Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-24-2018.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Subarea
38C/24/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Q. právne zast. : JUDr. Ján Šofranko, advokát, so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, proti žalovanému: Spoločenstvo Stará baštová 7, IČO : 31 266 312 , so sídlom v Košiciach, Stará baštová 7, právne zast. : PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., IČO : 36 860 930, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, o vydanie bezdôvodného obohatenia
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2018 sa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť. Zároveň ozrejmil súdu, že čo sa týka žalobcu, jednalo sa tam o spor medzi podielovými spoluvlastníkmi daného bytu, ktorý sa paralelne riešil aj s touto vecou. Poukázal na to, že z morálneho hľadiska by mal žalovaný uvedenú sumu žalobcovi vrátiť. 3. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súhlasila so späťvzatím žaloby a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 7. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 8. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
P r á v n y záver :
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a so súhlasom žalovaného, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a toto konanie zastavil. 11. Ohľadne náhrady trov konania, súd postupoval podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku (CSP), t.j. zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP), a teda, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na
strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť) trovy žalovaného žalobca. 12. So zreteľom na uvedené, súd pri zohľadnení vyjadrenia žalovaného na pojednávaní a vo vzťahu k otázke procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania dôsledne skúmal procesnú zodpovednosť strán za zastavenie konania a má za to, že žalobca svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť bez toho, aby uviedol dôvod svojho späťvzatia, a teda žalovaný má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Žalobca na pojednávaní dotazoval žalovaného, či by nebolo možné v predmetnej veci uzavrieť dohodu. Uviedol tiež, že trvá na podanej žalobe a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak samotné späťvzatie žaloby neodôvodnil. 13. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 933). 14. Priznanie náhrady trov konania žalovanému, súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. 15. Žalovaný v čase podania žaloby nemal inú právnu možnosť zastať sa ochrany svojich práv, a preto treba z procesného aspektu urobiť záver, že mu neostávalo iné iba požiadať o právnu pomoc (to sa samozrejme môže, ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje). Postoj žalovaného, ktorý nesúhlasil s podanou žalobou nie je takým dôvodom, ktorý by zavinil zastavenie konania, ale naopak ide o logický postoj žalovaného, ktorý nesúhlasil s podanou žalobou. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 16. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že strana žalobcu procesne zavinila zastavenie tohto konania. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.