Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Ek-333-2017.pdf
PDF · 112.46 KB
Case nature
Subarea
19Ek/333/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti povinnému: Ing. arch. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., adresa na doručovanie písomností: D. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 179,88 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, sp. zn. 353EX 36/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/333/2017 zo dňa 9. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/333/2017 zo dňa 9. augusta 2019 zamieta.
II. Oprávnenej voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením sp. zn. 19Ek/333/2017 zo dňa 9. augusta 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.12.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 179,88 eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/205/2016-228 zo dňa 10.08.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/160/2017-291 zo dňa 07.11.2017 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Predloženým exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť podieľať sa na nákladoch za užívanie rodinného domu na ul. Hurbanova 27 v Bardejove v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn v rozsahu 1/3 z celkovej výšky mesačných preddavkov, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3C/205/2016. Dňa 31.01.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 353EX 36/18. Povinný v tejto veci podal dňa 18. 01. 2019 v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vhodil do poštovej schránky oprávneného kópiu reklamácie faktúry za vodné a stočné č. 2126305645 zo dňa 06.04.2018, ktorú zaslal aj Okresnému súdu v Bardejove. Povinný touto reklamáciou dokumentuje nesprávne postupy dodávateľa média vodné a stočné. Dňa 12.04.2018 povinný obdržal faktúru č. 2123605645 za vodné a stočné, vyhotovenú dňa 06.04.2018 a splatnú dňa 26.04.2018 na sumu celkom k úhrade 25,02 EUR, na ktorú povinný reagoval listom - Faktúra za vodné a stočné č. 2126305645 zo dňa 06.04.2018 - reklamácia. Dňa 27.04.2018 povinný obdržal list „Žiadosť o spoluprácu - vybavovanie reklamácie“ č. 241/2018/D1 zo dňa 25.04.2018. Dňa 09.05.2018 bola opäť prevedená previerka odberného miesta pracovníkmi závodu dodávateľa média. Dňa 21.05.2018 povinný obdržal list označený ako „Reklamácia - odpoveď“ zo dňa 16.05.2018, ktorým bola reklamácia uznaná za opodstatnenú a faktúrou za vodné a stočné zo dňa 15.05.2018
bolo dobropisom poskytnuté vrátenie čiastky 16,26 eur. Povinný má za to, že v dotknutom období mesiacov 08/2017 až 11/2017 nedošlo k odpočtu časti tejto čiastky alikvotnej k dobe 4 mesiacov a tento „lapsus“ podľa názoru povinného striktne vyžaduje zastavenie dotknutej exekúcie, pretože exekúciu nie je možné viesť aj na to, čo už má oprávnená vrátené dodávateľom média voda. Exekúcia má byť podľa povinného zastavená aj z dôvodu, že exekučný súd tiež vie, že 27,58 eur u média plyn tiež nebolo možné oprávnenou uplatniť cestou exekúcie. Keďže dokopy u oboch médií ide o čiastku 43,84 eur, túto čiastku nebolo možné vôbec podrobiť exekúcii. Povinný namietal, že pokiaľ by sa mal spravovať výrokom exekučného titulu, podieľal by sa de facto na úhrade neoprávnene fakturovanej sumy, čo považuje za neprípustné. Rovnako považuje za neprípustné, že oprávnená od neho požaduje vymoženie duplicitného plnenia.
3. Oprávnená k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že nedisponuje listom, na ktorý povinný poukazuje a ktorý mal byť podaný na pošte KE 2 dňa 21.05.2018. V prílohe však súdu pripojila poštovú poukážku, v zmysle ktorej obdržala od VVS, a.s. sumu 16,26 eur.
