Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-37-2018.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, Š. F. XXX/X, J. C., o 1.649,47 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.500 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 05.05.2017 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o 149,47 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 05.05.2017 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 81,88 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou z 28.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“), uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 1.500 €. Žalovaný mal pôžičku splácať 60 mesačnými splátkami po 43,62 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol rozdelením a pôvodný žalobca ako jeho právny nástupca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 01.09.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 180 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva (č. l. 6 až 8), predžalobná upomienka (č. l. 9), doručenka (č. l. 9 rub), prehľad splátok a úhrad (č. l. 10), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 11), žiadosť (č. l. 50 a 51) a na základe nich v spojení so skutočnosťami
známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním pôžičiek (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 6 až 8; žiadosť, č. l. 50 a 51).
6. Žalovaný požiadal pôvodného veriteľa dňa 19.11.2014 o poskytnutie pôžičky v sume 5.000 € s tým, že ju mal splácať 60 mesačnými splátkami po 145,41 €. Pôvodný veriteľ po posúdení schopnosti žalovaného splácať pôžičku schválil pôžičku len vo výške 1.500 € s nezmeneným počtom mesačných splátok a výškou splátky (nepopreté tvrdenia žalobcu, žiadosť, č. l. 50 a 51).
7. Dňa 19.11.2014 podpísal pôvodný veriteľ ako veriteľ a žalovaný ako dlžník listinu s názvom „zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“ (ďalej len „zmluva o pôžičke“), ktorá v článku V s názvom „Pôžička“ obsahovala o. i. údaje: „Celková výška a mena úveru: 5.000 €, celkové náklady spotrebiteľa: 3.724,60 €, celková čiastka 8.724,60, splátka: 145,41, počet splátok: 60, RPMN: 27,50 %, fixná úroková sadzba: 27,50 €, priemerná hodnota RPMN: 18,66 %, termín konečnej splatnosti: 11/2019“.
8. Pôvodný veriteľ upravil zmluvu tak, aby bola suma pôžičky 1.500 €, a zaslal ju žalovanému na podpis. Odpoveď žalovaného však nedosal. (nesporné skutočnosti).
9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.500 € a žalovaný mu neuhradil nič (nesporná skutočnosť). Listom z 29.04.2015 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky (oznámenie, č. l. 11).
10. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia k 01.01.2018 (notárska zápisnica, č. l. 6 až 14; skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti a z obchodného registra).
11. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:
„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.
6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“
12. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.
13. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.
14. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú pôvodný žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).
15. Oznámením z 23.08.2019 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 40). Toto oznámenie bolo žalovanému odoslané v ten istý deň (podací hárok, č. l. 40 rub).
B. Právne posúdenie
16. Žalobca tvrdil, že zmluvou o pôžičke mal pôvodný veriteľ žalovanému poskytnúť pôžičku v sume 1.500 € za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa mal zaviazať pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky konal pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia by tak v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Z toho dôvodu potom mala zmluva o pôžičke vyhovovať požiadavkám kladeným uvedeným zákonom na tento typ zmlúv.
17. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase podania žiadosti o pôžičku a podpisu zmluvy o pôžičke) v § 9 ods. 1 vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Na platné uzavretie zmluvy sa síce nevyžaduje, aby boli obe strany prítomné (§ 45 ods. 1 OZ), ale ak sa zmluva uzatvára dištančnou formou, je v prvom rade potrebný písomný návrh na uzavretie zmluvy (43a ods. 1 OZ). Aby došlo následne k uzavretiu zmluvy písomnou formou - tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere - je okrem písomného návrhu nevyhnutné aj písomné prijatie tohto návrhu (§ 46 ods. 1 OZ).
18. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o pôžičku v sume 5.000 € a pripojením svojho podpisu na zmluvu o pôžičke vykonal dňa 19.11.2014 písomný právny úkon, ktorým prejavil svoju dostatočne určitú vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke s pôvodným veriteľom s tam uvedenými parametrami. Tento jeho úkon treba preto považovať za návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ. Podpis pôvodného veriteľa na zmluve o pôžičke znamená, že aj jeho právny úkon bol vykonaný v písomnej forme (§ 40 ods. 3 OZ), teda táto skutočnosť sama o sebe umožňuje dospieť k záveru, že tým došlo k zavŕšeniu kontraktačného procesu a vzniku písomnej zmluvy. Z hľadiska procesu uzatvorenia zmluvy nie je teda rozhodujúce, že pôvodný veriteľ mal v úmysle schváliť žalovanému pôžičku v nižšej výške, čo plynie už aj zo žiadosti o pôžičku, v ktorej sa ako schválená výška pôžičky uvádza už len suma 1.500 € a že žalovanému zaslal upravenú zmluvu o pôžičke s údajmi, ktoré sa odchyľovali od údajov uvedených žalovaným v žiadosti o pôžičku a návrhu zmluvy o pôžičke. Pripojením podpisu pôvodného veriteľa na zmluvu v znení zodpovedajúcom pôvodnej žiadosti žalovaného bola zmluva uzavretá v písomnej forme v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
19. Z vykonaného dokazovania však plynie, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému len sumu 1.500 € a tvrdil, že v skutočnosti došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu zmluvy o pôžičke v tejto sume, ktorú mal žalovaný splácať 60 mesačnými splátkami po 43,62 €. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o pôžičke obsahuje nesprávny údaj o výške pôžičky (namiesto 5.000 € má správne byť 1.500 €), v dôsledku čoho sú nesprávne aj údaje o výške splátok, celkových nákladoch, celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nehovoriac o úrokovej sadzbe a RPMN. Žalobcom tvrdená zmluva o pôžičke tak nevyhovuje požiadavkám § 9 ods. 2 písm. g) i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho sa pôžička považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona za bezúročnú a bez poplatkov. V danej veci nebolo sporné, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému sumu 1.500 €, preto má žalovaný povinnosť ju vrátiť. Keďže z tejto sumy nič nezaplatil, dostal sa dňom v zmysle § 517 ods. 1 OZ do omeškania, a pôvodný veriteľ využil svoje právo podľa§ 565 OZ a pôžičku listom z 29.04.2015 „zosplatnil“. Žalovaný je preto podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinný platiť aj úrok z omeškania z tejto sumy.
20. Pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra
(§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, pôvodným žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je tiež uložený v registri tunajšieho súdu pod zn. 10OpP/4/2018 (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.
21. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávku voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a keďže pôvodný žalobca navrhol vstup žalobcu do konania s jeho súhlasom, boli tým splnené podmienky na rozhodnutie podľa § 80 CSP, a súd preto pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením zo 14.11.2019, č. k. 19Csp/37/2018-60.
22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy považoval súd žalobcom uplatňovaný nárok za dôvodný v časti istiny a úroku z omeškania, ktorý žalobca žiadal priznať až od 05.05.2017 v zákonom stanovenej sadzbe, a preto žalobe v tejto časti vyhovel (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
23. O trovách súd rozhodol na základe § 262 ods. 2 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu strán (1.500 € : 149,57 €, teda 90,94 % : 9,06 %) nárok na náhradu 81,88 % trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.