018. Bolo jej poradené, že sa jedná o mobil, ktorý má dobrú cenu a dá sa predať. Býva väčšinou doma, iba občas u priateľa. V čase, keď priateľ nie je doma a je na turnusoch v zahraničí v 2 - 3 týždňových, býva doma. U priateľa sa zdržiava max. 2 - 3 dni za dva týždne. Jej nevyhnutné mesačné výdavky spolu so štúdiom sú okolo 300 eur.
6.2 Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. O výživnom bolo naposledy rozhodované pred vyše 10 rokmi. Je jasné, že odôvodnené potreby navrhovateľky sa za 10 rokov rapídne zmenili a zvýšili. Pokiaľ ide o príjmy oboch povinných, tak ako aj matky aj otca navrhovateľky, tie sú zdanlivo rovnaké. Otec navrhovateľky zdokladoval svoj príjem za posledných 12 mesiacov a uviedol, že jeho manželka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, má príjem asi 300 eur, čo však nijakým spôsobom nezdokladoval. V zásade je na tom príjmovo lepšie, keďže v domácnosti žijú dvaja, sú tam dva príjmy a vyživujú jedno mal. dieťa spoločne. Navrhovateľku už roky nevyživuje. 5 770 eur dĺži na výživnom, pretože počas trestného konania, ktoré prebiehalo, zaplatil za pol roka 996 eur. Pokiaľ ide o príjmové pokladničné doklady, ktorými chcel zakryť to, že niečo platil, to boli finančné prostriedky, ktoré si navrhovateľka odrobila a aj príjmové doklady nie sú očíslované. Povinný urobil sumár svojich výdavkov, ale relevantne tieto výdavky nepreukázal žiadnymi dokladmi. Bolo by tiež záhadno vedieť, z akého dôvodu povinný navrhovateľke výživné neplatí, keď platí i nevýhodné spotrebné úvery. 7. keď platí i spotrebné úvery,. výživné ej ie ania návrhu o vec nné etože na uvedenej adrese bolo zistené, že sa jedná o rodin 7. Otec - povinná osoba vo svojej výpovedi uviedol, že vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom tunajšieho súdu do dnešného dňa nezrušil, ani navrhovateľka. Domnieval sa, že to automaticky zaniká, keď sa zamestnala. Neinformovala ho o tom ani navrhovateľka. Je pravdou, že bolo podané trestné oznámenie kvôli neplateniu výživného za prázdninové mesiace. Doplatil sumu, ktorá bola požadovaná, v roku 2018. I napriek tomu nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Keď navrhovateľka začala študovať na VŠ v Hradci Králové, kde sa dostala bez prijímačiek, ju podporoval, prvý ročník opakovala, mala ťažkosti a dobehlo ju to v treťom ročníku, kedy bola vyhodená, pravdepodobne nemala dostatočný počet kreditov. Potvrdenie o ukončení štúdia nevidel. Navrhovateľka jeden rok pracovala, mrzelo ju to, bolo jej ľúto času a finančných prostriedkov, ktoré boli do štúdia investované. Informovala ho o tom, že by chcela znova študovať. On jej povedal, že jeho možnosti sú obmedzené a ona tvrdila, že si to bude financovať sama. Otvoril prevádzku rýchleho občerstvenia v roku 2017 v Palárikove, kde ju zamestnal a zarobila viac ako iné osoby. Rovnako zamestnal i jej brata, napriek zdravotným problémom, i keď nemohol vykonávať prácu tak ako zdravý človek. Je pravdou, že navrhovateľku nikde neevidoval. Vždy keď bola v bufete, každý deň dostala peniaze, v sume od 30 - 35 eur, bolo to podľa hodín, mzda na hodinu bola cez 3 eurá. Chodila podľa toho, keď jej to štúdium dovoľovalo a chcelo sa jej. Bolo to v období, keď začala študovať na škole v Bratislave. Bufet predal zamestnankyni pani I. X. a navrhovateľka naďalej u nej pracovala na základe dohody o brigáde študentov. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, učiteľ telesnej výchovy. Momentálne robí ako plavčík, záchranár, stará sa o technologickú časť wellnessu v Palárikove, väčšinou pracuje poobede, večer a víkendy. Jeho manželka je zamestnaná u zamestnávateľa Ital Slovak s. r. o. Palárikovo a jej príjem je asi 300 eur., čo záleží od počtu odpracovaných hodín. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii, nemá výdavky na lieky. S
