Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-222-2018.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/222/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., nar. X.X.XXXX, akt. Centrum pre deti a rodiny Nižná Kamenica, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: M. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX/Xp, E. a otec H., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletej E. R., nar. X.X.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť v Centre pre rodiny a deti Nižná Kamenica, 044 45 Bidovce.
Matka je povinná poskytovať maloletej mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné je matka povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu v ktorom bude maloletá umiestnená.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ( ďalej len navrhovateľ) podal dňa XX.X.XXXX návrh na uloženie vydanie neodkladného opatrenia a návrh vo veci samej, ktorým navrhol maloletej nariadiť ústavnú výchovu potom, ako bolo výchovné opatrenie neúspešné. Z. pochádza z družobného pomeru matky a Z. T., nar. XX.X.XXXX, otcovstvo k maloletej nebolo určené. Z družobného pomeru matky a Z. T. pochádzajú maloleté deti Z. R., ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti tete matky P. R., M. T., ktorý je v osobnej starostlivosti matky a mal. E.. Rodina žije v nevyhovujúcom sociálnom prostredí a nedokáže zabezpečiť dieťaťu vhodné primerané výchovné podmienky ani zabezpečiť základné životné potreby, čím dieťa reálne vystavuje ohrozenia zdravia a ďalšieho riadneho psychického fyzického a sociálneho vývinu.
2. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd návrhu vyhovel a neodkladným opatrením maloletú umiestnil do dočasnej starostlivosti Detského domova Nižná Kamenica.
3. Súd zároveň ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, ktorý následne v rámci prešetrenia rodinných pomerov súdu písomne oznámil, že Druh matky maloletých detí bol trestným rozkazom odsúdený pre prečin krádeže v trvaní troch mesiacov, na výkon trestu nastúpil X.X.XXXX, prepustený bol dňom X.X.XXXX. Z. E. boli po narodení diagnostikované závažné diagnózy, prematurita stredne ťažká, ťažká pôrodná asfykcia, syndróm dychovej nedostatočnosti novorodenca, hypotrofia, poškodenie novorodenca intoxikáciou matky H., hyperbilirubinémia a pulmonálna stenóza. V čase podania správy hygiena v domácnosti matky na veľmi nízkej úrovni, steny znečistené dymom z vykurovacieho telesa, na vykurovanie a prípravu stravy sa používa piecka na tuhé palivo. Miestnosť je zariadená základným nábytkom, lôžkami, skrinkami na potraviny a šatstvo. Minimálne množstvo potravín a šatstva pre maloleté deti v domácnosti, oblečenie maloletých bolo primerané, no silne znečistené. V domácnosti
sa nachádzal detský kočík, ktorý rodina podľa slov zabezpečila pre maloletú E., no nebol vhodný pre maloletú vzhľadom k veku, išlo o športový otvorený kočík. V čase šetrenia matka mala zabezpečené pre maloletú dve balenia plienok. Z. nemá žiadny príjem. C. otec Z. T. poberá rodinné prídavky na maloletého M. T.. P. R. poberá opakovaný príspevok na maloletého Z. R.. Matka nedisponuje platným občianskym preukazom. Zo sociálnej zisťovania rodinných a bytových pomerov v domácnosti, ako aj z pohovoru s rodičmi vyplýva, že majú záujem o návrat maloletého dieťaťa do domáceho prostredia, avšak úrad posúdil, že toho času matka spolu so svojim druhom nedokážu zabezpečiť maloletému dieťaťu vhodné a primerané výchovné podmienky, ani zabezpečiť základné životné potreby, preto trvá na podanom návrhu.
4. Matka sa k návrhu nevyjadrila.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa matka bez ospravedlnenia nezúčastnila. Súd pojednával v neprítomnosti matky, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:
6. Navrhoval na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že od podania návrhu nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala iné rozhodnutie súdu. Matka naďalej neprejavuje žiadny záujem o dieťa, nezabezpečuje starostlivosť, býva medzi panelmi na štrkovisku.
7. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že matka od X.X.XXXX až doposiaľ nepoberala žiadne dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky. Je posudzovaná ako partner na žiadosti o dávky v hmotnej núdzi od X.XX.XXXX žiadateľa Z. T., zároveň je posudzovaná ako partner na žiadosti o prídavok na dieťa M. T., do trvania podmienok žiadateľa. Nie je, ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
8. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 19P/222/2018-21 dňa 2.10.2018 bola neodkladným opatrením Krízovému stredisku Dorka, v ktorom bola maloletá umiestnená na základe rozhodnutia súdu od narodenia uložená povinnosť maloletú odovzdať do dočasnej starostlivosti DD Nižná Kamenica z dôvodu nesplnenia účelu výchovného opatrenia a nevyhnutnosti pokračovať v ústavnej starostlivosti.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na obsahu písomnej správ, v ktorej v podstatnom obsahu konštatoval, že z družobného pomeru matky M. R. a Z. T. sa narodili X maloleté deti. K. dokumentácia je vedená od roku XXXX. X. genézu priebehu nezabezpečovania starostlivosti o konkrétne jednotlivé deti, a to Z., M., U.. S. ide o E., tejto boli po narodení diagnostikované závažné diagnózy - prematurita stredne ťažká, ťažká pôrodná asfykcia, syndróm dychovej nedostatočnosti novorodenca, hypotrofia, poškodenie novorodenca intoxikáciou matky H., hyperbilirubinémia a pulmonálna stenóza. Matka v čase pôrodu nebola držiteľkou občianskeho preukazu, dieťaťu nezabezpečila rodný list, zdravotné poistenie, nemá zabezpečené základné potreby nevyhnutné pre novorodenca, ktoré nevedela preukázať a zabezpečiť ani po upozornení. Matka sa spolu s partnerom zdržiava v obydlí svojpomocne postavenom v lokalite N. E., príbytok situovaný v trávnatom poraste mimo obývaných oblastí, bez prístupu k pitnej vode, zariadený len najnutnejším nábytkom, lôžkami, skrinkou, udupaná hlina. I napriek výchovným opatreniam uloženým v minulosti v rodine nenastali žiadne zmeny sociálnych, bytových pomerov. Matka nemá žiadny príjem. Partner je poberateľom štátnych sociálnych dávok, dávka v hmotnej núdzi 168,40 €, prídavok na dieťa 24,34 €. Rodičia sa počas sociálneho šetrenia vyjadrovali, že majú záujem o starostlivosť o dieťa, no spôsobom života nedokážu zabezpečiť vhodné a primerané výchovné podmienky, ani základné životné potreby, úrad preto žiadal návrhu vyhovieť.
10. Podľa ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (1) Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (2) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (3) Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (4) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
11. Podľa ust. § 54 ods. 5 zákona o rodine (1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
12. Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
13. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine 1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa ust. §75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa ust. § 81 Zákona o rodine (1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
17. Súd má po vykonanom dokazovaní za jednoznačne preukázané, že sú splnené podmienky a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa nariadiť ústavnú starostlivosť. Zdravotný stav maloletej si od jej narodenia vyžaduje ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť v takej miere, ktorú matka nie je schopná vzhľadom k svojim nedostatočným kompetenciám dieťaťu zabezpečiť, sú kladené zvýšené nároky na hygienický štandard, intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, pričom hygienické pomery
domácnosti a rodičovské schopnosti matky maloletej sú na veľmi nízkej úrovni. Matka od narodenia maloletej svoje pomery žiadnym spôsobom neupravila, neprejavila ani žiadnu reálnu snahu v tomto smere, a to ani počas nariadeného výchovného opatrenia. Súdu sa nepodarilo nájsť vhodnú osobu pre náhradnú osobnú starostlivosť, preto je nevyhnutné dieťa umiestniť do ústavnej starostlivosti.
18. Vzhľadom k majetkovým pomerom matky jej súd uložil povinnosť platiť výživné len v minimálnej zákonom stanovenej výške, a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne.
19. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol ( § 57 CMP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Navrhovateľ a kolízny opatrovník sa tohto práva vzdali, preto im právo odvolania nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .