Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-35-2019.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2019, v trestnej veci obžalovaného D. F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/49/2011 zo dňa 01.03.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému D. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom A., K.. J.. S. XX, Z.. P.,
u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2) Tr. zákona peňažný trest vo výške 160,- (jednostošesťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného D. F. vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:
- dňa 05.09.2010 asi okolo 00.05 hod. v obci A., Z. P., na ul. S. pred objektom Pohostinstva „Vo dvore“ po predchádzajúcom vzájomnom slovnom a fyzickom nedorozumení sa začal s poškodeným D. T. naťahovať, až spolu spadli na zem, kde poškodeného D. T. udrel štyrikrát päsťou do oblasti hrudníka a hlavy a toto napádanie poškodeného D. T. sa opakovalo ešte dvakrát, čím D. T. spôsobil ľahké poranenia v oblasti hlavy a tváre.
Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona stanovil skúšobnú dobu na 1 rok. Poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s jej nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s tým, ako súd prvého stupňa v posudzovanej veci vyhodnotil nutnú obranu obžalovaného. Podľa odôvodnenia rozsudku o nutnú obranu zo strany obžalovaného sa malo jednať iba čiastočne, zo strany poškodeného D. T. na obžalovaného sa útok skončil v okamihu, keď sa obžalovaný po úderoch päsťou od poškodeného spod poškodeného vymotal a znova do neho skočil, kde päsťami ho udrel štyrikrát do oblasti hlavy a hrudníka. V tomto okamihu mal obžalovaný prekročiť, podľa okresného súdu, rámec nutnej obrany, pretože útok poškodeného ďalej nepokračoval, ale obžalovaný prevzal iniciatívu v úmysle vysporiadať sa s poškodeným, začal útočiť na poškodeného. Preto časť skutku uvedená vo výrokovej časti rozsudku má podľa súdu znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, pretože obžalovaný konaním, ktoré nemalo charakter nutnej obrany na mieste verejnosti prístupnom, sa dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného D. T.. S týmito závermi okresného súdu však nesúhlasí, z toho, ako okresný súd ustálil priebeh vzájomného incidentu medzi poškodeným D. T. a obžalovaným nevyplýva, žeby obžalovaný útočil na D. T. po tom, čo prestal D. T. útočiť, resp. útok z jeho strany skončil. Malo sa jednať o štyri údery päsťami do hlavy a hrudníka poškodeného. Takýto záver však nevyplýva ani z výpovede obžalovaného, na ktorú sa súd v tejto súvislosti odvoláva, ani z výpovede svedkov. Pred obranou obžalovaného sa do incidentu zapojila aj dcéra a manželka poškodeného D. T., ktoré začali obžalovaného ťahať za vlasy a E. T. E.. ho kopla do oblasti tváre, obe ho chytili za ramená a prevrátili ho na chrbát, keď k nemu pristúpil poškodený, ktorý skočil na neho a päsťami ho udieral do hlavy. Uvedené konanie obžalovaného (použitie štyroch úderov do oblasti hrude a tváre útočiaceho D. T.) vzhľadom na všetky okolnosti prípadu spĺňa podmienky nutnej obrany, nakoľko bol fyzicky napadnutý poškodeným a svojím konaním odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok poškodeného, ku ktorému sa pridali aj ďalšie osoby a zvolený spôsob obrany obžalovaného bol vzhľadom na spôsob útoku, miesto a čas útoku a okolnosti vzťahujúce sa na osobu útočníka primeraný. Na viacerých miestach súd prvej inštancie uviedol pri hodnotení priebehu incidentu obžalovaného a poškodeného, že vzhľadom na vykonané dôkazy je pravdivá, teda dôveryhodná verzia incidentu, ktorú uvádzal práve obžalovaný a ďalší svedkovia a nie verzia podľa poškodeného a jeho príbuzných (D. T. a E. T. E..). Preto nie je možné vyhodnotiť ako dôveryhodné ani tvrdenie detí poškodeného, že poškodený mal byť unavený a nejavil záujem o ďalšie pokračovanie bitky. Ak sa okresný súd