Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/142/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: N. F., M. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpený: Mgr. Martin Jankovič, advokát, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. (36934/2018-1437/7/Mi) zo dňa 06.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. (36934/2018-1437/7/ Mi) zo dňa 06.08.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Dňa 12.02.2018 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť s prílohami N. F., ktorou sa domáhal poskytnutia finančného odškodnenia podľa o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za ujmu na zdraví, ktorú žalobca utrpel dňa 06.05.2016 v dôsledku násilného trestného činu páchateľa Š. P..

2. Z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 26.09.2016 právoplatného dňa 07.11.2016 vyplynulo, že páchateľ bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , trestného činu výtržníctva podľa , ku ktorému spáchaniu došlo dňa 06.05.2016. Páchateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,- €.

3. Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť žiadateľa rozhodnutím zo dňa 06.08.2018 č. -143, na základe ktorého žiadateľovi odškodnenie podľa nepriznal a to z dôvodu, že žiadateľ nárok na odškodnenie neuplatnil na ministerstve včas. Keďže s týmto rozhodnutím žiadateľ nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody

4. Žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 36934 zo dňa 06.08.2018, ktorým s poukazom na ustanovenie o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepriznal žalobcovi odškodnenie.

5. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

6. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v tom, že žalovaný síce aplikoval na daný skutkový stav, správne ustanovenie a , avšak tieto zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval, správne vyložil aplikajúc ich na daný vzniknutý skutkový stav.

7. Z ustanovenia vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.

8. Žalovaný tomuto zákonnému ustanoveniu vo svojom rozhodnutí uviedol, že „citované ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 15 ods. 3, teda je podmienené skutočnosťou, že žiadateľ bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.“ Takýto výklad sporného ustanovenia § 15 ods. 4 zákona, žalovaným nie je správny, keďže zákon v ustanovení § 15 ods. 4 priamo odkazuje na ods. 2 a ods. 3, t.j. že v týchto prípadoch lehoty na podanie žiadosti neplynú počas civilného procesu a exekučného konania, kde zákon výslovne vôbec neuvádza, že sa má jednať o nadväzujúce exekučné konanie na predošlý civilný proces.

9. Žalovaný na strane 2 rozhodnutia v dolnej časti uviedol „so zreteľom na uvedené je zrejmé, že v tomto prípade je splnená základná podmienka podľa č. pre vznik nároku na odškodnenie žiadateľa podľa uvedeného zákona a že žiadateľ bol poškodený násilným trestným činom páchateľa“. Z toho vyplýva, že na jednej strane uviedol, že žalobca splnil podmienku podľa ust. zákona, avšak na strane druhej žalobcovi nepriznal požadované odškodnenie s poukazom na ust. zákona, ktoré pritom priamo odkazuje na ust. zákona, ktoré ďalej odkazuje na ust. zákona.

10. Z ust. § 15 ods. 2 zákona pritom vyplýva, že žiadosť sa podáva do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 11 ods. 1, teda zákonné ust. § 15 ods. 2 zákona priamo odkazuje na § 11 ods. 1 vo svojom ustanovení. Ďalej z ust. § 15 ods. 4 zákona okrem iného vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas konania na príslušnom orgáne, najmä počas civilného procesu a exekučného konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné, že žalovaný zákonné ust. § 15 ods. 4 zákona s odkazom na ust. § 15 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona nesprávne právne interpretoval a aplikoval na daný skutkový stav.

11. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné, nejasné a protirečivé a nedostatočne odôvodnené. Z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pred vyhotovením dokazovania pri právnom posudzovaní veci. Žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s otázkou, že až dňa 31.01.2018 obdržal žalobca správu od súdneho exekútora A.. Z. Q., z ktorej vyplýva nevymožiteľnosť vymáhaného nároku od škodcu. Žalovaný uviedol, že lehota na podanie žiadosti na odškodnenie zaslanej žalovanému v dĺžke trvania jedného roka plynula počas celého priebehu exekučného konania a teda aj v čase, kedy žalobca nedisponoval výsledkom exekučného konania, či pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní je, resp. nie je vymožiteľná.