4. Súd na podklade zistených skutočností v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Pripomenul, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Pokiaľ povinný v poradí druhom návrhu na vykonanie exekúcie namietal vyplatenie preplatku vo výške 16,26 eur oprávnenej zo strany Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorého časť sa podľa názoru povinného mala dotýkať aj obdobia 08/2017 až 11/2017, súd v tejto súvislosti uviedol, že akýkoľvek preplatok nemá vplyv na vymáhateľnosť povinnosti uloženej povinnému vo výroku exekučného titulu, a to povinnosti podieľať sa na nákladoch za užívanie rodinného domu v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn v rozsahu 1/3 z celkovej výšky mesačných preddavkov. Výšky jednotlivých mesačných záloh boli zo strany oprávnenej dostatočne preukázané predložením platobných dokladov SIPO II a vyúčtovacej faktúry zo dňa 20.09.2017. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnený akákoľvek dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
5. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. Zo zhrnutia sťažnostných námietok povinného vyplýva, že povinný sa proti exekúcii bráni najmä tvrdením, že exekučný titul nerieši situáciu, že fakturácia v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn môže byť nesprávna. Oprávnená napriek snahe povinného nedokázala chyby fakturácie včas odhaliť a aj napriek tomu žiadala od neho uhradiť 1/3 zálohových predpisov určených na základe nesprávne fakturovaných súm. Zdôraznil, že pokiaľ jej bol za príslušné obdobie vystavený dobropis k predloženým faktúram v sume 16,26 eur, nie je oprávnená v tomto rozsahu požadovať plnenie od povinného. Skutočnosť, že zálohové predpisy neboli správne určené, je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Napriek existencii exekučného titulu nie je vôbec povinný sa podieľať na úhrade 1/3 zálohových predpisov, ktoré pre neho nemôžu byť záväzné, pretože vychádzajú z faktúr, ktoré vyžadujú neustále reklamácie. Podľa názoru povinného potom oprávnená od neho nemôže obdržať ani „deravý cent“, pokiaľ mu nebude predkladať faktúry za médiá voda a plyn za účelom kontroly údajov v nich uvedených a v tejto súvislosti namietal, že doteraz nedisponuje všetkými stranami faktúry č. 2123612291 zo dňa 12. 04. 2018. Rovnako zdôraznil, že mu vôbec nie je zrejmé, či sa fakturačné obdobie skončilo preplatkom alebo nedoplatkom. Ďalej zdôraznil, že exekvovať je možné len do výšky dlhu s príslušenstvom a ten je podľa jeho vyjadrenia vzhľadom na dlžoby oprávnenej voči jeho osobe nulový. Oprávnená doposiaľ nevynaložila žiadne náklady potrebné na údržbu areálu rodinného domu na Hurbanovej 27 v Bardejove. Všetky tieto udržiavace práce vykonáva povinný, pričom výška nákladov s tým spojených vysoko prekračuje nároky oprávnenej súvisiace s jej výdavkami na dodávku médií. Vyjadril presvedčenie, že zo strany oprávnenej potom ide o špekulatívnu snahu o zisk neoprávneného majetkového prospechu. Povinný ďalej poukázal na existenciu chýb a iných zrejmých nesprávností, ku ktorým došlo pri vyhotovení tohto uznesenia vrátane toho, že v uznesení nie
je uvedená jeho adresa, t.č. Hurbanova 675/27, 085 01 Bardejov. Invektívami povinného vo vzťahu k oprávnenej, jej advokátovi, ako aj exekučnému súdu sa sťažnostný súd v konaní nezaoberal.
6. Oprávnená sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadrila.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP) - súd pri posudzovaní náležitostí sťažnosti povinného použil v danej veci extenzívny výklad, pričom dospel k záveru, že nedostatok formálnych náležitostí nebráni prejednaniu podanej sťažnosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
14. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
15. Nad rámec svojej povinnosti však sťažnostný súd považuje za potrebné doplniť argumentáciu vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení v tom smere, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorom je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Nútený výkon rozhodnutia o obsahu súkromnoprávneho vzťahu je k dispozícii oprávnenému. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak by záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať
povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie (či už na návrh, alebo ex offo) len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku).
16. Zásadnou sťažnostnou námietkou povinného bolo jeho tvrdenie, že nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť podieľať sa na nákladoch za užívanie rodinného domu na ul. Hurbanova 27 v Bardejove v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn v rozsahu 1/3 z celkovej výšky mesačných preddavkov a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3C/205/2016, pokiaľ fakturácia týchto platieb zo strany dodávateľov médií nie je správna.
