Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-207-2018.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/207/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti J., S., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, deti št. prísl. SR, deti zverené v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, deti bytom ako navrhovateľka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov I. T., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom Obec X. E. a M. J., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, v konaní o návrhu R. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom G. E. č. XXX, na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
Matka je povinná prispievať na výživu v súčasnosti plnoletej S. J., nar. XX.XX.XXXX výživným zvýšeným zo sumy 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne sumou 100 Eur mesačne počnúc 01.07.2018 do 30.11.2019, ktoré je povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.07.2018 do 30.11.2019 vo výške 1219,14 Eur je matka povinná uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej T. J., nar. XX.XX.XXXX, výživným zvýšeným zo sumy 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne sumou 100 Eur mesačne počnúc 01.07.2018, ktoré je povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.07.2018 do 30.11.2019 vo výške 1219,14 Eur je matka povinná uhradiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 9P/11/2013- 46 zo dňa 11.11.2013 v časti výroku o výške výživného a poberateľovi výživného pre v tom čase maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2018 sa navrhovateľka (teta maloletých detí) domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti zo sumy 30% zo sumy životného minima mesačne na sumu 100 Eur mesačne. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Uviedla, že súd rozhodoval naposledy o
výživnom na maloleté deti v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/11/2013 a to rozsudkom č. k. 9P/11/2013-46 zo dňa 11.11.2013. Navrhovateľka uviedla, že otec maloletých detí (jej brat) zomrel v roku 2009 a matka na maloleté deti neprispieva, nezaujíma sa o ne, nekontaktuje ich. Navrhovateľka sa vyjadrila, že maloletá S. od septembra 2018 nastupuje na strednú školu, je zdravá a nie sú s ňou žiadne výchovné problémy. Uviedla, že maloletá T. bude od septembra 2018 žiačkou deviateho ročníka základnej školy, je zdravá a výchovné problémy s ňou nie sú. Navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná v Univerzitnej nemocnici J.- O. s mesačným príjmom 500 Eur. Záverom sa vyjadrila, že náklady na maloleté deti od času pôvodného rozhodovania vzrástli.
2. V priebehu konania navrhovateľka zmenila svoj návrh tak, že žiadala o zvýšenie výživného pre v súčasnosti už plnoletú S., avšak za obdobie od podania návrhu do doby plnoletosti S., a pre maloletú T. od podania návrhu vo výške l00 Eur mesačne na každú z nich a to z dôvodu, že v tom čase boli obe maloleté deti zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom matka bola zaviazaná platením minimálneho výživného.
3. Matka maloletých detí sa na pojednávanie vo veci nariadené na deň 03.12.2019 nedostavila napriek tomu, že bola o termíne pojednávania písomne upovedomená dňa 11.11.2019, pričom svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
4. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletých detí uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí, a je toho názoru, že zvýšenie výživného bude v záujme maloletých detí. Záverom uviedol, že navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o obe deti.
5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.10.2019, zo dňa 07.11.2019 a zo dňa 07.11.2019, správou o povesti z Obce Záhorská Ves zo dňa 11.11.2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že maloleté deti boli rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/11/2013-46 zo dňa 11.11.2013 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletej S., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, na každé z maloletých detí, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať k rukám R. J., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá S. desať rokov a maloletá T. 10 rokov.
6. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny dňa 30.10.2019 doručil tunajšiemu súdu správu zo sociálneho šetrenia v domácnosti navrhovateľky, pričom zistil, že navrhovateľa žije spoločne s maloletými deťmi v trojizbovom rodinnom dome. Úrad uviedol, že maloleté deti majú k dispozícii vlastnú izbu, deti sú zdravé a matka sa o ne nijakým spôsobom nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní. Záverom úrad uviedol, že sociálnych šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, navrhovateľka pristupuje k starostlivosti o deti zodpovedne a náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel. Úrad sa vyjadril, že toho času nie je návrat detí k ich biologickej matke možný.
7. Matka je v súčasnosti slobodná, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je nezamestnaná, v období od 01.07.2013 do 31.08.2017 bola príjemcom dávky v hmotnej núdzi a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola naposledy vedená v období od 20.01.2016 do 30.06.2016 vrátane. Matka sa toho času zdržuje na neznámom mieste. Trvalý pobyt má od 27.03.2018 vedený v Obci X. E., avšak v tej sa dlhodobo nezdržuje a nie je známy jej aktuálny pobyt.