12. Podľa žalobcu je zistenie skutkového stavu nedostatočné na riadne posúdenie veci. Žalovaný si na jednej strane vyžiadal spis Okresného súdu Revúca, sp. zn. , avšak si nevyžiadal exekučný spis súdneho exekútora A.. Z. Q. pod sp. zn. EX X/XXXX, z ktorého by bola vyplývala, resp. nevyplývala komunikácia medzi žalobcom a súdnym exekútorom ohľadne zistenia spôsobu vymáhaného nároku.

13. K ustanoveniu žalobca uviedol, že ide o dôvod pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pre také porušenie procesného predpisu, ktoré je podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Za podstatné v tomto smere žalobca považuje porušenie procesného predpisu, konkrétne ustanovenia s odkazom tohto zákonného ustanovenia na ustanovenie s odkazom na ustanovenie , keď žalovaný nepriznal odškodnenie žalobcovi z dôvodu uplynutia jednoročnej lehoty na podanie žiadosti, keďže táto plynula a aj uplynula podľa názoru žalovaného počas exekučného konania, počas ktorého podľa názoru žalobcu vôbec táto lehota na podanie žiadosti nemala plynúť, čo však nesprávne vyhodnotil žalovaný vo svojom rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2019 uviedol, že primárne musel skúmať otázku v čase podania žiadosti o odškodnenie v nadväznosti na ustanovenie , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2018. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí prijal záver, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať podľa ustanovenia , keďže podľa právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 07.11.2016 súd žalobcu s nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, neodkázal na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.

15. Podľa , súd uložil páchateľovi povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,- €. Z rovnakého dôvodu nebolo možné vo veci aplikovať ustanovenie , podľa ktorého lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila, keďže citované ustanovenie podľa názoru žalovaného nadväzuje na ustanovenie , teda je podmienené skutočnosťou, že žiadateľ bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom. Ustanovenie odkazujúce na ods. 2 a sa bez pochybnosti vzťahuje i na ., zároveň ale je potrebné uviesť, že ustanovenie, ktoré by upravovalo neplynutie lehoty na poskytnutie odškodnenia počas exekučného konania nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018.

16. Do 31.12.2017 neexistovala právna úprava obdobná aktuálnemu ustanoveniu Ak teda v tomto prípade odcudzujúci rozsudok vydaný v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2016, lehota na podanie žiadosti ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy (t.j. , ) uplynula dňa 07.05.2017, teda viac ako pol roka predtým ako nadobudla účinnosť právna úprava ust. , podľa ktorej lehota na uplatnenie nároku počas exekučného konania neplynie. Ak nárok na odškodnenie žalobcu ako osoby poškodenej násilným trestným činom v súvislosti s odsúdením páchateľa rozsudkom OS Revúca, sp. zn. zo dňa 26.09.2016 uplynula už za účinnosti dňa 07.05.2017 a v tento deň nárok žalobcu na odškodnenie zanikol, nemohol tento nárok opäť nadobudnutím účinnosti opätovne vzniknúť a to bez ohľadu na ustanovenie , ktoré je len procesným ustanovením, nehovorí nič o základe nároku. Teda aj keď žiadateľ podal žiadosť po nadobudnutí účinnosti nárok na odškodnenie, ktorý zanikol 07.05.2017, nemohol opätovne vzniknúť 01.01.2018.

17. Priznanie tohto účinku nadobudnutia účinnosti by predstavovalo formu priamej retroaktivity. Aplikácia ustanovenia spôsobom, že lehota žalobcu neplynula počas priebehu exekučného konania predstavuje priamu retroaktivitu, keďže pravidlo stanovené v sa stalo súčasťou právneho poriadku až 01.012018. Na žalobcu v čase od 07.11.2016 nemohlo motivačne pôsobiť ustanovenie a keďže sa súčasťou Právneho poriadku stalo až 01.01.2018, nemôže ovplyvniť plynutie lehoty na uplatnenie nároku na odškodnenie, ktorá uplynula pred 01.01.2018.

18. Z týchto úvah vychádzal žalovaný pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia, ktoré na jednej strane podľa aplikovalo procesné ustanovenia , ale spôsobom, ktorý nie je retroaktívny, teda bez zohľadnenia ustanovenia , keďže ani toto ani akékoľvek obdobné ustanovenie do 31.12.2017 nebolo súčasťou Právneho poriadku Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť.

20. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

22. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, č. zo dňa 06.08.2018, ktorým s poukazom na nepriznal žalobcovi odškodnenie.

23. Žalobca sa žiadosťou domáhal, aby žalovaný mu poskytol finančné odškodnenie podľa za ujmu na zdraví, ktorú žalobca utrpel dňa 06.05.2016 v dôsledku násilného trestného činu.

24. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 26.09.2016 bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,- € (skutkový stav bližšie popísaný v rozsudku pod bodom I.).

25. Dňa 01.01.2018 nadobudol účinnosť o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), ktorý predstavuje novú komplexnú právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, ktoré nahradil Prechodné ustanovenia upravujú, že konania o odškodňovaní obetí násilných trestných činov začaté do 31.12.2017 podľa sa dokončia podľa tohto predpisu. Keďže žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12.02.2018, žalovaný žiadosť žalobcu posudzoval a rozhodoval o nej podľa účinného od 01.01.2018.

26. Podľa nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeť násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.

27. Podľa o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti.

28. Podľa žiadosť sa podáva orgánu podľa odsek 1 do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa alebo rozhodnutia podľa . Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odsek 3 neustanovuje inak.

29. Podľa ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká.

30. Podľa ust. lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.

31. Súd skonštatoval, že žalovaný správne danú vec rozhodoval podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2018, nakoľko žiadosť žalobcu mu bola doručená dňa 12.02.2018.

32. Z administratívneho spisu súd má za preukázané, že trestný rozkaz č. , ktorým bola žalobcovi priznaná škoda vo výške XXX,- € nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2017. Žalobca podal dňa 02.01.2017 návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad A.. Z. Q. súdneho exekútora. Dňa 31.01.2018 obdržal žalobca od súdneho exekútora správu o stave exekučného konania, z ktorej vyplynulo, že od povinného N. F. nie je možné vymôcť odškodné, nakoľko nevlastní žiaden majetok, hnuteľný ani nehnuteľný a má evidovaných 9 exekúcií. Následne dňa 08.02.2018 podal v tejto žalobca žalovanému žiadosť o priznanie odškodnenia.

33. Podľa platí, že nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu. V danej veci je teda splnená podmienka podľa uvedeného zákona, pre vznik nároku na odškodnenie žalobcu podľa uvedeného zákona, že bol poškodený násilným trestným činom páchateľa. Z ustanovenia zákona vyplýva, že žiadosť sa podáva do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia podľa , teda zákonné ustanovenie zákona priamo odkazuje na . Z ustanovenia zákona, okrem iného vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas konania na príslušnom orgáne, najmä počas civilného procesu a exekučného konania. Exekučné konanie skončilo dňa 31.01.2018, kedy žalobca obdržal od súdneho exekútora správu o stave exekučného konania. Konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný zákonné ustanovenie s odkazom na ust. a zákona, nesprávne právne interpretoval a aplikoval na daný skutkový stav.

34. Z ust. jasne vyplýva, že konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 01. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že konanie podľa tretej časti uvedeného zákona iniciované po 01. januári 2018 sa budú posudzovať podľa Takže v danom prípade sa správne aplikovali ustanovenia Žalovaný si nemôže svojvoľne vybrať ustanovenia , ktoré mu vyhovujú, musí aplikovať celú právnu normu. Z ustanovenia vyplýva, že žiadosť sa podáva do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia podľa , teda zákonné ustanovenie zákona priamo odkazuje na vo svojom ustanovení, tak ako to už bolo vyššie uvedené. Z ustanovenia vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a neplynú počas konania na príslušnom orgáne, najmä počas civilného procesu a exekučného konania.

35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 06.08.2018 v zmysle pre nesprávne právne posúdenie danej veci.

36. V zmysle právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

37. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 100% v zmysle . O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.