manželkou si zakúpili starší rodinný dom asi pred 5 rokmi, na čo si zobrali hypotéku vo výške 42 000 eur, ktorý bolo potrebné prerobiť, a keďže im hypotéka nestačila, zobrali si spotrebný úver v roku 2016 alebo 2017. Kúpna cena nehnuteľnosti bola okolo 30 000 eur. Jedná sa o jednopodlažný dom, ktorý vyzerá ako dvojpodlažný, keďže na streche sú okná, avšak toto podkrovie nie je obývateľné, je to povala. Vlastní motorové vozidlo Ford Focus, rok výroby 2002, ktoré je toho času nepojazdné, nevie, či prejde cez STK. Z príjmu, ktorý má, má výdavky: náklady na bývanie zálohové platby elektrina 168 eur, voda 20 eur, plyn 10 eur, smeti 4,16 eur, daň za nehnuteľnosť 1,66 eur, hypotekárny úver 271,23 eur, spotrebný úver 113,29 eur, guatro karta 35 eur, televízia 38 eur, výdavky na stravu 3 členná rodina 250 eur, životná poistka 38,48 eur, poistka na auto 10 eur, školné na mal. dieťa 25 eur mesačne, jednorazový poplatok 50 eur, čo mesačne predstavuje 5 eur, výdavky na mal. dieťa 50 eur, cestovné 20 eur. Navrhovateľke platil riadne výživné do obdobia, kým študovala v Hradci Králové, i nad rámec výživného pri príležitosti sviatkov a Vianoc. Od ukončenia štúdia jej prispieva pri príležitosti sviatkov. Pri príležitosti sviatkov ju finančne podporoval i starý otec, dával jej min. 20 eur. Starých rodičov toho času nenavštevuje. Navrhovateľka si zobrala úver a kúpila skúter svojmu priateľovi v sume 2 000 eur a bola na dovolenke v Egypte, čo jej vraj zaplatila matka. Oni boli na dovolenke v Chorvátsku ako rodina, čo ich vyšlo toľko, ako dovolenka navrhovateľky. Navrhovateľka prerušila kontakt na sociálnej sieti v čase, keď podala trestné oznámenie. Naposledy bol s navrhovateľkou v kontakte v tom období, keď podala trestné oznámenie. Žiadny majetok nezdedil. Nemá žiadne úspory na účte. Uznal, že si neželal, aby navrhovateľka chodila za jeho mal. dcérou do škôlky, mohla prísť k nim domov, čo neurobila ani raz ani nezavolala. On ju nekontaktoval.
7.1Právna zástupkyňa povinnej osoby po vykonanom dokazovaní uviedla, že dokazovanie v tomto konaní sa spravuje ustanoveniami CSP, konkrétne § 151 a zásadami sudcovskej koncentrácie primerane. To znamená, že pokiaľ nie je určitý dôkaz alebo určité tvrdenie účastníka spochybnené, má sa za platné. Príslušným štádiom, kedy sa má proti dôkazu, a to procesným spôsobom namietať je konanie, dokazovanie ale nie záverečná reč. Preto pokiaľ navrhovateľka chcela namietať, že príjmy alebo výdavky povinnej osoby nie sú dostatočne preukázané, nie je na mieste robiť tak až v záverečnej reči. Netreba preukazovať skutočnosti, ktoré sú známe všeobecne. Ani navrhovateľkou nebolo potvrdené, že by mala povinná osoba a jeho rodina právo na bezplatné bývanie, že by im boli zadarmo dodávané energie a služby spojené s bývaním, že by sa nemuseli stravovať alebo že by za nich niekto iný uhrádzal ich bežné výdavky. Rovnako pokiaľ navrhovateľka „chce vedieť ohľadne úverov“ bolo potrebné túto svoju zvedavosť formulovať v návrhoch na dokazovanie. Keď sa poukazuje na približne rovnaký príjem oboch rodičov, k tomu zodpovedá aj ich približne rovnaká miera vyživovacej povinnosti, vzhľadom na to, že ide o dospelé dieťa, u ktorého nie je možné zabezpečovať časť jeho potrieb osobnou starostlivosťou. Preto nie je zrejmé, prečo sa navrhovateľka domáha výživného voči otcovi vo výške 300 eur, keď potom spolu s plnením výživného od matky, by príjem navrhovateľky presiahol mieru, ktorá z dosahovaných príjmov rodiny povinnej osoby pripadá na povinnú osobu. Je neakceptovateľné, aby sa povinná osoba plnením vyživovacej povinnosti dostala do horšej príjmovej situácie ako je osoba vyživovaná. Navrhla zohľadniť nie len príjmové ale aj majetkové pomery oboch rodičov. Navrhovateľka si dlhodobo neplní svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení Zákona o rodine, so svojim otcom vôbec nekomunikuje. Navrhovateľka aktuálne absolvuje vzdelávanie, ktoré už raz absolvovala. Tretí ročník s priemerom 3,58, ktorý sa veľmi blíži k známke Fx, čo bolo zrejme dôvodom na ukončenie štúdia pred tým, ako by bola zo štúdia vylúčená pre neplnenie si povinností. Napriek tomu, že ide o opakované štúdium, kde by bolo dôvodné predpokladať, že predmety, ktoré už navrhovateľka absolvovala na inej škole a zložila z nich skúšku, absolvuje úspešne, študijné výsledky ani tomu po zmene školy nenapovedajú, o čom svedčia výsledky študijného priemeru 2,71 a 2,77 vzhľadom na to, že podľa potvrdenia školy v akademickom roku 2019/2020 ešte neabsolvovala navrhovateľka ani jednu skúšku. Hoci ani CMP ani Zákon o rodine neoperujú s pojmom „zavinenie“, je preukázané, že zavinenie na tom, že štúdium na Karlovej Univerzite Hradec Králové bolo ukončené, má navrhovateľka. Pokiaľ by si svoje povinnosti študenta plnila riadne a včas a dôvodom na prestup by boli len dôvody osobné, zdravotné, ekonomické alebo iné, ktoré je možné brať do úvahy, bolo by možné nastúpiť na UK do tretieho, resp. polovice druhého ročníka štúdia. Toto však možné nebolo práve pre úroveň študijných výsledkov navrhovateľky. Preto návrh navrhovateľky žiadala zamietnuť, pretože neboli preukázané základné podmienky na jeho priznanie. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa úspechu.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
9. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
19. Z predloženého návrhu ako aj uznesenia o pripustení zmeny petitu návrhu mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného, pretože obaja účastníci zhodne uviedli, že ani jeden z nich nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 7P/266/2009. Navrhovateľka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že študuje na vysokej škole a v 3. ročníku už nie je schopná pracovať a privyrábať si z dôvodu náročnosti štúdia. Súd mal preukázané, že navrhovateľka v ak. roku 2012/2013 začala študovať na Karlovej univerzite v Hradci Karlové na Farmaceutickej fakulte a štúdium ukončila 30.09.2016. Jej študijné výsledky v 3. ak. roku boli 3,58. Sama uznala, že počas štúdia v Hradci Králové mala i prerušené štúdium na tri mesiace, pretože jej chýbalo 8 kreditov a štúdium nezvládala. V 3. ročníku nemala jednu skúšku, ktorú potrebovala na postup do ďalšieho ročníka s tým, že absolvovala posledný termín 22.09.2016, kde nebola pripustená k ústnej skúške, pretože je chýbalo 0,5 bodu a štúdium ukončila. Od 19.11.2016 do 31.12.2017 bola zamestnaná v spoločnosti Gematic s. r. o. Bratislava, Vajnorská A. Od 05.10.2018 pracovala na základe Dohody o brigádnickej práci študentov do 31.12.2018 a od 01.01.2019 na základe Dohody o pracovnej činnosti u I. X. do 31.03.2019 a od 01.04.2019 bez ukončenia. Navrhovateľka uviedla, že v roku 2019 naposledy pracovala v mesiaci júl. Jeden deň bola evidovaná na základe Dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa BANQUET s. r. o. Bratislava. Navrhovateľka vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že jej výdavky spolu so štúdiom sú okolo 300 eur mesačne. Súd mal za to, že nevyhnutné výdavky pozostávajú z nákladov na štúdium: obedy 48 eur, cestovné 96 eur (týždenný lístok 24 eur), MHD 28 eur (20 x 1,40 eur), študijné materiály 10 eur, splátka notebooku 50 eur, spolu vo výške 232 eur a k tomu je potrebné pripočítať výdavky na oblečenie, hygienické potreby a stravu, čo bližšie žiadnym listinným dôkazom preukázané nebolo. Súd nepopiera, že do výdavkov je potrebné započítať i alikvotnú časť nákladov na bývanie. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu príjem matky navrhovateľky sa zvýšil zo sumy 643,31 eur na sumu 996,21 eur. Rovnako došlo k zvýšeniu príjmu povinnej osoby zo sumy 434 eur na sumu 931 eur. Povinnej osobe pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. M., nar. XX.XX.XXXX. Ak povinná osoba bude naďalej prispievať na výživu navrhovateľky sumou 166 eur a rovnakou sumou prispeje i druhý rodič, t. j. matka navrhovateľky, bude navrhovateľka schopná pokryť všetky svoje výdavky v súvislosti so štúdiom a alikvotnú časť výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ktoré bližšie špecifikované neboli. Ak obaja rodičia z približne rovnakého príjmu prispejú na výživu navrhovateľky, zostane im rovnaká suma na domácnosť, vo vzťahu k matke navrhovateľky pre tri osoby, pretože v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žije i jej brat, ktorý študuje na Lekárskej fakulte UK a výživné bolo určené vo výške 200 eur. Povinná osoba žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej príjem je okolo 300 eur a mal. dieťaťom s tým, že povinná osoba spláca úvery a matka navrhovateľky nadobudla titulom dedenia sumu 48 000 eur a vlastní motorové vozidlo zakúpené v roku 2018, rok výroby 2018. Náklady na bývanie u matky navrhovateľky predstavujú sumu 177,62 eur a náklady na bývanie u povinnej osoby 202,16 eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol. Doteraz určené výživné je postačujúce na pokrytie nákladov na štúdium navrhovateľky, ak rovnakou sumou prispeje i matka navrhovateľky, keďže životná úroveň rodičov vo vzťahu k čistému mesačnému príjmu je približne rovnaká. Na strane rodičov sú rovnaké i náklady na bývanie a v oboch rodinách žijú tri osoby. Vo vzťahu k matke navrhovateľky sa jedná o plnoletého syna, ktorý študuje na Lekárskej fakulte UK a bolo na neho určené výživné vo výške 200 eur a vo vzťahu k povinnej osobe sa jedná o ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa M., nar. XX.XX.XXXX s tým, že do domácnosti prispieva i manželka povinnej osoby sumou okolo 300 eur podľa počtu odpracovaných hodín, avšak povinná osoba spláca úvery vo výške 419,52 eur. Zákon o rodine nestanovuje vekovú hranicu, dokedy je rodič povinný prispievať na výživu dieťaťa. Je pravdou, že navrhovateľka študuje už na druhej vysokej škole, avšak v rovnakom odbore, pretože ukončila štúdium Farmaceutickej fakulty na Karlovej univerzite z
dôvodu neúspešného absolvovania skúšky potrebnej na postup do ďalšieho ročníka a nedostatočné študijné výsledky za 3. ak. rok 3,58. Uvedené skutočnosti navrhovateľka uznala a nepopierala to, že mala problémy so štúdiom a z týchto dôvodov súd zamietol i návrh právnej zástupkyne povinnej osoby na ďalší výsluch navrhovateľky k jej študijným výsledkom, ktoré mal súd preukázané a navrhovateľkou potvrdené. V čase, keď navrhovateľka neštudovala, t. j. od 01.10.2016 do 03.09.2017, sa zamestnala a mala príjem. Najprv od zamestnávateľa v Bratislave a neskôr pracovala brigádnicky u svojho otca, t. j. povinnej osoby, ktorý ju nikde neevidoval, avšak jej vyplácal finančné prostriedky za celé obdobie, kým bola u neho zamestnaná vo výške 3 424 eur, čo obaja účastníci uznali a nerozporovali. Navrhovateľka študuje v rovnakom študijnom odbore a preto má súd za to, že je povinnosťou rodičov, keďže nie je schopná sa samostatne sa živiť, pretože sa pripravuje štúdiom na povolanie, prispievať na jej výživu. Súd mal za to, že doteraz určené výživné je i v čase rozhodovania súdu vzhľadom na preukázané výdavky navrhovateľky a finančnú situáciu na strane oboch rodičov približne rovnakú, postačujúce. Súd nepopiera, že vzťahy medzi navrhovateľkou a povinnou osobou sú narušené z dôvodu podania trestného oznámenia, avšak uvedené skutočnosti nemôžu mať negatívny vplyv na uplatňovaný nárok navrhovateľky, keďže je nepochybné, že navrhovateľka nárok na výživné mala i v čase podania trestného oznámenia v zmysle rozsudku Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 7P/266/2009 a má i v čase rozhodovania súdu.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.
22. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t. j. takých práv, ktoré nemajú len individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť v týchto prípadoch, t. j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP, vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až 56 CMP.
23. Súd poznamenáva, že konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním mimosporovým, resp. nesporovým. Mimosporové konania sú charakterizované tým, že ide o konania, ktoré sú svojou povahou osobité, v zásade je možné tvrdiť, že ide o konania, v ktorých medzi účastníkmi nie je spor o právo ako také, avšak vznikajú medzi účastníkmi rozpory ohľadne predmetu konania. Na základe tejto skutočnosti súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je rozdielne ako pri sporových konaniach upravených Civilným sporovým poriadkom.
24. Súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho sa účastníkov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP z dôvodu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom si každý z účastníkov platí trovy konania sám a žiaden nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. V prejednávanej veci sa nejedná o konanie v zmysle ustanovenia § 53 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali uplatniť použitie ustanovenia § 55 CMP. Súd nezistil okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať trovy konania povinnej osobe v zmysle návrhu právnej zástupkyne.
25. Podľa § 4 ods. 1 písmena g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov znení noviel je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.