Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Pc/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci určenia otcovstva k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu u matky, v konaní zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na návrh matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. D. XXX, zastúpenej v konaní advokátskou kanceláriou KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., IČO: 53 868 030, so sídlom v Senci, J. Jesenského 10, proti označenému otcovi E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. XXX, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že E. E., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom F., G. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, dieťaťa matky B. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 145 € mesačne za obdobie od 15.07.2017 do 10.05.2022 a sumou 75 € mesačne s účinnosťou od 11.05.2022, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého.

IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

V. Zročné výživné za obdobie od 15.07.2017 do 12.02.2024 vo výške 9 942,80 € je otec povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 75 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti výroku III. tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.

VI. Matka maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX má proti otcovi maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX nárok na náhradu trov konania vo výške 33 €, ktoré je otec povinný zaplatiť matke k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

VII. Štát – Slovenská republika má proti otcovi E. E., nar. XX.XX.XXXX nárok na náhradu trov konania štátu vo výške 16,80 €, ktoré je otec povinný zaplatiť štátu do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Navrhovateľka – matka maloletého sa podaným návrhom domáha proti označenému otcovi maloletého určenia otcovstva k nemu.

(2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že v období rozhodnom pre počatie maloletého bývala v spoločnej domácnosti s označeným otcom maloletého. Chceli si založiť rodinu. Po jej otehotnení však nemal označený otec záujem podieľať sa na vedení domácnosti a navrhovateľka sa s ním rozišla. Od mája 2017 nie sú v kontakte. V čase rozhodnom pre počatie maloletého navrhovateľka súložila len s označeným otcom. (3) Podaným návrhom sa zároveň domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, určenia, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a určenia vyživovacej povinnosti sumou 250 € mesačne s účinnosťou od narodenia maloletého. (4) Ako dôkazy označila rodný list maloletého, lekársku správu zo dňa 23.11.2016, ukončenie nájomnej zmluvy, komunikáciu z internetu, výsluch účastníkov a znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností označila ako dôkazy potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov, potvrdenie o príjme spolu posudzovanej osoby a potvrdenie o platbách za domácnosť. (5) Súd maloletému na zastupovanie v tomto konaní ustanovil dňa 26.04.2018 opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 29.05.2018. (6) Označenému otcovi súd doručil návrh na začatie konania fikciou doručenia. Umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Označený otec svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa nevyjadril. (7) Na pojednávaní dňa 29.05.2018 súd vypočul navrhovateľku a pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia účasti označeného otca na 12.06.2018. (8) Prítomnosť označeného otca sa nepodarilo zabezpečiť, preto bolo pojednávanie dňa 12.06.2018 odročené na neurčito. Súd následne zisťoval miesto súčasného pobytu otca maloletého, avšak bez úspechu. (9) Na pojednávaní dňa 30.04.2019 súd bez prítomnosti označeného otca pojednávanie odročil na neurčito za účelom výsluchu označeného otca prostredníctvom dožiadaného súdu. Vypočuť označeného otca sa však nepodarilo ani prostredníctvom inštitútu dožiadania. (10) Na pojednávaní dňa 30.03.2021 súd oboznámil podstatný obsah listinných dôkazov, ktorými sú správa na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 141, dožiadanie na č.l. 143, správa na č.l. 159, lustrácia na č.l. 160, živnostenský list na č.l. 171, lustrácie na č.l. 172 a 178, živnostenský list na č.l. 182, správa na č.l. 192, správa na č.l. 196, oznámenie na č.l. 201 a lustrácia na č.l. 207. Pojednávanie odročil na 18.05.2021 za účelom označenia ďalších dôkazov a predvedenia označeného otca. (11) Na pojednávaní dňa 17.05.2021 súd vypočul ako svedka A. E. – brata označeného otca. Pojednávanie odročil na 24.06.2021 na ďalšie dokazovanie. (12) Pojednávanie bolo dňa 24.06.2021 odročené za účelom ďalšieho dokazovania. Dňa 20.07.2021 súd pojednávanie odročil bez jeho otvorenia za účelom zabezpečenia ďalších dôkazov. (13) Dňa 23.09.2021 súd na pojednávaní vypočul ako svedka E. E. – otca označeného otca. Oboznámil aj podstatný obsah správy OR PZ Skalica na č.l. 307 a komunikáciu označeného otca so súdom na č.l. 326. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o poriadkovom opatrení. (14) Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 16.02.2023, pričom nariadil predviesť naň označeného otca. Predvedenie nebolo úspešné, preto súd pojednávanie odročil. (15) Ostatné pojednávanie súd nariadil na 12.02.2024. Predvolal naň matku, právnu zástupkyňu matky, označeného otca, opatrovníka maloletého a právnej zástupkyni matky nariadil zabezpečiť účasť svedkov na pojednávaní. (16) Dňa 12.02.2024 súd prejednal vec v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v neprítomnosti označeného otca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, pričom nežiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Súd na pojednávaní doplnil dokazovanie o lustrácie na č.l. 385, výpis zo živnostenského registra na č.l. 386, oznámenie daňového úradu na č.l. 402 a správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 412. Súd vypočul aj svedkyne H. I. a J. B.. (17) Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie znaleckým dokazovaním znalcom z odvetvia genetika, pretože označený otec je na neznámom mieste, so súdom nespolupracuje, konaniu sa vyhýba. Vykonanie tohto dôkazu preto možné nie je. (18) Súd z dôkazov vykonaných na pojednávaniach zistil nasledujúci skutkový stav: (19) Matka maloletého býva v súčasnosti s priateľom v 3-izbovom rodinnom dome, ktorého sú podieloví spoluvlastníci každý v jednej polovici. Dom spolu prerábajú. Hospodária spolu. O označenom otcovi nič nevie. Spoznali sa vo februári 2016, asi po dvoch až troch týždňoch začali spolu intímne žiť. O vzťahu vedela jej matka aj rodičia označeného otca. Označený otec nikde nepracoval, ona pracovala v Kauflande. Starala sa o seba aj o neho. Od 01.11.2016 bývali spolu v podnájme v Partizánskom. V novembri 2016 ona zistila, že je tehotná. Označený otec bol pri tom, potešil sa, že sa ich vzťah upevní.

On bol prepustený z práce a inú prácu si nehľadal. Navrhovateľka pred Vianocami 2016 od neho odišla ku svojej matke. Označený otec si stále nehľadal prácu a písal si s inými ženami. Označený otec 15.01.2017 zrušil nájom bytu, predtým predal spotrebiče. Ešte sa snažili spolu komunikovať, povedal, že sa bude o maloletého starať. Najprv hovoril, že sa na neho teší, potom spochybnil svoje otcovstvo. Vyhováral sa, keď mal vyhlásiť na matrike, že je otcom. Označený otec maloletého nevidel, ani matke nijako neprispel. Odmietol „chodiť po súdoch“, chcel, aby sa pred notárom urobila dohoda o výživnom. V rozhodnej dobe ona pohlavný styk s iným mužom nemala, v čase, keď sa zoznámili, používala antikoncepciu. V júli 2016 ju vysadila. Označený otec žiadnu ochranu pred počatím nepoužíval. Označený otec jej uviedol, že zarobil za rok 6 000 € v čistom, ale daňové priznanie má nulové. (20) Z elektronickej komunikácie, ktorej kópiu navrhovateľka pripojila k návrhu, vyplýva, že označený otec maloletého označoval ako „môj syn“. Matke v komunikácii uviedol, že „máme zdravého a krásneho syna“. Uviedol aj „vždy bude ten štupel môj syn“. Uviedol aj „krpec nie je nehoda, chceli sme to“. (21) Označený otec sa mal po začatí konania zdržiavať na neznámom mieste v Malackách (č.l. 141). Súd požiadal o jeho výsluch príslušný súd podľa miesta jeho vtedajšieho zamestnávateľa (č.l. 143). Označený otec však pracovný pomer u tohto zamestnávateľa skončil 27.03.2019 (č.l. 159). U ďalšieho zamestnávateľa označený otec dosiahol vymeriavací základ pre poistné vo výške 816,08 € (teda hrubú mzdu) (č.l. 160). Označený otec bol od 21.08.2019 evidovaný ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia (č.l. 171, 182). Nebol vo výkone trestu odňatia slobody, u zamestnávateľa Tajco Slovakia s.r.o. Malacky dosiahol vymeriavací základ najviac 1 137,59 € (č.l. 178, 207). U predchádzajúceho zamestnávateľa dosiahol (okrem prvého a posledného mesiaca) priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 944,45 €, čo bolo v čistom v uvedenom období 723,16 € mesačne v priemere. Daňové priznania označený otec nepodal (č.l. 192). Prihlásený bol na trvalý pobyt v domácnosti svojho otca, kde sa mal aj zdržiavať (č.l. 196). Matka na neho kontakt nemá (č.l. 201). (22) Svedok A. E. potvrdil, že označený otec sa o maloletého nezaujíma. On sa dozvedel o narodení dieťaťa od svojej matky, ktorá už zomrela. Keď ešte matka žila, bol on, matka a jeho otec maloletého a navrhovateľku pozrieť, doniesli jej hračky. Ako rodina nemali pochybnosť o tom, že ide o dieťa označeného otca. Pochybnosť nemala ani jeho matka, maloletý sa na označeného otca podobal. S bratom sa nestretávajú, nie sú v kontakte. Jeho matka komunikovala cez sociálne siete ako „E. E. E.“. (23) Označený otec v komunikácii s osobou E. E. E. označil maloletého ako „môj syn“. (24) Označený otec mal používať motorové vozidlo Mercedes – Benz, nie jej však jeho vlastníkom (č.l. 307). (25) V e-mailovej komunikácii zo dňa 29.07.2021 (č.l. 326) označený otec uviedol, že bol dohodnutý s navrhovateľkou, že s ňou pôjde na matričný úrad zapísať sa ako otec do rodného listu. (26) Svedok E. E. – otec označeného otca k veci uviedol, že navrhovateľka a označený otec spolu chodili, aj skúšali spolu bývať. Kúpil im práčku a televízor, aj im dal peniaze na depozit za byt. Myslí si, že bývali spolu asi dva mesiace, potom sa rozišli. Nevie, kde jeho syn býva, nie sú v kontakte. Nevie o tom, že by otcom maloletého mal byť jeho syn, syn mu ale hovoril, že sa skúšal s navrhovateľkou dohodnúť, ale že to nešlo. Potvrdil, že mu syn poslal fotku „gratulujem dedo“, na ktorej bol maloletý. Nevie, či je označený otec jeho biologickým synom, má o tom pochybnosti. (27) Z dostupných lustrácii (č.l. 385, 386) vyplýva, že označený otec je naďalej evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dňa XX.XX.XXXX sa mu narodilo dieťa H. E.. Je slobodný, trvalé bydlisko zmenené nemá. Navrhovateľka je matkou maloletého a ďalšieho maloletého dieťaťa, ktoré sa jej narodilo XX.XX.XXXX. Je slobodná, trvalé bydlisko má Krásno 194. Zamestnaná je u zamestnávateľa Nemocnica Agel Bánovce s.r.o., kde ale prácu v súčasnosti nevykonáva z dôvodu rodičovskej dovolenky. Zamestnaná je aj u zamestnávateľa Medline Assembly Slovakia s.r.o., a to od 09.10.2023. Označený otec nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený v roku 2017. Iné konanie (okrem exekučného) sa proti nemu nevedie. Je majiteľom jedného účtu v banke s nulovým zostatkom. Navrhovateľka je majiteľkou jedného účtu s negatívnym zostatkom. Označený otec nie je v Sociálnej poisťovni evidovaný ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ niektorých z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. (28) Označený otec naďalej nepodáva daňové priznania. (č.l. 402) (29) Maloletý je žiakom X. ročníka základnej školy, má náklady na družinu 10 € mesačne a na desiatu 7 € mesačne, na školské potreby 40 € ročne. Je zdravý. Matka má príjem cca 600 € mesačne a rodičovský príspevok 473,30 € mesačne. Okrem toho poberá prídavky na deti 120 € mesačne. Býva so svojím partnerom a dvomi deťmi v rodinnom dome, kde uhrádza poplatky za energie 150 € mesačne, televíziu a internet s mobilom 75 € mesačne, hypotéku 100 € mesačne, poistné pre A. 22 € mesačne a poistné pre mladšieho syna 22 € mesačne. (č.l. 412)

(30) Svedkyňa H. I. k veci uviedla, že označeného otca pozná. S navrhovateľkou tvorili pár. Bolo to pred narodením maloletého. Na narodenie maloletého sa označený otec tešil, hovoril, že dieťa s navrhovateľkou chcel. Mali spolu prenajatý byt. Ona priniesla navrhovateľke tehotenský test. Označený otec bol vtedy prítomný, tešil sa. Ona vie, že navrhovateľka v tom čase určite nemala intímny vzťah s iným mužom, boli kamarátky, bavili sa o všetkom. Označený otec sa začal s navrhovateľkou hádať. Nemal prácu, behal za kamarátmi, domácnosť financovala navrhovateľka. Po narodení dieťaťa označený otec nekomunikoval. Jeho matka bola v kontakte s navrhovateľkou, o maloletého sa zaujímala, chodila ho pozrieť. Nikdy nepochybovala o otcovstve označeného otca, v kontakte s navrhovateľkou bola až do svojej smrti. (31) Svedkyňa J. B. k veci uviedla, že navrhovateľka a označený otec začali spolu chodiť, od októbra 2016 spolu bývali. Predtým chodili spolu asi pol roka. Keď začali spolu bývať, navrhovateľka jej oznámila, že je tehotná. Označený otec dieťa chcel, naviedol navrhovateľku, aby vysadila antikoncepciu. Navrhovateľka v tom čase nemala vzťah s iným mužom. Označený otec nemal o nič záujem, navrhovateľka chodila do práce. Škriepili sa. V polovici decembra požiadala navrhovateľku, aby sa k nej vrátila. Označený otec po narodení dieťaťa neprejavil oň žiadny záujem. Momentálne o ňom svedkyňa nič nevie. (32) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy: (33) Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. (34) Podľa , ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. (35) Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. (36) Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (37) Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (38) Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (39) Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (40) Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (41) Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (42) Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (43) Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (44) Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (45) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. (46) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva označeného otca k maloletému je dôvodný. (47) Súd v prvom rade uvádza, že nebolo možné vykonať taký dôkaz, z ktorého by priamo vyplývalo otcovstvo označeného otca. Takým dôkazom by mohol byť znalecký posudok z odboru genetika, keďže je ale označený otec dlhodobo na neznámom mieste, takýto dôkaz nebolo možné zabezpečiť. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd nemohol vo veci rozhodnúť. Vo veci je totiž možné rozhodnúť na podklade iných dôkazov, ktoré síce jednotlivo nepreukazujú jednoznačne otcovstvo označeného otca, vo vzájomných súvislostiach sú však dostatočným podkladom pre vyslovenie záveru o jeho otcovstve. (48) V prvom rade súd skúmal, či nie je daná okolnosť vylučujúca otcovstvo označeného otca (napríklad jeho neplodnosť). Z registra obyvateľov vyplýva, že označený otec je otcom iného maloletého dieťaťa, ktoré sa narodilo po začatí tohto konania. Z toho vyplýva, že nie je vylúčené zo zdravotných dôvodov jeho otcovstvo. (49) Označený otec nebol v rozhodnom čase manželom navrhovateľky, ani neurobil súhlasné vyhlásenie o otcovstve maloletého. Jeho otcovstvo tak možno určiť len podľa domnienky v . Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovedí svedkov vyplýva, že označený otec súložil s navrhovateľkou, ktorá je matkou maloletého, v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Zo svedeckých výpovedí ďalej celkom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka a označený otec v čase rozhodnom pre počatie maloletého tvorili pár. Predtým, ako navrhovateľka zistila, že je tehotná, bývali v spoločnej domácnosti. Z dôkazov vyplýva, že počatie dieťaťa plánovali, navrhovateľka vysadila tri mesiace pred tým, ako zistila, že je tehotná, antikoncepciu. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že označený otec sa na narodenie maloletého tešil. Aj z elektronickej komunikácie, ktorú súd vykonal ako dôkaz, vyplýva, že označený otec sám seba považoval za otca maloletého. Dokonca aj počas konania vo svojom vyjadrení nepoprel svoje otcovstvo, uviedol, že sa s navrhovateľkou chcel dohodnúť. Pochybnosti o otcovstve označeného otca nemala ani jeho rodina (brat a zosnulá matka), ani rodina navrhovateľky (jej matka). (50) Reťazec nepriamych dôkazov teda preukazuje, že navrhovateľka v čase rozhodnom pre počatie maloletého mala pohlavný styk s označeným otcom, nemala pohlavný styk s iným mužom a otcovstvo označeného otca nie je vylúčené. Preto súd dospel k záveru, že označený otec je biologickým otcom maloletého. (51) S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave rodičovských práv a povinností. (52) Maloletý je v sústavnej osobnej starostlivosti matky. S označeným otcom sa nestretáva, nekomunikujú spolu, označený otec sa o neho nezaujíma. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Keďže označený otec sa o neho nezaujíma, súd určil, že matka bude osobou, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. (53) Pri určení vyživovacej povinnosti súd v prvom rade vychádzal z toho, že označený otec, hoci si musel byť vedomý svojho otcovstva (ako vyplýva aj z jeho elektronickej komunikácie), nijako neprispel na výživu maloletého, ani sa o neho nijako nezaujímal. Všetka starostlivosť od narodenia maloletého, vrátane zabezpečenia výživy, ostala na matke. Táto skutočnosť je podľa názoru súdu dôležitým dôvodom na spätné určenie výživného podľa , a to až odo dňa narodenia dieťaťa. Maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca od tohto dátumu. Splatnosť výživného súd určil k polovici mesiaca (do 15. dňa), pričom výživné je podľa zákona o rodine splatné na miesiac vopred. Platobným miestom je matka maloletého, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho, vrátane správy jeho majetku.

(54) Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z potenciálnych príjmov otca maloletého, keďže jeho skutočné príjmy sa zistiť nepodarilo. Súd zistil zo Sociálnej poisťovne, aký príjem otec bol schopný dosiahnuť v čase, keď pracoval. Z vymeriavacích základov zo zamestnania, kde dosahoval najvyšší príjem (z hrubých príjmov otca) vyplýva, že bol schopný v čase, keď pracoval, dosiahnuť mesačný príjem vo výške 723,16 € v čistom. Túto sumu teda súd považuje za jeho potenciálny príjem, ktorý je nepochybne schopný dosiahnuť, a ktorý môže byť základom pre výpočet výživného. Zo skutočnosti, že otec je evidovaný ako podnikateľ, súd vychádzať nemôže, pretože je evidentné, že otec podnikateľskú činnosť v skutočnosti riadne nevykonáva – nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako podnikateľ, nepodáva daňové priznania, istý čas bol zamestnaný v pracovnom pomere. Preto súd vychádzal z potenciálneho príjmu 723,16 €. Súd ďalej prihliadal na to, že otec mal do 10.05.2022 jednu vyživovaciu povinnosť a od 11.05.2022 dve vyživovacie povinnosti. Preto pri určení výživného súd určil výživné zvlášť za obdobie od 15.07.2017 do 10.05.2022 a zvlášť od 11.05.2022. Súd považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na plnení svojej vyživovacej povinnosti dvadsiatimi percentami svojich potenciálnych príjmov, čo je suma 145 € mesačne (po zaokrúhlení v prospech dieťaťa). Preto výšku výživného určil na 145 € do 10.05.2022 a v polovičnej výške (po zaokrúhlení na päť eur nahor, v prospech maloletého dieťaťa, vzhľadom k dvom vyživovacím povinnostiam) od 11.05.2022. (55) Keďže žiaden účastník nenavrhol úpravu styku (označeného) otca s maloletým, súd styk otca s maloletým neupravil. (56) Za obdobie od 15.07.2017 do 12.02.2024 (do vyhlásenia tohto rozsudku) nadobudlo časť výživného splatnosť. Ide o výživné za 58 mesiacov po 145 € od 15.07.2017 do 15.04.2022 (výživné od narodenia dieťaťa po výživné splatné v mesiaci predchádzajúcom mesiacu, v ktorom došlo k zníženiu na 75 € mesačne) vo výške 8 410 €, znížené o rozdiel výživného za obdobie od 11.05.2022 do 31.05.2022 (výživné splatné 15.04.2022 bolo určené na celý mesiac máj, hoci za časť mesiaca máj má byť vo výške 75 €), teda je potrebné odpočítať za obdobie od 11.05.2022 do 31.05.2022 sumu 45,20 € (čo zodpovedá polovici výživného za toto obdobie). K tomu je potrebné pripočítať výživné za obdobie od 15.05.2022 do 15.01.2024 za 21 mesiacov po 75 €, čo je 1 575 €. Spolu je teda zročné výživné vo výške 8 410 € - 42,20 € + 1 575 €, teda 9 942,80 €. Vzhľadom k výške tejto sumy a potenciálnym príjmom (označeného) otca, z ktorých súd vychádzal, považuje súd za spravodlivé umožniť splácať túto sumu v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku súd určil na najmenej 75 € mesačne. Na ochranu maloletého súd určil, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas stratí (označený) otec výhodu splátok. (57) Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (58) Podľa v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. (59) Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (60) Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. (61) V tomto konaní bol podaný návrh na rozhodnutie o jeho trovách. Ide o konanie vo veciach rodičovstva, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie . Vo vzťahu k trovám konania štátu je nevyhnutné aplikovať . (62) Navrhovateľka bola v konaní úspešná, pričom označený otec v konaní neposkytol žiadnu súčinnosť. Preto je spravodlivé od neho požadovať, aby nahradil navrhovateľke trovy konania. Z obsahu procesného spisu vyplýva, že navrhovateľke vznikli trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 33 €. Vznik iných trov, ani ich výška z obsahu spisu nevyplýva. O trovách musí súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to podľa stavu k tomuto dňu. Preto súd priznal navrhovateľke proti označenému otcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 33 €. Lehotu na plnenie súd určil zákonnú – trojdňovú od právoplatnosti rozsudku. (63) Trovy konania štátu pozostávajú z nákladov za poskytnutú bankovú informáciu vo výške 16,80 €. Keďže označený otec bol v konaní neúspešný, je spravodlivé od neho požadovať, aby celé trovy konania štátu uhradil on. Preto mu súd určil v zákonnej trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy konania štátu vo výške 16,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení a nasl. . Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.