17. Súd z obsahu exekučného titulu zistil, že Okresný súd Bardejov v spore oprávnenej vystupujúcej v procesnej pozícii žalobkyne proti povinnému vystupujúcemu v procesnej pozícii žalovaného, o úpravu užívania spoločnej veci a o výške úhrady, ktorú by mal platiť spoluvlastník za užívanie rodinného domu, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil povinnosť podieľať sa na nákladoch za užívanie rodinného domu na ul. Hurbanova 27 v Bardejove v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn v rozsahu 1/3 z celkovej výšky mesačných preddavkov a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3C/205/2016. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnená sa žalobou podanou súdu dňa 03.10.2016 domáha, aby súd uložil povinnému povinnosť spolupodieľať sa na nákladoch za užívanie rodinného domu na ul. Hurbanova 27 v Bardejove v časti mesačných zálohových predpisov za vodu a plyn vo výške 2/5 mesačných preddavok zo sumy 149,- Eur od 01.07.2016 a zároveň uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni sumu vo výške 1.803,18 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.07.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila oprávnená tým, že spolu s povinným sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na ul. Hurbanova 27 v Bardejove, každý v podiele 1. Oprávnená spolu s dvomi plnoletými deťmi obývajú jedno podlažie rodinného domu, pričom s nim žil do svojej smrti dňa 02.06.2015 aj manžel oprávnenej. Povinný, brat manžela oprávnenej, sa v roku 2005 prisťahoval do rodinného domu a spolu s manželkou obývajú jedno podlažie rodinného domu. Od počiatku, t.j. od roku 2005 sa povinný nepodieľa na nákladoch spojených s užívaním rodinného domu, t.j. mesačné zálohové predpisy za vodu a plyn. Elektrickú energiu si každá zo strán sporu uhrádza na základe dvoch samostatne nainštalovaných elektrických meračov. Túto situáciu sa snažil ešte za života riešiť manžel oprávnenej (brat povinného) avšak neúspešne, pričom k zmene nedošlo ani po smrti manžela oprávnenej. Oprávnená preto v žalobe žiadala, aby súd povinnému uložil povinnosť spolupodieľať sa na nákladoch (mesačných zálohových predpisov za plyn a vodu). Podanie žaloby odôvodnila aj svojou nepriaznivou majetkovou situáciou. Súd konštatoval, že povinný v priebehu súdneho konania, či už v písomných podaniach alebo na pojednávaniach, uznal čo do základu uplatnený nárok žalobkyne, teda svoju povinnosť spolupodieľať sa na platbách za vodu a plyn. Napriek tomuto jeho postoju k veci povinný nepristúpil k dobrovoľnému plneniu a to ani v rozsahu ním deklarovaného a uznaného podielu na spotrebe jednotlivých energií a to pri vode v pomere podľa počtu osôb a pri plyne ním uvádzanej spotreby v rozsahu štvrtiny až tretiny z celkovej spotreby. Vzhľadom na dlhotrvajúci stav, keď sa žalovaný ako podielový spoluvlastník rodinného domu od roku 2005 nijakým spôsobom nepodieľa na platbách za ním spotrebovanú vodu a plyn, a tieto pravidelné mesačné úhrady ponecháva výlučne na druhého podielového spoluvlastníka, t.j. oprávnenú, súd považoval za spravodlivé vyhovieť návrhu oprávnenej na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozsah uloženej povinnosti spolupodieľať sa na platbách za vodu a plyn určil v rozsahu, v ktorom ho uznal sám povinný.
18. V návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnená domáhala vymoženia istiny v sume 179,88 eur s odôvodnením, že povinný mal v zmysle priložených platobných dokladov SIPO II. v mesiaci 08/2017 uhradiť sumu 44,32 EUR (voda 15,95 EUR, plyn 117 EUR, spolu 132,95 EUR, 1/3 činí sumu 44,32 EUR), v mesiaci 09/2017 uhradiť sumu 5,32 EUR (voda 15,95 EUR, 1/3 činí sumu 5,32 EUR), v mesiaci 10/2017 uhradiť sumu 85,68 EUR (voda 15,95, plyn 241,08 EUR, spolu 257,03 EUR, 1/3 činí sumu 85,68 EUR) a v mesiaci 11/2017 uhradiť sumu 44,56 EUR (voda 15,95 EUR, plyn 118 EUR, spolu 133,95 EUR,1/3 činí sumu 44,65 EUR), spolu 179,88 EUR. K návrhu na vykonanie exekúciu oprávnená pripojila aj príslušné platobné doklady SIPO II., ktorými boli oprávnenej vyúčtované aj zálohové platby za dodávku vody a plynu. Súd ďalej dopĺňa, že splatnosť SIPO (sústredené inkaso platieb obyvateľstva) je do konca príslušného mesiaca. Pokiaľ potom súd v exekučnom titule uložil povinnému povinnosť podieľať sa na týchto úhradách, bolo jeho povinnosťou do konca príslušného mesiaca zálohovú platbu v príslušnom rozsahu uhradiť. Sťažnostný súd potom na podklade zistených skutočností dospel k rovnakému záveru,
ako aj vyšší súdny úradník, že oprávnená sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo jej priznáva vykonateľný exekučný titul.
19. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej súdnym rozhodnutím. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenej nesplnil, oprávnená má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že povinný si svoj záväzok voči oprávnenej z exekučného titulu riadne a včas nesplnil, a to ani čiastočne. Namietal, že fakturácia platieb za dodávku dotknutých médií je nesprávna a pokiaľ by plnil exekučný titul, podieľal by sa de facto na úhrade neoprávnene fakturovanej sumy, čo považuje za neprípustné. S takými dôvodmi neplnenia exekučného titulu sa exekučný súd nemohol stotožniť, keďže by tak definitívne odmietol priznať ochranu judikovaným právam oprávnenej. Hlavným zmyslom nariadeného neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že povinný sa odmieta dlhodobo podieľať na úhradách za vodu a plyn, aj keď reálne tieto spotrebúva, pričom tieto (teda aj časť spotrebovanú povinným) uhrádza výlučne oprávnená, čo sa negatívne prejavuje na jej finančnej situácii. Keďže povinný tieto skutočnosti v základnom konaní nerozporoval, súd mu uložil povinnosť mesačne hradiť z predpísaných zálohových platieb za tieto média 1/3. Z tohto pohľadu potom nie je podstatné, či v konečnom zúčtovaní vznikne preplatok, nedoplatok, prípadne či určité faktúry za dodávku týchto médií budú úspešne reklamované, pretože povinnému bola uložená povinnosť hradiť 1/3 preddavkov, a nie 1/3 skutočne spotrebovaných médií. Inými slovami, na už určenú výšku preddavkov v predložených dokladoch SIPO II ani úspešná reklamácia resp. dobropis k faktúre nemôže mať žiaden vplyv. Pre súd bolo podstatným aj zistenie, že povinný súdu netvrdil, že by nemal vedomosť o výške (sume) svojej povinnosti. V reakcii na tvrdenia povinného súd ďalej zdôrazňuje, že podľa výroku exekučného titulu nebolo povinnosťou oprávnenej predkladať príslušné doklady povinnému „na kontrolu“ a rovnako z predloženého exekučného titulu (ani zo žiadneho zákonného ustanovenia) nevyplýva, že by povinný v prípade nesúhlasu s určenou sumou mohol odoprieť splnenie svojej povinnosti. Súd ďalej pripomína, že neodkladným opatrením nedošlo k definitívnemu usporiadaniu práv medzi sporovými stranami, ale súd len dočasne upravil pomery medzi nimi tak, aby oprávnená mala k dispozícii od povinného mesačne aspoň časť finančných prostriedkov potrebných na úhradu zálohových platieb dovtedy, kým spor medzi nimi nebude s konečnou platnosťou vyriešený rozhodnutím súdu. To znamená, že súd v rozhodnutí vo veci samej po vykonaní dokazovania môže pomery medzi sporovými stranami usporiadať aj inak. Dovtedy je nevyhnutné, aby povinný rešpektoval neodkladné opatrenie súdu a mesačne sa podieľal na úhrade zálohových platieb v rozsahu 1/3 tak, ako mu to bolo uložené. Konštatované námietky povinného, ktoré uvádza ako dôvod zastavenie exekúcie, môžu mať vplyv len na konečné rozhodnutie súdu v tomto spore, na nútený výkon neodkladného opatrenia (pokiaľ sa zameriame na jeho výrok) nemôžu mať žiaden vplyv. Na podporu tejto argumentácie súd zdôrazňuje, že v exekučnom konaní sa dokazovanie v pravom zmysle slova nevykonáva, jeho účelom je len nútené splnenie povinnosti uloženej v exekučnom titule, ktorá nebola povinnou osobou dobrovoľne splnená. Všetky dôkazy a argumenty týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávnenou a povinným musia byť predložené Okresnému súdu Bardejov, ktorý rozhoduje vo veci samej, akcentujúc, že tento proces nie je možné obchádzať cestou návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd potom nemôže preskúmavať správnosť fakturácie médií a pod., ako to navrhol povinný, jeho úlohou je len zabezpečiť výkon judikovanej povinnosti na podklade exekučného titulu, ktorého výrokom je bezvýhradne viazaný. Súd záverom zdôrazňuje, že je v záujme oboch účastníkov, aby fakturácia dodávok médií bola správna a povinnému ani oprávnenej nič nebráni v tom, aby si v tomto smere poskytli vzájomnú súčinnosť, keďže ide o ich spoločné náklady.
