Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-233-2023.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/233/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 9.10.2023, sp. zn. 105PP/69/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.2.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 9.10.2023, sp. zn. 105PP/69/2023 Okresný súd Trnava rozhodol o návru odsúdeného A. A. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto: podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T/140/2018 zo dňa 14.12.2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T/140/2018 zo dňa 07.04.2022, zamieta. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený podanú sťažnosť písomne odôvodnil, pričom uviedol: 2.1. Dovolím si poukázať porušenie práva odsúdeného na poradu s obhajcom bez prítomnosti tretích osôb, pretože konanie sa uskutočnilo prostredníctvom Webex meetingu. 2.2. Trestný zákon v § 66 presne vymedzuje podmienky podmienečného prepustenia. Trestné stíhanie podľa tohoto nemôže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že trestné stíhanie nemožno použiť ako dôvod na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie. Podľa môjho názoru prejednávanie trestného stíhania na verejnom zasadnutí nebolo spravodlivé na základe skutočnosti, že bolo na zasadnutí prečítané aj odsúdenia odsúdeného z predchádzajúcich rokov, kde bol odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody a osvedčil sa. Tvrdím, že tieto odsúdenia nemal samosudca ani prečítať, ani na to prihliadať. Podmienečne uložené tresty sa uvádzajú aj v uznesení zo zasadnutia a preto som presvedčený, že aj v tomto konaní bol porušený zákon. 2.3. Ďalšou skutočnosťou, ktorou boli porušené práva odsúdeného na spravodlivý súd bola skutočnosť, že súd neprihliadal na charakter a závažnosť trestných činov, ale len na množstvo činov, čo nemá oporu v zákone, ktorý presne vymedzuje podmienky na podmienečné prepustenie. Naviac súd oznámil svoje rozhodnutie ex katedra, teda bez prerušenia, teda súd mal svoje rozhodnutie napísané ešte v čase, keď nevypočul ani účastníkov konania. 2.4. Skutočnosť, že odsúdený nebol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný svedčí o tom, že je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov, plniť
si svoje povinnosti pod dohľadom štátnych orgánov. Preto som, ako obhajca navrhol akceptovanie návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s tým, aby súd zároveň nariadiť probačný dohľad nad konaním odsúdeného v primeranej výmere a ustanoviť odsúdenému primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Konštatujem, že nie je možné odignorovať záverečný návrh riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 21.09.2023 „...odporúčam ho podmienečne prepustiť s dohľadom.“ 2.5. Odsúdený bude i po podmienečnom prepustení naďalej pod probačným dohľadom, ktorý mu môže byť uložený. Zároveň mu môže byť resp. mohla byť stanovená skúšobná doba v primeranom trvaní, ktorá sa bude javiť ako dostatočná a po ktorú bude odsúdený pod drobnohľadom orgánov verejnej moci tak, aby za takto stanovených podmienok odsúdenému umožňovali zachovať a posilniť vzťahy so svojou rodinou. Takéto rozhodnutie súdu by mohlo môjmu klientovi poskytnúť pocit, že nebol vylúčený zo spoločnosti a uľahčiť získanie alebo opätovné nadobudnutie práce v čase podmienečného prepustenia pod dohľadom. 2.6. Odsúdený uvádza, že zaujal kritický postoj voči trestnej činnosti, o čom svedčí aj jeho oľutovanie a priznanie skutkov. Chce viesť riadny život, a teda bude sa vyhýbať trestnej činnosti, chodiť do práce a venovať sa rodine. Dôvodil, že aj napriek svojej kriminálnej minulosti, má dostatočné predpoklady na zaradenie sa do normálneho spoločenského života. Mal za to, že doterajší výkon trestu bol dostatočným ponaučením aby ďalej nepáchal trestnú činnosť a má snahu to dokázať svojím deťom a svojej matke. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), ako i prvú materiálnu podmienku (počas doterajšieho výkonu trestu preukázal svoje polepšenie), druhú materiálnu podmienku, t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život, súd vyhodnotil ako zjavne nesplnenú. 7. Prvostupňový súd uviedol, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. Táto prognóza u odsúdeného, ako to vyplýva z hodnotenia ÚVTOS je menej priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a existuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Prvostupňový súd poukazuje na negatívny charakter správania a konania odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, pričom v minulosti bol už vo výkone trestu odňatia slobody. Povaha trestných činov (dvoch prečinov) spáchaných odsúdeným, pre ktoré je aktuálne vo výkone trestu a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so závermi hodnotenia, odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a možno konštatovať, že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli u odsúdeného k opakovanému páchaniu trestných činov a teda aktuálne nie je splnený ani predpoklad vedenia riadneho života na slobode. Prvostupňový súd v čase rozhodovania nevzhliadol dostatočný stupeň resocializácie u odsúdeného, čo by odôvodňovalo podmienečne ho prepustiť na slobodu bez potreby vykonať zvyšok trestu odňatia slobody. Uvedený skutkový a právny záver má okresný súd napriek tomu, že odsúdený má trest odňatia slobody predpokladane vykonať už dňa 17.02.2024. V prípade odsúdeného je teda
resocializačná prognóza nepriaznivá a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ dostatočne takým výchovným vplyvom, aby bol schopný viesť na slobode riadny život. V jeho prípade prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. 8. Sťažnostný súd s týmto záverom prvostupňového súdu, ktorý je citovaný v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia, súhlasí. Správnosť záveru prvostupňového súdu je daná tým, že tento súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o návrhu odsúdeného a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. 9. Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od vydania napadnutého uznesenia do dňa rozhodovania sťažnostného súdu, požiadal tunajší súd ústav na výkon trestu odňatia slobody o aktualizáciu hodnotenia správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Z aktualizovaného hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 25.01.2024 vyplýva, okrem iného, že počas celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný a neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania. Inak ústav hodnotil jeho správanie a vystupovanie tak, že je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa odsúdených sa snažiť dodržiavať, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, zachováva zásady slušného správania a vystupovania, v kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva, z radov odsúdených funkciu nezastáva. Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaných individuálny prístup. Odsúdený k svojej predchádzajúcej trestnej činnosti verbalizuje kritický postoj, ale tento sa však javí skôr ako formálny. Do budúcna deklaruje, že trestnú činnosť už nebude páchať. Možno konštatovať, že odsúdený plní ciele programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného riziká recidívy trestnej činnosti. Na záver riaditeľ ústavu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s probačným dohľadom. 10. Ani uvedená aktualizácia hodnotenia správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, nezmenila východiská, ktoré je potrebné uplatňovať pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 11. Sťažnostný súd na tomto mieste považuje za potrebné zrekapitulovať trestnú minulosť odsúdeného. Okrem prvých dvoch odsúdení v poradí, ako sú zaznamenané v odpise registra trestov a ktoré sú v súčasnosti zahladené, je potrebné uviesť nasledovné. Odsúdený bol v období rokov 2011 až 2021 trestaný nasledovným spôsobom: 3) Rozhodnutím Obvodného súdu Praha 9 zo dňa 19.06.2013 za spáchanie trestných činov krádeže a porušovania domovej slobody na podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 09.07.2014. 4) Rozhodnutím Okresného súdu Pardubice zo dňa 03.12.2013 za spáchanie trestného činu krádeže a trestného činu neoprávneného vstupu na súkromný pozemok a porušovania domovej slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený rozhodnutím zo dňa 12.02.2015 so skúšobnou dobou do 12.02.2017. 5) Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.06.2016 za spáchanie prečinu krádeže, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. 6) Rozhodnutím Landesgericht fur Strafsachen Wien zo dňa 31.01.2018 za spáchanie trestných činov vydieračského únosu, nedovolené obmedzovanie osobnej slobody a trestný čin krádeže, pričom trestnej činnosti sa dopustil dňa 07.11.2016. Za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody trvaní 21 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. 7) Trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 14.12.2018 za spáchanie prečinu krádeže a iné, ktorých sa dopustil dňa 09.05.2017, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so skúšobnou dobou na 24 mesiacov 8) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 13.06.2019, za spáchanie zločinov všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý zločin spáchal 25.01.2019, pričom bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov do 14.06.2024. 9) Trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 09.08.2021 za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom trestný čin spáchal 20.07.2020 a bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov, ktorý trest vykonal 20.09.2021 12. Z uvedeného prehľadu okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody na základe odsúdenia uvedeného pod číslom 4), ktoré realizoval Okresný súd Pardubice, pričom z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 12.02.2015 a bola mu určená skúšobná doba do dňa 12.02.2017. V skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa
dopustil spáchania viacnásobnej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený justičným orgánom Rakúskej republiky - odsúdenie uvedené pod číslo 6), pričom trestnú činnosť spáchal 07.11.2016. Následne bol súdmi Slovenskej republiky odsúdený za rôznu trestnú činnosť, ktorej sa dopustil dňa 09.05.2017, 25.01.2019 a 20.07.2020. Trestný čin nebezpečného vyhrážania, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 09.08.2021 - odsúdenie uvedené pod číslom 9) - spáchal dňa 20.07.2020, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 13.06.2019 - odsúdenie uvedené pod číslom 8). 13. Trestný zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by vylučovalo opakovane súdne trestané osoby z možnosti podmienečného prepustenia. Na druhej strane však rovnako platí, že predchádzajúce správanie sa osoby, ktorá žiada o podmienečné prepustenie, má dôležitý význam pre vytvorenie prognózy jeho budúceho správania po prípadnom podmienečnom prepustení. Veľký počet predchádzajúcich odsúdení, ako aj to, kedy k ich spáchaniu došlo, svedčí o negatívnom postoji odsúdeného k povinnosti dodržiavať právne normy a o malom rešpekte pred trestnoprávnymi sankciami, ktoré mu pri opakovanom páchaní trestnej činnosti hrozia. Odsúdený sa opakovane dopúšťal páchania úmyselnej trestnej činnosti, s krátkym časovým odstupom a to aj počas plynutia skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, respektíve skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom odsúdení. To svedčí záveru, že predchádzajúce tresty nemali na neho pozitívny východný účinok. U odsúdeného bol už raz aplikovaný inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pričom odsúdený svojím správaním v skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia nepreukázal, žeby toto opatrenie, dobrodenie v jeho prospech, malo v jeho prípade opodstatnenie a to bez ohľadu na to, že súdy nerozhodli o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. 14. Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že je daný dôvodný predpoklad, že v prípade jeho podmienečného prepustenia povedie riadny život. Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený, a preto zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. V tomto prípade trestná minulosť odsúdeného právom vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste a aj kladné hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať schopnosti prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu, v ktorom sa už v minulosti nachádzal a ktoré pozná, avšak pri existujúcich pochybnostiach, či takéto spávanie možno rovnako očakávať aj mimo týchto režimových opatrení, teda na slobode. 15. Sťažnostný súd je zároveň názoru, že ani uložené obmedzenia alebo povinnosti pri podmienečnom prepustení odsúdeného by neboli zárukou, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Sťažnostný súd ich považuje za nedostatočné vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorý opakovane neprejavujú rešpekt k pravidlám a právnemu poriadku. Keďže odsúdený už bol mnohokrát odsúdený a ani táto skúsenosť ho od ďalšieho protiprávneho konania neodradila, nemožno dôvodne predpokladať, že by rešpektoval uložené povinnosti a obmedzenia. Inštitút probačného dohľadu bol voči odsúdenému uplatnený pri odsúdení uvedenom pod číslo 8), avšak skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil spáchania inej úmyselnej trestnej činnosti tak ako to vyplýva z jeho záznamu v registri trestov uvedeným pod číslom 9). 16. Pokiaľ ide o ďalšie sťažnostné a námietky odsúdeného, ktoré sa týkajú jeho porušenia práva na poradu s obhajcom bez prítomnosti tretích osôb, tunajší súd konštatuje, že k porušeniu tohto práva nedošlo. Obhajca po svojom ustanovení mal dostatočný časový priestor, aby vykonal osobnú poradu alebo konzultáciu s odsúdeným, pokiaľ túto považoval za potrebnú. Zo zápisnice prvostupňového súdu o verejnom zasadnutí, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, nevyplýva, žeby obhajca alebo odsúdený žiadali súd o poskytnutie priestoru na poradu bez prítomnosti tretích osôb. 17. To, že sudca oznámil svoje rozhodnutie bez prerušenia verejného zasadnutia, neznamená že ho mal napísané ešte v čase, keď nevypočul ani účastníkov konania, tak ako to uvádza obhajca obžalovaného v sťažnosti. Prerušenie verejného zasadnutia nebolo potrebné v prípade, že sudca mal po skončení vykonaného dokazovania vytvorený názor na rozhodnutie a keďže rozhodoval ako samosudca, nebolo potrebné sa pred vyhlásením rozhodnutia radiť s inými osobami o obsahu rozhodnutia. 18. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto bola v celom rozsahu nedôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.