Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-38-2019.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/38/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobkyne C.O. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom X.. L. XXXX/X, XXX XX B. právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 v konaní o náhradu škody na zdraví v rámci prípravy pojednávania takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo sumy 14.689,- eur.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.08.2019 domáhala proti žalovanému náhrady škody na zdraví podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú utrpela v súvislosti so zraneniami pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 22.11.2016 v B. tak, že vodič Ľ. N. jazdiaci na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia evidenčné číslo B. nedal prednosť žalobkyni, ktorá vkráčala cez priechod pre chodcov, došlo k zrážke a žalobkyňa utrpela mnohopočetné zranenia. Osobné motorové vozidlo zn. zn. Škoda Octavia evidenčné číslo B. bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Ošetrujúci lekár žalobkyne C.. S. Y. vypracoval dňa 25.03.2019 lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., v ktorom základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil vo výške 835 bodov. Žalobkyňa v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si u žalovaného výzvou na plnenie zo dňa 12.04.2019 uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.918,- eur (835 bodov x 20,26 eur). Žalovaný v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.06.2019 poskytol žalobkyni poistné plnenie v sume 1.551,- eur (85 bodov x 18,24 eur) a to za položku 432c, ktorá bola v lekárskom posudku hodnotená v počte bodov 85. Vzhľadom k tomu, že uplatnený nárok bol žalovaným uspokojený len čiastočne, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 15.195,- eur (750 bodov x 20,26 eur) s príslušenstvom a mimoriadneho navýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% t.j. v sume 5.075,40 eur, keď v prípade žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila písomne a uviedla, že po uplatnení nároku žalobkyňou , ktorý bol zaevidovaný u žalovaného pod č. X XXX XXX XXX, žalovaný pristúpil k likvidácii danej škodovej udalosti a na základe zdravotnej dokumentácie poukázal dňa 17.06.2019 žalobkyni sumu 1.551,- eur zodpovedajúcu objektívne preukázanej položke 432c v hodnote 85 bodov pri výške bodu 18,24 eur. Následne za účelom objektivizácie uplatneného nároku poškodenej žalobkyne požiadal znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. o vypracovanie odborného
vyjadrenia. Znalecký ústav vypracoval odborné vyjadrenie č. 311/2019, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na 725 bodov, pričom skonštatoval, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené v posudku C.. S. Y. je preukázateľne iba čiastočne. Žalovaný následne dňa 17.09.2019 poukázal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni sumu vo výške 14.689,- eur (725 bodov x 20,26 eur) a o výsledku šetrenia žalobkyňu vyrozumel v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.09.2019. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný uviedol, že žalobu v tejto časti pokladá za nedôvodnú, žalobkyňa v žalobe nepreukázala rozsah a intenzitu vzniknutej škody a jej vplyv na jednotlivé oblasti jej života, v žalobe tvrdené skutočnosti ohľadne intenzity a charakteru väzieb medzi žalobkyňou a jednotlivými oblasťami života sú ponechané iba v rovine vágnych fráz a všeobecných tvrdení bez možnosti ich následnej verifikácie. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Žalobkyňa pred začatím prvého pojednávania vo veci podaním doručeným súdu dňa 23.10.2019 vzala žalobu v celom rozsah späť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.09.2019 poskytol žalobkyni odškodnenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.689,- eur. Rozdiel medzi žalobkyňou uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 15.195,- eur a žalovaným poskytnutou náhradou škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 14.689,- eur predstavuje sumu 506,- eur (15.195 eur - 14.689 eur). Žalobkyňa je počas priebehu konania opakovane konfrontovaná s nepríjemnými spomienkami vzťahujúcimi sa na dopravnú nehodu, pričom samotný spor negatívne pôsobí na jej dopravnou nehodou poznačenú psychiku. Súdne konanie žalobkyňu traumatizuje a vyčerpáva ju natoľko, že už nemá záujem na jeho pokračovaní. Žalobkyňa vzhľadom na poistné plnenie uspokojujúce jej petitórny nárok na odškodnenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj s poukazom na princíp procesnej ekonómie uviedla, že na poskytnutí navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.075,40 eur netrvá. Žalobkyňa žiadala konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu vychádzajúc pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia z výpočtového základu 14.689,- eur t.j. sumy žalovaným poskytnutého odškodnenia vyplateného po podaní žaloby. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedla, že späťvzatie dôvodne podanej žaloby realizovala v dôsledku správania sa žalovaného. Žalobkyňa tiež uviedla, že neplnenie časti uplatneného nároku v rozsahu 506 eur bolo dôsledkom žalovaným vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré žalobkyňa z dôvodu hospodárnosti konania akceptovala. Vo vzťahu späťvzatia žaloby v časti uplatneného nároku ohľadne mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia by záviselo od úvahy súdu a teda ani v prípade späťvzatia žaloby v tejto časti sa nemôže jednať o procesne neúspešnú žalobkyňu. 3.1. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobkyňou a jej návrhu na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% nijakým spôsobom nevyjadril.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5. Žaloba bola žalobkyňou vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným vo výške 14.689,- eur po podaní žaloby. Zastavenie konania procesne zavinil žalovaný a preto má žalobkyňa nárok na plnú náhradu trov konania. 8.1. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku má v prejednávanom spore nárok na náhradu trov konania žalobkyňa v rozsahu 100% zo sumy vyplatenej žalovaným titulom náhrady škody za sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy, ktorá bola žalovaným vyplatená na základe odborného vyjadrenia znaleckého ústavu. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 Civilného sporového poriadku) súd uplatní i na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nakoľko nemožno žalobcu totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobkyňu v predmetnej veci bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu, závisela vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia výlučne od úvahy súdu. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to z poskytnutej sumy žalovaným. 8.2. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.