20. Nie je dôvodná ani obrana povinného spočívajúca v tvrdení, že jeho dlh voči povinnej je „nulový“, pretože oprávnená doposiaľ nevynaložila žiadne náklady potrebné na údržbu areálu ich spoločného rodinného domu a všetky tieto udržiavace práce vykonáva povinný, pričom výška nákladov s tým
spojených vysoko prekračuje nároky oprávnenej súvisiace s jej výdavkami na dodávku médií. Z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, že povinný sa domnieva, že voči povinnej nemá žiaden dlh, keďže aj povinná má voči nemu záväzok podieľať sa na údržbe ich nehnuteľnosti, pričom jeho pohľadávka voči oprávnenej je vyššia ako pohľadávka oprávnenej voči nemu. Dôvodnosť tejto obrany nepripúšťa § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Predmetné ustanovenie reflektuje na prax povinných, ktorí v priebehu vykonávacieho konania uskutočňovali jednostranné započítanie nároku voči judikovanej pohľadávke a zakotvuje výnimku zo spôsobu zániku záväzku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok (compensatio). Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom tak, ako v tomto prípade, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Dôvodom takejto právnej úpravy bola skutočnosť, že exekučnému súdu boli predkladané rozsiahle podania, ktorých preskúmanie a vykonanie všetkých dôkazov vyžadovalo značný časový priestor. Účelom tohto ustanovenia preto bolo zjednodušiť spory vedené na exekučnom súde a zrýchliť rozhodovacie procesy v exekučnom konaní. Zároveň sa presunula možnosť započítania do základného konania. Je potom na povinnom, aby existenciu, výšku a splatnosť svojej pohľadávky (právo požadovať od oprávnenej náklady spojené s údržbou) preukázal Okresnému súdu Bardejov v konaní vedeným pod sp. zn. 3C/205/2016, ktoré doposiaľ skončené nebolo. Sťažnostný súd len pre úplnosť ďalej dopĺňa svoje úvahy o konštatovanie, že sa nejedná ani podmienené plnenie. Povinný na viac výšku svojich nákladov spojených s údržbou spoločnej nehnuteľnosti ani žiadnym spôsobom nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval. Tejto obrane potom exekučný súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu.
21. Ani existencia prípadných gramatických chýb či iných zrejmých nesprávností napadnutého uznesenia v danom prípade nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie. Súdne rozhodovanie je proces duševnej činnosti, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia, ktorá sa môže prejaviť absenciou čiarok, nesprávnym uvedením veľkosti písmen, preklepmi, a pod. Tieto nedostatky v danom prípade nie sú tak závažného charakteru, že by to spôsobovalo nezrozumiteľnosť toho uznesenia, nedotýkajú sa ani výroku, a ani záhlavia uznesenia, pričom dôvody, na ktorých je rozhodnutie súdu založené, sú argumentačne dostatočne presvedčivé.
22. Povinný síce vo svojich podaniach uvádzal pri svojom podpise adresu Hurbanova 27, 085 01 Bardejov, na žiadnom mieste sa však nezmieňuje o tom, že sa jedná o adresu na doručovanie písomností a ani súd nepožiadal, aby mu písomnosti na túto adresu doručoval. Súd potom v súlade s § 106 CSP povinnému doručoval písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú uviedol aj v záhlaví svojich rozhodnutí. Právna úprava doručovania podľa CSP zaviedla koncepciu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch, pričom povinný má v registri obyvateľov registrovaný trvalý pobyt na Sabinovskej ulici č. 22, 5109 Prešov, na ktorú adresu mu súd aj všetky písomnosti doručoval. Až v podanej sťažnosti povinný dostatočne určitým spôsobom prejavil svoju vôľu, aby jeho doručovacou adresou bola Hurbanova 675/27, 085 01 Bardejov.
23. Sťažnostný súd preto uzatvára, že povinný ani v konaní o sťažnosti netvrdil a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli predstavovať kvalifikovanú právnu prekážku núteného výkonu predloženého exekučného titulu. Súd tak pri posúdení daného prípadu vychádzal z predloženého exekučného titulu, ktorým je viazaný a podľa ktorého bolo povinnosťou povinného uhradiť oprávnenému 1/3 vyúčtovaných preddavkových platieb. Týmto okolnostiam musí zodpovedať aj miera ochrany, ktorú môže exekučný súd poskytnúť povinnému, ktorá je limitovaná práve tým, že si dobrovoľne a riadne nesplnil to, čo mu bolo exekučným titulom uložené. Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinný, ktorý svojím správaním, resp. neplnením judikovanej povinnosti riadne a včas, zapríčinil túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie judikovaného nároku oprávnenej, ale aj náhrada nákladov exekučného konania.
24. Súd preto dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
26. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnenej v konaní o sťažnosti žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadrila. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak účastníkovi konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávnenej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenej voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).