Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/92/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: M. Z., H.. X.X.XXXX, C. E. X, XXX XX S., zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie 2.106,62 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -79 zo dňa 20.06.2019, takto

rozhodol:

Mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančného súdu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa a o ochrane spotrebiteľa, až 4, a ž 3, , a . Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -35 zo dňa 4.4.2017 v právnej veci žalobkyne Dariny Mihálikovej, nar. 6.2.1957 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.106,62 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, pričom zároveň priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.3.2018. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -64 zo dňa 15.2.2018 bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobkyni priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že úverová zmluva pôvodne uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.10.2007 je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na a násl. (ďalej len „“). Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol právoplatne zaviazaný vydaním bezdôvodného obohatenia, čoho sa v inom konaní musela domáhať žalobkyňa žalobou. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá

byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd viazaný právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu v uznesení č.k. -57 považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 1.000 eur, a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobkyne. Ak by žalobkyňa pôvodné konanie neiniciovala, jej reálna strata by predstavovala 2.106,62 eura, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 04.10.2016, podľa ktorého minimálna výška primeraného finančného zadosťučinenia by mala byť nad 50 % sumy, o ktorú chcel dodávateľ spotrebiteľa pripraviť. Nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný (i keď pôvodný spotrebiteľský vzťah vznikol ešte v roku 2007), pretože o bezdôvodnom obohatení bolo právoplatne v prospech žalobkyne rozhodnuté až dňom 09.03.2018, teda je nutné od tohto momentu počítať plynutie premlčacej lehoty, pričom žaloba bola doručená súdu 24.05.2018, teda nie mimo rámec 3-ročnej premlčacej lehoty. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 .

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, čo odôvodnil tým, že súd neuviedol na základe čoho posúdil splnenie podmienok pre záver, že došlo k vzniku nároku na finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva označenie porušeného práva alebo povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Účelom finančného zadosťučinenia bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké spotrebiteľské právo. Z obsahu rozsudku nevyplýva ani to, aké skutkové okolnosti odôvodňujú posúdenie nároku a z akých dôkazov vyplývajú. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj čo do výšky finančného zadosťučinenia. V tomto smere súd neuviedol žiadne odôvodnenie. Aj keď výška primeraného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, event. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

4. Vo veci rozsudkom č.k. -34 zo dňa 27.11.2018 prvoinštančný súd o nároku žalobkyne rozhodol. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania uznesením č.k. -57 zo dňa 9.4.2019 prvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom odvolacieho prieskumu je v poradí druhé prvoinštančné rozhodnutie č.k. -79 zo dňa 20.6.2019. Preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa rozhodnúť vo veci aj napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci prvoinštančným súdom.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. na nariadenom pojednávaní podľa a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne a je potrebné ho zmeniť.

6. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v . Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku ( ) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle , lebo výška priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur nie je preskúmateľná. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa. V tejto časti odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky vznesené žalovaným za dôvodné. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. -35 zo dňa 04.04.2017 žalobkyňa úspešne uplatnila svoj

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.106,62 eura. Z jeho odôvodnenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -64 zo dňa 15.02.2018 je zrejmé, že sporové strany uzatvorili zmluvu o úvere neplatne. Zmluva o úvere neobsahovala dojednanie úroku ale len odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 26.637 Sk. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 3.367,99 eura namiesto poskytnutej sumy 1.261,37 eura (rozdiel 2,106,62 eura). Z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia však nie je zrejmé, z akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal pri posudzovaní rozsahu nároku žalobkyne hoci mu vec bola už raz vrátená z rovnakého dôvodu. Súd prvej inštancie ani po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okrem poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. nijako bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na polovicu z uplatnenej sumy. V tejto časti preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa ust. , odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak po a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a po b) ak odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. V súvislosti s výkladom samotného pojmu úspešné uplatnenie práva zo strany spotrebiteľa sa poukázalo na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.

9. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, ako aj s ohľadom na výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovanou je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Žalobkyňa na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o úvere uhradila žalovanej sumu 2.106,62.- eura, ktorú mu nebola povinná uhradiť. Tým žalobkyňa musel iniciovať súdne konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie

žalovaného a následné vymáhanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovanej je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Ako už odvolací súd viac krát uviedol, nie sú pochybnosti o tom, že spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, to však neznamená, že jej patrí v takej výške ako sama požadovala alebo v sume minimálne jednej polovice sumy, o ktorú by bez iniciovania súdneho konania prišla. Takýto ničím neodôvodnený názor neobstojí, pretože pri určení výšky treba prihliadať na všetky okolností prípadu. Bolo povinnosťou žalobkyne aspoň tvrdiť vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku, ako ho pociťovala a prežívala, teda svoj nárok individualizovať. V žalobe výšku nároku na primerané finančné zadosťučinenie odôvodnila výškou bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor a aj na pojednávaniach zástupca žalobkyne iný argument neuviedol a neuviedol ho ani odvolaciemu súdu. Preto odvolací súd ako jediný dôvod pri úvahe o výške uplatneného nároku vychádzal len z hroziacej ujmy na strane žalobkyne, kde žalovaný by sa bezdôvodne obohatil na jej úkor, ak by svoj nárok nebránila súdnou cestou. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma 50,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa neuviedla, ako situácia, že žalovanému uhrádzala bezdôvodne sumu 2.106,62 eura vplývala na jej pocity, prežívanie, či konanie žalovaného malo na jej sociálnu situáciu vplyv a či absencia sumy 2.106,62 eur mala na jej finančnú bezpečnosť vážne dôsledky. Odvolací súd preto pri úvahe o výške nároku ako jediný argument zohľadnil okolnosť, že žalobkyňa sa vydania bezdôvodného obohatenia musela domáhať na súde. Preto považoval za primeranú výšku 50 eur. V prevyšujúcej časti ako nedôvodnú súd žalobu zamietol (čo do sumy 950 eur).

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a 262 ods. 1 . Hoci v súčasnosti účinný , ktorý nahradil (ďalej len ) neobsahuje ust. , zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo). Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. zo dňa 13.12.2017, v ktorom uviedol, že “zásadu úspechu vo veci ( ) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znalečnej činnosti.“ Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto z jeho procesného úkonu závisela výlučne od úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela nepochybne od úvahy súdu. Hoci bola výška finančného zadosťučinenia odvolacím súdom znížená, žalobkyňa bola v konaní úspešná čo sa týka nároku na jeho priznanie (čo do základu), a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia ( )

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.