Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/24/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Q. právne zast. : JUDr. Ján Šofranko, advokát, so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, proti žalovanému: Spoločenstvo Stará baštová 7, IČO : 31 266 312 , so sídlom v Košiciach, Stará baštová 7, právne zast. : PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., IČO : 36 860 930, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, o vydanie bezdôvodného obohatenia

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2018 sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň ozrejmil súdu, že čo sa týka žalobcu, jednalo sa tam o spor medzi podielovými spoluvlastníkmi daného bytu, ktorý sa paralelne riešil aj s touto vecou. Poukázal na to, že z morálneho hľadiska by mal žalovaný uvedenú sumu žalobcovi vrátiť. 3. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súhlasila so späťvzatím žaloby a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. 7. Podľa ustanovenia trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 8. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

P r á v n y záver :

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a so súhlasom žalovaného, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a toto konanie zastavil. 11. Ohľadne náhrady trov konania, súd postupoval podľa právnej úpravy v , t.j. zo zásady procesného zavinenia (ust. ), a teda, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na

strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť) trovy žalovaného žalobca. 12. So zreteľom na uvedené, súd pri zohľadnení vyjadrenia žalovaného na pojednávaní a vo vzťahu k otázke procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania dôsledne skúmal procesnú zodpovednosť strán za zastavenie konania a má za to, že žalobca svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť bez toho, aby uviedol dôvod svojho späťvzatia, a teda žalovaný má v zmysle nárok na náhradu trov konania. Žalobca na pojednávaní dotazoval žalovaného, či by nebolo možné v predmetnej veci uzavrieť dohodu. Uviedol tiež, že trvá na podanej žalobe a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak samotné späťvzatie žaloby neodôvodnil. 13. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa ust. (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa , platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 933). 14. Priznanie náhrady trov konania žalovanému, súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. 15. Žalovaný v čase podania žaloby nemal inú právnu možnosť zastať sa ochrany svojich práv, a preto treba z procesného aspektu urobiť záver, že mu neostávalo iné iba požiadať o právnu pomoc (to sa samozrejme môže, ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje). Postoj žalovaného, ktorý nesúhlasil s podanou žalobou nie je takým dôvodom, ktorý by zavinil zastavenie konania, ale naopak ide o logický postoj žalovaného, ktorý nesúhlasil s podanou žalobou. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 16. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ust. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že strana žalobcu procesne zavinila zastavenie tohto konania. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.