8. Otec maloletých detí zomrel dňa XX.XX.XXXX.
9. Navrhovateľka žije v trojizbovom rodinnom dome, pracuje v Univerzitnej nemocnici J.- O. v kuchyni. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje zodpovedne.
10. S., nar. XX.XX.XXXX je toho času plnoletá. Navštevuje prvý ročník Spojenej strednej školy obchodu a služieb v J., je zdravá a výchovné problémy s ňou nie sú.
11. Maloletá T., nar. XX.XX.XXXX toho času navštevuje taktiež prvý ročník Spojenej strednej školy obchodu a služieb v J., je zdravá a výchovné problémy s ňou nie sú.
12. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
23. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
24. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.
26. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
27. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
28. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného pre deti je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre deti uplynulo viac ako šesť rokov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane detí - S. nastúpila na strednú školu a medzičasom nadobudla plnoletosť a maloletá Kristína nastúpila na strednú školu. Pôvodne určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima v súčasnosti - a to nielen s poukazom na vek a vývoj detí, ale aj na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti vôbec, už nepokrýva ani len základné potreby detí. Matka si neplní ani takto súdom stanovenú výšku výživného a na maloleté deti neprispieva.
29. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd posudzoval v prvom rade zmenu pomerov u detí, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom. K tejto zmene prišlo ku dňu nástupu detí na strednú školu.
30. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal nielen zo zistených príjmových, ale aj majetkových pomerov matky, veku, zdravotného stavu detí, matky a navrhovateľky, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť navrhovateľky o deti, ako aj skutočnosť, že začali navštevovať strednú školu a zároveň S. medičasom nadobudla plnoletosť. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka maloletých detí sa počas celého konania nevyjadrila k návrhu, súdu nepredložila žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali jej hospodársku a sociálnu situáciu a tým by preukázala skutočnosti odôvodňujúce záver, že zvýšenie výživného pre v tom čase maloletú S. a maloletú T. nie je dôvodné.
31. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i vo ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok S. na zvýšenie výživného v čase do nadobudnutia jej plnoletosti má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním; je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností, najmä na strane v tom čase maloletej S., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme nástupu S. na strednú školu, ale najmä o celkovú vývojovú zmenu dieťaťa - S. je staršia, rastie, jej potreby sú v súčasnosti vzhľadom na jej vek vyššie, zvýšili sa náklady na jej ošatenie , stravu a hygienu. Súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že S. v priebehu konania nadobudla plnoletosť a vzhľadom na uvedené matku zaviazal povinnosťou prispievať sumou 100 Eur mesačne
počnúc 01.07.2018 (podaním návrhu) do 30.11.2019 (nadobudnutím plnoletosti S.), ktoré je povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky.
32. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i vo ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletej T. na zvýšenie výživného má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním; je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností, najmä na strane maloletej T., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme nástupu T. na strednú školu, ale najmä o celkovú vývojovú zmenu dieťaťa - T. je staršia, rastie, jej potreby sú v súčasnosti vzhľadom na jej vek vyššie, zvýšili sa náklady na jej ošatenie, stravu a hygienu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd matku zaviazal povinnosťou prispievať sumou 100 Eur mesačne počnúc 01.07.2018 (podaním návrhu), ktoré je povinná zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky.
33. Zároveň súd poukazuje na závery aplikačnej praxe, kedy pri určení výživného je rozhodujúci príjem rodiča, ktorý rodič reálne mohol dosiahnuť, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové rizika zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti. (7CoP/237/2014).
34. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre v tom čase maloletú S. a maloletú T. a to vo výške 1219,14 Eur na každé z detí. (12 mesiacov x 71,92 Eur) - rozdiel medzi výživným určeným od pôvodnej úpravy, t.j. vo výške 28,08 Eur do 01.07.2018, t.j. vo výške 100 Eur, spolu celkom vo výške 863,04 Eur a (5 mesiacov x 71,22 Eur) - rozdiel medzi výživným určeným od pôvodnej úpravy, t.j. vo výške 28,78 Eur a výživným určeným od 01.07.2018 doposiaľ, t.j. vo výške 71,22 Eur, spolu celkom vo výške 356,10 Eur.
35. Takto stanovenú výšku zročného výživného súd uložil matke uhradiť s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2, 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A.
36. Podľa ustanovenia § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. 9P/11/2013-46 zo dňa 11.11.2013 v časti výroku o výške výživného a poberateľovi výživného pre v tom čase maloleté deti.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.