pri svojom závere, že v určitom čase sa už nemalo jednať o nutnú obranu, odvoláva na výpoveď detí poškodeného, ich výpoveď vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôveryhodná. Z tvrdenia svedkov J., detí poškodeného, že bitka sa opakovala trikrát, nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že zo strany obžalovaného sa malo jednať o prekročenie nutnej obrany. Práve poškodený ako prvý fyzicky zaútočil na obžalovaného, následne sa obžalovaný bránil útoku poškodeného, takýto priebeh okrem detí poškodeného potvrdili všetci prítomní svedkovia, ktorí boli prítomní pri incidente, okrem C. F. (T.), títo svedkovia nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere k obžalovanému. Poškodený D. T. nesúhlasil s tým, aby jeho dcéra Dominika mala vzťah s obžalovaným a táto vo svojej výpovedi uviedla, že práve jej otec D. T. stále rozprával, že keď obžalovaného niekde uvidí, tak ho zabije a prisahal, že ona s ním (obžalovaným) nebude. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože ide z jeho strany o nutnú obranu. V prípade, ak odvolací súd v časti výroku o vine obžalovaného napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdí, navrhol, aby krajský súd uložil primeraný peňažný trest vzhľadom na to, že obžalovaný je ženatý, je otcom štyroch maloletých detí a podniká v oblasti ťažby dreva, kde dosahuje priemerný mesačný prijem okolo 800,- eur.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Keďže krajský súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Krajský súd len v stručnosti uvádza, že v tomto prípade ide o v poradí tretie rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, pričom naposledy vo veci rozhodol krajský súd vo veci dňa 23.2.2016 (sp. zn. 4To 40/2015), keď zrušil po druhýkrát rozsudok okresného súdu a tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol, zároveň uložil okresnému súdu, aby vo veci odstraňoval podstatné rozpory vo výpovediach svedkov a obžalovaného a aby dopočul znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia.
Okresný súd po zrušení a vrátení veci krajským súdom prejednal vec v novom zložení, pričom hlavné pojednávanie prebehlo nanovo počnúc od prečítania obžaloby. Pri tomto opätovnom konaní na okresnom súde však nebolo možné vo veci objektívne odstraňovať rozpory uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu z dôvodu, že obžalovaný D. F. po tom, čo vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu obžalobou prokurátora využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Rovnako tak poškodený D. T. využil svoje právo vo veci nevypovedal, keďže medzičasom sa obžalovaný stal jeho zaťom. Ďalší svedkovia, ktorí mali byť priamymi svedkami incidentu a to E.S. Č. (S.. T.) a D. T. dlhodobo žijú a pracujú v USA a nebolo ich možné z tohto dôvodu predvolať a vypočuť vo veci.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd po zrušení a vrátení veci vykonal v prejednávanom prípade všetky dostupné dôkazy, napriek tomu nebolo možné odstrániť rozpory, na ktoré krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal. Na okresnom súde boli prečítané výpovede obžalovaného D. F. a poškodeného D. T. z prípravného konania, ďalej v konaní pred súdom boli vypočutí svedkovia H. J., ktorý potvrdil verziu obžalovaného z prípravného konania v podstatných bodoch, ďalej bol vypočutý svedok D. I., ktorý viezol obžalovaného na ošetrenie do nemocnice, svedok E.. D. P., ošetrujúci obvodný lekár obžalovaného ako aj poškodeného, ktorý uviedol, že si pamätá, že sa jednalo o vzájomné napadnutie obžalovaného a poškodeného, ďalej bola vypočutá svedkyňa I. Č., pracovníčka SAD Poprad, ktorá potvrdila, že poškodený D. T. bol práceneschopný od 5.9.2010 do 19.10.2010, na hlavnom pojednávaní pripustila, že je možné, aby si vodiči vymenili služby bez vedomia dispečera. Vo veci vypovedala svedkyňa C. F., dcéra poškodeného a manželka