Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-307-2019.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/307/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S. XX/X, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 631/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. 4Er/102/2008-52 zo dňa 30. septembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno, č.k. 4Er/102/2008-52 zo dňa 30. septembra 2019, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
2. Súd na odôvodnenie uviedol, že dňa 15.07.2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. XX.XX.XXXX zo dňa 13.07.2007 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru Banská Bystrica - východ, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2007 a vykonateľnosť dňa 29.07.2007. Dňa 12.12.2018 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uviedol, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. V nadväznosti na podanie oprávneného mu súd oznámil, že v zmysle platnej právnej úpravy nebude o podnete na zastavenie exekúcie rozhodovať, keďže trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008 a v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok je možné pokračovať.
3. Dňa 13.03.2019 oprávnený opätovne doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní naďalej považuje exekučný titul za prekludovaný a trvá na svojom návrhu na zastavenie exekúcie pre preklúziu. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 a uviedol, že z exekučného titulu mal za preukázané, že tento sa stal vykonateľným dňa 29.07.2007, kedy začala plynúť trojročná lehota , v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, pričom táto lehota by uplynula dňa 29.07.2010. Trojročná lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch sa však v deň účinnosti novely tohto zákona vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila. Predmetnou novelou bolo ustanovenie § 88 zákona zmenené tak, že sa upustilo od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, pričom právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý žiadnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok neustanovuje, z čoho vyplýva, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že k preklúzii exekučného titulu nedošlo, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného súd nebol oprávnený zamietnuť jeho návrh na zastavenie konania. Uviedol, že aj napriek tomu, že v zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného ustanovenia § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a podľa oprávneného je potrebné aplikovať na tieto vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné, akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia iných odvolacích súdov.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 01.07.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 10.07.2008 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXX zo dňa 13.07.2007, právoplatné dňa 13.07.2007 a vykonateľné dňa 29.07.2007. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 15.07.2008. Dňa 12.12.2018 doručil oprávnený súdu podanie, v ktorom uviedol, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, a teda sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Okresný súd oprávnenému listom zo dňa 06.03.2019 oznámil, že v zmysle platnej právnej úpravy nebude o podnete na zastavenie exekúcie rozhodovať, nakoľko ak trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008, je možné v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pokračovať. Dňa 13.03.2019 podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie pre preklúziu.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
10. Podľa § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
11. Ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch vymedzuje vzťah medzi všeobecným právnym predpisom o správnom konaní, ktorým je správny poriadok a osobitným zákonom - zákonom o priestupkoch.
12. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k názoru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, dostatočne podrobne odôvodnené a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že počas plynutia zákonom predpokladanej trojročnej prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky, ktorá by uplynula dňa 29.07.2010, došlo novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom č. 298/2008 Z.z., účinnou od 01.09.2008, k vypusteniu ustanovenia § 88 ods. 1, ktoré upravovalo prekluzívnu lehotu, v ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. V novele nie sú uvedené žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01.09.2008, ktoré by upravovali prípady, keď exekučný titul bol vydaný do 31.08.2008 a trojročná prekluzívna lehota by uplynula po 01.09.2008.
14. V súvislosti s lehotou na výkon rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 správneho poriadku. Citované zákonné ustanovenie umožňuje, pre prípad, že v zákone o priestupkoch absentuje úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť právnu úpravu uvedenú v správnom poriadku. Podľa nej možno výkon rozhodnutia nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade už teda nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Relevantný je teda dátum začatia exekučného konania, ktoré začalo dňa 01.07.2008, a teda výkon rozhodnutia bol nariadený do 3 rokov po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Avšak, v žiadnom zákonnom ustanovení nie je uvedené, že exekúcia sa má v tejto lehote aj skončiť.
15. Účelom novely zákona o priestupkoch, vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v ustanovení § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia, bolo zosúladenie právnej úpravy zákona o priestupkoch s právnou úpravou v správnom poriadku. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy predmetnej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenie dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“ Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy správneho poriadku.
16. V závere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“
17. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).