obžalovaného, ktorá samotný incident nevidela, videla len obžalovaného ako prišiel do pohostinstva skrvavený po bitke a povedal, že ho zbili. Vo veci bol vypočutý aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý pripustil, že v prípade, ak by obžalovaný udrel poškodeného železnou tyčou po hlave, utrpel by tento asi vážnejšie poranenia, než utrpel poškodený v tomto prípade. Pri ošetrení a hospitalizácii poškodeného D. T. dňa 5.9.2010 bol uňho zistený otras mozgu I. stupňa, zlomenina hornej čeľuste vľavo, tržnozmliaždená rana hornej pery úst, mnohopočetné pomliaždenie a krvné výrony hlavy a tváre vľavo, pomliaždenie hrudníka vľavo a pomliaždenie a odreniny kože oboch lakťov s dobou liečenia 35 dní.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade išlo o dlhodobejší konflikt medzi obžalovaným, ktorý bol v čase skutku priateľom dcéry poškodeného a poškodeným, ktorý nesúhlasil so vzťahom svojej dcéry C. a obžalovaného. Vo vzťahu ku skutku samotnému boli či už to v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom vykonané dve skupiny protichodných dôkazov pokiaľ ide o popis samotného incidentu ohľadom toho kto ho začal a kto koho napadol. Na jednej strane to bol obžalovaný a priami svedkovia H. J. a Q. E., ktorí potvrdili verziu obžalovaného v tom, že prvý napadol poškodený obžalovaného a do bitky sa zapojili aj syn, manželka a dcéra poškodeného. Na druhej strane to bola výpoveď poškodeného D. T., ktorú potvrdila aj svedkyňa E. T., dcéra poškodeného, ktorá uviedla, že to bol obžalovaný, ktorý ako prvý napadol jej otca a udrel ho aj kovovou tyčou z konského postroja a že aj H. J. a E. F. napadli poškodeného a svedok D. F., syn poškodeného, ktorý potvrdil, že otca napadol obžalovaný. Svedkyňa R. P. uviedla, že ako prvý napadol poškodený obžalovaného tak, že doňho sotil a nadával mu, svedkyňa R. U., rod. P.Á. videla ako sa obžalovaný a poškodený navzájom napádali.
Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a aj veľmi podrobne, v konkrétnostiach na nich odkazuje, keďže toto hodnotenie zodpovedá obsahu zápisníc či už z prípravného konania alebo konania pred súdom.
Správne okresný súd ustálil časť útoku, kedy ako sám obžalovaný uviedol vo svojej výpovedi dňa 18.1.2011, poškodený D. T. ležal na zemi na chrbte a on (obžalovaný na ňom kľačal), načo prišla manželka a dcéra obžalovaného E. a obidve obžalovaného prevrátili na chrbát, následne ho poškodený napadol päsťami. Nato sa obžalovaný spod poškodeného vymotal a znova na poškodeného skočil a udrel ho päsťami asi štyrikrát až päťkrát, potom podišiel poškodený k svojmu autu, kde bol opretý o vozidlo a manželka ho povzbudzovala, aby išiel biť obžalovaného, avšak ten už nešiel.
Z tejto výpovede samotného obžalovaného jednoznačne plynie, že v čase, keď naňho poškodený neútočil to bol práve obžalovaný, kto napadol poškodeného, skočil naňho a udieral ho päsťami do hlavy a hrudníka. Takéto konanie obžalovaného nenapĺňa znaky nutnej obrany, keďže poškodený v tom čase na obžalovaného neútočil.
Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.
Krajský súd však vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku, vzhľadom na okolnosti prípadu, keď išlo v podstate o vzájomnú bitku ako aj to, že v súčasnej dobe sú obžalovaný a poškodený príbuzní, keď aj poškodený odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať proti obžalovanému práve pre blízky príbuzenský pomer, čo svedčí pre to, že medzičasom sa zrejme vzťahy medzi nimi zlepšili, bol krajský súd toho názoru, že primeraným trestom je trest peňažný a tento obžalovanému uložil na samej dolnej hranici a to vo výške 160,- eur, ktorý trest považuje krajský súd za primeraný aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný a v mieste bydliska má dobrú povesť. Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste. V ostanom považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný