Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/22/2019

Potvrdené rozhodnutím 6To/58/2020
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2020, v trestnej veci proti K. T., obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.12.2019 sp.zn. 3T/22/2019 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. T.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.12.2019 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

K. T. , nar. X. X. XXXX v T., trvale bytom K., R. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa XX. 4. XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci K. na ulici R. pred obytným domom s popisným číslom XXX/XX po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol K. T. a X.. K. D., a to takým spôsobom, že K. T. udrel dvakrát otvorenou dlaňou po tvári a vyhrážal sa jej, že zomrie a X.. K. D. fyzicky napadol takým spôsobom, že ho pritlačil o auto, ktoré bolo odstavené na ulici, tlačil mu rukami hrdlo a viackrát ho udrel päsťami do oblasti tváre a pritom sa mu vyhrážal, že ho zabije, zadusí a vypáli mu dom, pričom poškodenej K. T., nar. X.XX.XXXX, bolo podľa lekárskej správy spôsobené zranenie, a to odreniny predlaktia vpravo, vyžadujúce si jednorazové ošetrenie a poškodenému X.. K. D., nar. X.XX.XXXX, boli podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva spôsobené zranenia, a to odreniny a pomliaždenie koreňa nosa vpravo, zlomenina nosovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do čeľustnej dutiny (tzv. haemosinus), pomliaždenie hornej a dolnej mihalnice vpravo s krvnou podliatinou a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, pomliaždenie hornej a dolnej pery vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív na krku s bolesťami pri hltaní (tzv. odynofágia) s dobou liečenia XX dní, pričom svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu u poškodených o svoj život a zdravie a skutku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe (osobe vyššieho veku),

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 127 ods. 3 Tr. zákona),

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd u k l a d á obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom (bolestné).

Podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X.. K. D. , nar. X.XX.XXXX v N., trvale bytom T., V. XXXX/X, spôsobenú škodu na zdraví (bolestné) vo výške X.XXX,- € (jE.).

odôvodnenie:

Na obžalovaného K. T. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 127 ods. 3 Tr. zákona), prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 127 ods. 3 Tr. zákona) a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených a svedkov, výsluchom znalca, znaleckým posudkom, listinnými dôkazmi a zvukovým záznamom, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný K. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že v predmetný deň sa v čase približne okolo X.XX až X.XX hod. chystal do T., keď počul, že sa blíži nejaké nákladné auto. V domnení, že to je sused, prišiel k oknu, kde počul aj videl pípanie nákladného auta odťahovej služby. Keď potom ďalej pozeral z okna, tak zbadal, ako do jeho auta sadol poškodený D., na čo zakričal ešte v byte mame aj sestre, „starý mi kradne auto“ a vybehol von na ulicu. Keď prišiel na ulicu, tak v aute sedel poškodený D., na ceste za autom stála jeho vtedajšia manželka poškodená D.. D. opakovane vyzval, aby z auta vystúpil a aby mu nekradol auto, jednalo sa o V. U., ktorý síce s manželkou nadobudli počas trvania manželstva zo spoločných peňazí, avšak toto auto využíval výlučne on, keďže manželka vtedy nemala vodičský preukaz. D. z auta vystúpil až po opakovanej výzve a to so slovami, že čo chce, že to je jeho auto, a že on si auto berie. On stál celý čas vedľa dverí vodiča, D. mal dvere otvorené a keď z auta vystúpil, tak ho D. fyzicky napadol, a to tak, že do neho sotil a päsťou ho začal udierať do hlavy a potom aj do chrbta. Na to následne pribehla D., ktorá ho tiež udierala do hlavy aj do chrbta, a to v momente, keď bol D. pritlačený o auto. D. mu spôsobila na čele aj tržnú ranu, a to zrejme buď nejakým prsteňom alebo kľúčami, ktoré musela mať v ruke. Toto všetko videla z okna jeho mama aj sestra, ktoré následne vybehli z bytovky so slovami, že prečo ho D. bijú. On sa celý čas nebránil, nakoľko bol pritlačený o auto, a k D. stál chrbtom. Snažil sa nič poškodeným neurobiť, keďže si bol vedomý toho, že sa poškodení snažia na neho niečo vytiahnuť, aby docielili to, že nebude mať žiaden kontakt s dieťaťom, ktoré má s poškodenou D.. Keď ho D. potom pustil, následne pri zadnej časti auta napadol aj jeho mamu, a to tak, že ju chytil za krk a pritlačil ju o auto. D. jeho mamu začal škrtiť, na čo on medzi nich skočil a snažil sa ich od seba odtlačiť. Medzitým D. opakovane kričal, že ich všetkých vystrieľa, pričom takto sa vyhrážal už aj v minulosti. N. ako D. škrtil jeho mamu, tak D. napadla jeho sestru S. T., a to tak, že jej vytočila ruku a vulgárne jej nadávala, napríklad do kuriev. On sa obom konfliktom snažil zabrániť, aby tieto konflikty prestali, pri tom nikoho nenapadol, nikoho neudrel a snažil sa iba brániť. V podstate zasiahol iba vtedy, keď bola napadnutá jeho mama a sestra, a to tým spôsobom, že D. chcel oddeliť od jeho mamy a D. chcel oddeliť od jeho sestry, ale ani pri tom nikoho neudieral, ani na nikoho fyzicky neútočil. Po tom všetkom privolal svojim mobilným telefónom políciu a čakal na mieste, kde došlo k incidentu, kým príde polícia. D. mu po celý čas, kým prišla polícia, vulgárne nadávali, vyhrážali sa a v tomto správaní pokračovali aj po tom, čo prišli na miesto policajti a stále sa domáhali auta. Po tom, čo príslušníci polície z miesta incidentu odišli, tak odišli aj obaja D., a to svojím motorovým vozidlom, pričom obaja odišli bez akýchkoľvek zranení a bez krvácania. On išiel podať trestné oznámenie na políciu a následne šiel na lekárske ošetrenie. Celú túto záležitosť bral ako krádež jeho auta, keďže na súd podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého mal mať výhradné právo užívať motorové vozidlo, ktoré inak patrí do D.. Poškodení boli za tento incident riešení v priestupkovom konaní na Okresnom úrade v T., kde aj boli zatiaľ neprávoplatne uznaní vinnými z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a hrubým správaním, jeho vec však bola riešená trestným stíhaním.

Oproti tomu poškodený X.. K. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň okolo X.XX hod. šli s dcérou po auto V. U. do K., čo bolo na podnet dcéry, nakoľko ona nemala vodičský preukaz a chcela, aby odťahovou službou premiestnili toto vozidlo do T. k nej na dvor. Odťahovú službu chceli použiť z toho dôvodu, že vozidlo vtedy nemalo značky, nakoľko bolo odhlásené z evidencie. Keď si sadol do vozidla (jeho dcéra mala jeden duplikát kľúčov, druhé kľúče mal obžalovaný) a kľúčom odistil volant, v tom momente vybehol z bytovky najskôr obžalovaný a za ním aj jeho matka a s malým časovým odstupom nakoniec aj jeho sestra. V. pribehol k vozidlu a otvoril na ňom dvere, ktoré boli zatvorené, a kričal na neho, že prečo mu kradne vozidlo. On sa ho snažil nepustiť, ale obžalovaný ho pretlačil. Obžalovaný ho začal ťahať z vozidla, a aj keď sa držal volantu, tak sa mu nakoniec silou podarilo ho vytiahnuť von. Po vytiahnutí z vozidla ho obžalovaný pritlačil k vozidlu a snažil sa ho kolenom kopať do rozkroku, on sa svojou nohou snažil, aby sa tam nedostal. Rukami ho obžalovaný, pritlačeného o vozidlo, dusil a bil päsťami do celého tela, a to najmä do tváre. On sa snažil v rámci bránenia sa o to, aby sa obžalovaný čo najmenej dostal k jeho telu, avšak vzhľadom na dobrú fyzickú kondíciu obžalovaného od neho napriek tomu obdržal dosť veľa úderov. V určitom momente potom začal aj kričať o pomoc slovami „ľudia pomáhajte, T. nás bijú“, dcéra sa snažila aj niekoľkokrát volať políciu. Počas toho, ako zápasil s obžalovaným, si do motorového vozidla sadla jeho dcéra, nakoľko do nej dobiedzali matka a sestra obžalovaného, na čo sa obžalovanému podarilo cez dvere spolujazdca si sadnúť do auta na sedadlo spolujazdca, kde jeho dcéru udrel niekoľkokrát po tvári, strhol jej z tváre okuliare, stisol ich a vyhodil von z auta. Pamätá si aj to, že obžalovaný vytrhol jeho dcére z ruky telefón a v aute ho hodil na zem, keďže jeho dcéra sa snažila všetko, čo sa dialo, nahrávať na svoj telefón. On sa potom obžalovaného snažil vytiahnuť z auta, počas toho ako sa ho snažil z auta vytiahnuť, tak ho ťahali za oblečenie zozadu sestra a matka obžalovaného. Obžalovaný, ako aj jeho matka a sestra, sa jemu aj jeho dcére počas incidentu niekoľkokrát vyhrážali. Obžalovaný mu napríklad povedal, že ho zadusí, zabije a pokiaľ sa dobre pamätá, tak asi jeho matka sa vyhrážala tým, že má peniaze, že si zaplatí mafiu, a že ich mafia vypáli.

So svojou dcérou teda boli fyzicky aj verbálne napadnutí tak, že obžalovaný so svojou matkou a sestrou ich napadli na verejnom priestranstve pri motorovom vozidle, oni pri tom za nikým neprišli, nikoho nenapadli a nikomu sa ani nevyhrážali. Najzávažnejším zranením, ktoré utrpel v rámci incidentu s obžalovaným, bola zlomenina nosa, ku ktorej došlo určite hneď na začiatku ich konfliktu, keď bol pritlačený o auto a obžalovaný ho udieral päsťou do celého tela, aj do tváre. Z nosa mu tiekla trocha krv, ale nevie sa vyjadriť, či na ňom boli viditeľné aj nejaké ďalšie zranenia, keďže nemal pri sebe žiadne zrkadlo, aby sa mohol vidieť. Zranenia si všimol na sebe až keď prišiel domov a videl sa v zrkadle, to bolo až v popoludňajších hodinách, ale postupne na sebe zranenia cítil. Pokiaľ on spôsobil obžalovanému nejaké zranenia, tak to bolo iba v rámci obrany, nie je si vedomý toho, aby obžalovaného nejako udieral päsťami alebo ho nejako poranil.

Výpoveď poškodeného X.. K. D. potvrdila na hlavnom pojednávaní aj jeho dcéra, poškodená K. D. (predtým T.), ktorá priebeh incidentu popísala v podstate zhodne, ako poškodený D., s tým, že po tom, čo bol jej otec obžalovaným vytiahnutý z vozidla, začal ho obžalovaný biť po celom tele, vrátane tváre, povedal mu doslova „ty chuju, zabijem ťa, zadusím ťa“. Obžalovaný opieral jej otca o auto a bil ho päsťami, pričom sa postupne o auto posúval až k druhej strane auta. Vtedy si ona sadla dnu do auta na miesto vodiča. Keď sa následne začali s jej otcom naťahovať sestra obžalovaného aj s jej matkou, sadol si do auta na sedadlo spolujazdca obžalovaný, ktorý ju chytil pod krk a dvakrát ju udrel do tváre, pritom jej vybil z ruky telefón, ktorý jej spadol na podlahu auta a povedal jej „zomrieš ty, tvoja matka aj tvoj otec“. Obžalovaný jej z tváre strhol aj okuliare, vo svojej ruke ich pokrčil a vyhodil z auta. Obžalovaný potom vyšiel z auta, začal opäť biť jej otca, ona ostala v aute sama a snažila sa volať políciu. Medzitým kričala „ľudia pomoc, pomôžte nám, T. nás bijú“. Medzitým na ňu matka obžalovaného pokrikovala „ty kurvo, zabijem ce, ja mám peniaze, mafia Vám vypáli dom“. Čo sa týka nejakých viditeľných zranení jej otca, tak si všimla, že mu tiekla krv z nosa a mal opuchnutý nos aj oko. Od tohto incidentu má strach, nikde nechodí sama, keď niekam ide, tak ide buď s rodičmi alebo so svojím bratom, sama nejde ani na nákup ani na prechádzku s dieťaťom, aj do práce ju chodí odprevádzať jej otec. Z obžalovaného má strach, pretože sa správa agresívne a arogantne.

Na druhej strane verziu obžalovaného potvrdzujú svedkyne S. T. (sestra obžalovaného) a K. T. (matka obžalovaného).

Z výpovede svedkyne S. T. vyplynulo, že v predmetný deň počula dole pri bloku nejaký buchot. Keď prišla k oknu, tak videla, ako sa jej brat (obžalovaný) naťahuje s poškodeným X.. D., ktorý jej brata bil, udieral ho rukami, najmä do hlavy a to isté robila aj bratova bývalá manželka K. D., teda D. udieral jej brata z jednej strany a jeho bývalá manželka ho udierala z druhej strany. S mamou sa potom išli dole pred bytovku pozrieť, čo sa tam deje. J. došli na miesto incidentu, tak D. ju chytila a začala udierať s tým, že sa nemá starať do toho, čo sa tam deje. D. potom začal útočiť aj na jej mamu, začali sa tam všetci naťahovať, v rámci čoho aj ona dostala od D. dvakrát do hlavy, a keď sa otočila, tak ju D. škrabla na ruke a následne jej privrela ruku do dverí auta. Jej brat nikoho neudrel, na nikoho neútočil, snažil sa od seba ľudí odtiahnuť a ukľudniť situáciu, naopak bol to on, ktorý mal poškriabanú hlavu. Na mieste padli aj nejaké nadávky, ako z jej strany, tak aj zo strany poškodených, nevie sa ale vyjadriť, kto konkrétne a akým spôsobom komu nadával. Čo sa týka vyhrážok, D. sa im vyhrážal, že on im ešte ukáže, a že ich dá postrieľať, jej brat sa určite nikomu nevyhrážal a ani ona sa nikomu nevyhrážala. D. z miesta incidentu odišiel bez ujmy na zdraví, nebolo na ňom vidieť žiadnu krv ani nič podobné, sadol do auta a odišiel autom preč. Následne sa spolu stretli v trebišovskej nemocnici, kde na ňom taktiež nebolo vidieť žiadne zranenia.

I. K. T. vypovedala, že pred bytovkou bol napadnutý jej syn (obžalovaný), a to zo strany poškodeného D. a jeho dcéry, ktorý ho začal biť do hlavy. Z okna svojej bytovky videla, ako D. udieral jej syna pod rebrá, jeho dcéra ho udierala po hlave. D. po tomto incidente sadol do auta a odišiel, pričom nemal na sebe vôbec žiadne viditeľné zranenia, žiadnu krv ani žiadne modriny, ani nič podobné. R., krv na čele mal jej syn, ktorý potom musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Od D. dostala facku aj ona, dostala od neho aj päsťou do čela, stúpil jej aj na nohu, na čo jej potom odpadol z veľkého palca necht. D. bol ako besný, kričal tam „ľudia pomôžte, T. nás bijú“. Jej syn D. nijako neudrel, iba sa bránil, a ani nikto z ich rodiny ho vôbec nebil, ani sa mu nikto žiadnym spôsobom nevyhrážal, naopak, D. sa vyhrážal im, že ich postrieľa.

Z výpovede svedka J. C. súd zistil, že do K. prišiel odtiahnuť motorové vozidlo V. U.. Z bytovky vtedy na ulicu vybehol obžalovaný aj s rodinou, obžalovaný a jeho rodinní príslušníci sa tam potom začali s niekým hádať. V sebe tam bolo viacero ľudí, ktorí sa naťahovali, odstrkovali sa, pokrikovali po sebe a nadávali si. K priebehu incidentu sa inak bližšie vyjadriť nevedel. Čo sa týka toho, či si na niekom všimol nejaké zranenia, tak si pamätá, že poškodený D. bol poškrabaný na tvári, mal tam niečo červené, krv ani iné zranenia si na ňom vtedy nevšimol. Na iných osobách si zranenia taktiež nevšimol.

I. O. J. uviedla, že v predmetný deň bola doma, pričom býva v susednej bytovke ako býva obžalovaný. Išla chystať obed, keď započula veľký krik na ulici, niekto kričal, aby bola zavolaná polícia. Na to pristúpila k oknu a videla, ako poškodený D. držal obžalovaného za ramená, obžalovaný mal vtedy ruky spustené pri tele a poškodený D. bil obžalovaného rukou po hlave a spolu sa pohybovali popri nejakom aute. C. aj to, že obžalovanému potom tiekla krv z hlavy. N. mlátil obžalovaného takým spôsobom, že ho držal a spolu išli popri aute až na druhú stranu, potom tam pribehla sestra obžalovaného S., ktorá začala poškodeného D. odťahovať s tým, aby dal jej bratovi pokoj. V rámci toho, čo videla, neregistrovala, že by obžalovaný udrel poškodeného D. alebo ho nejakým spôsobom bil, poškodený nemal nijaké známky bitky, nevidela na ňom ani žiadnu krv, ani žiadne modriny. Taktiež, nepočula ani žiadne vyhrážky, že by sa mu bol obžalovaný nejako vyhrážal. Celý incident vnímala do momentu, kedy obaja obišli auto a dostali sa za auto, čo sa dialo potom, už nevidela, nakoľko odišla preč od okna a ďalej incident už nesledovala. Keď sa potom s odstupom času pozrela von z okna, tak na mieste už nikto nebol. Na otázku, aby sa vyjadrila, keďže vypovedala, že k oknu prišla až na to, keď počula, že niekto kričí, aby bola zavolaná polícia, kde sa vtedy nachádzal poškodený D. a kde poškodená D., upresnila, že poškodený sa nachádzal trocha ďalej od auta a jeho dcéra stála za ním. K oknu vlastne prišla práve preto, že poškodený so svojou dcérou kričali, aby niekto privolal políciu.

Na hlavnom pojednávaní boli ako svedkovia vypočutí aj ppráp. S. W. a npráp. O. J., zasahujúci príslušníci polície, ich výpovede však neprispeli k objasneniu skutkového stavu, keďže obaja si na detaily policajného zásahu nepamätali.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, K.. A. H., P.., vyplýva rozsah zranení poškodeného X.. K. D. ako aj ich bodové ohodnotenie (XX bodov, čo predstavuje X.XXX Eur). Znalec v posudku konštatuje, že pomliaždenie hornej a dolnej mihalnice vpravo s krvnou podliatinou a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, odrenina a pomliaždenie koreňa nosa vpravo a zlomenina nosovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním

do čeľustnej dutiny vznikli naraz, jedným pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti pravej strany koreňa nosa a pravého oka silou strednej intenzity. Pomliaždenie hornej a dolnej pery vpravo vznikli naraz, jedným pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti úst poškodeného silou na rozhraní menšej a strednej intenzity. Pomliaždenie mäkkých tkanív na krku s bolesťami pri hltaní najpravdepodobnejšie vzniklo pri chytení poškodeného za krk a pri škrtení. K. vzniku uvedených poranení podľa znalca zodpovedá tomu, čo uvádzal vo svojej výpovedi poškodený X.. D., teda že bol udieraný päsťou do tváre a bol útočníkom aj škrtený. Všetky poranenia, ktoré utrpel poškodený, sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými, doba liečenia a práceneschopnosti pri najvážnejšom poranení (zlomenina nosovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do čeľustnej dutiny) mala trvať od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. XX dní.

Na hlavnom pojednávaní znalec upresnil, že poškodený mohol byť udieraný aj obidvoma rukami, pričom to, že obžalovaný je pravák, nijako nevylučuje, že poškodený mal byť zasiahnutý do pravej časti tváre. Taktiež ani skutočnosť, že poškodený nosí okuliare, ktoré sa počas incidentu nerozbili ani nepoškodili, nevylučuje to, že mohlo dôjsť k zlomenine jeho nosa v dôsledku úderu do tváre, keďže bitka je dynamický proces a okuliare na nose sa môžu posunúť, nadvihnúť alebo spadnúť. Znalec taktiež poukázal aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá vyplýva z jeho znaleckého posudku, a to na röntgenovú snímku, ktorá bola urobená už dňa XX.X.XXXX, pričom už na tejto röntgenovej snímke je viditeľná zlomenina nosa poškodeného. Aj z lekárskej správy, ktorá bola napísaná dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod., pri tom vyplýva, že už v tomto čase mal poškodený D. na koreni nosa viditeľnú odreninu a tiež pod okom, takisto mal odreninu na hornej a dolnej pere, a tiež načervenanie oka vpravo a problémy pri hltaní, čo sú známky čerstvých zranení. Potom bol poškodený ošetrený na V., kde sa už uvádza aj prítomný opuch a stav po krvácaní z nosa, čo znamená, že v nose poškodeného boli nájdené krvné zrazeniny. Všetky tieto skutočnosti korešpondujú so zraneniami poškodeného tak, ako to popísal vo svojom posudku.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii z prípravného konania vyplynulo, že ako obžalovaný T. tak aj poškodený X.. D. zotrvali na svojich tvrdeniach aj v rámci vykonanej konfrontácie.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to lekárskymi správami, úradnými záznamami, fotografiami poškodeného X.. D. zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX (na fotografiách sú jasne viditeľné poranenia na tvári poškodeného ako aj na ostatných častiach jeho tela), rozhodnutím Okresného úradu T. o priestupku zo dňa XX.X.XXXX, uznesením Okresného súdu T. sp.zn. XXC/XX/XXXX, uznesením Krajského súdu v J. sp.zn. XCo/XXX/XXXX a uznesením OR PZ Trebišov o postúpení veci na priestupok.

Na hlavnom pojednávaní bol prehratý aj zvukový záznam zo dňa XX.X.XXXX, zhotovený na mieste incidentu poškodenou K. D., ktorý zvukovo zachytáva časť jeho priebehu, z hľadiska posúdenia viny obžalovaného však nejde o dôkaz podstatný pre rozhodnutie.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Súd má bez akýchkoľvek pochybností za to, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby, stal, a že jeho páchateľom je obžalovaný K. T.. Ten bol zo svojho konania usvedčený výpoveďami poškodených X.. K. D. a K. D., ktorých tvrdenia o priebehu a následkoch konfliktu s obžalovaným sú podporené lekárskymi správami, zapadajú aj do záverov znaleckého posudku znalca K.. A. H., P.., vrátane jeho vyjadrení na hlavnom pojednávaní, a zodpovedajú aj oboznámenej fotodokumentácii, ktorá zachytáva viditeľné poranenia poškodeného D. v oblasti jeho tváre krátko po incidente s obžalovaným ako aj v nasledujúcich dňoch. V tomto smere poukazuje súd aj na výpoveď svedka J. C., z ktorej je zrejmé, že na mieste incidentu si všimol na tvári poškodeného D., že bol poškrabaný, a že tam mal niečo červené.

Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd výpovede poškodených ako dostatočne hodnoverné, na druhej strane výpovede obžalovaného a svedkov S. T. a K. T., ktorých verzia o priebehu konfliktu medzi obžalovaným a poškodenými je úplne opačná (menovaní zhodne vypovedali, že obžalovaný nikoho neudrel, a že naopak, bol bitý poškodeným), boli vyhodnotené ako účelové a nedôveryhodné. Pre úplnosť možno uviesť, že s výpoveďami obžalovaného a jeho rodinných príslušníkov síce korešponduje výpoveď svedkyne O. J., z ktorej však podľa názoru súdu možno zároveň vyvodiť, že konflikt medzi obžalovaným a poškodenými nevidela od jeho začiatku, keďže v momente, keď prišla k oknu sa poškodený mal nachádzať ďalej od auta a jeho dcéra mala stáť za ním, pričom k oknu prišla preto,

že poškodený so svojou dcérou kričali, aby niekto privolal políciu (v tomto smere poškodený X.. D. vypovedal, že najzávažnejším zranením, ktoré utrpel v rámci incidentu s obžalovaným, bola zlomenina nosa, ku ktorej došlo určite hneď na začiatku ich konfliktu, keď bol pritlačený o auto a obžalovaný ho udieral päsťou do celého tela, aj do tváre).

Podľa názoru súdu je s poukazom na zistenia a vyjadrenia znalca, zabezpečené lekárske správy a predloženú fotodokumentáciu nepochybné, že poškodený X.. D. pri konflikte s obžalovaným utrpel poranenia konkretizované vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom je vylúčené, aby mu tieto zranenia spôsobil niekto iný, ako obžalovaný. Z trestnoprávneho hľadiska sa jedná o ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona, keďže zároveň bolo preukázané, že poškodenie zdravia X.. D. si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob jeho života. Obžalovaný takto svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 127 ods. 3 Tr. zákona). Okolnosťou podmieňujúcou použite vyššej trestnej sadzby je v danom prípade spáchanie činu na chránenej osobe, za ktorú je potrebné považovať poškodeného X.. D. vzhľadom na jeho vek, ktorý presahuje hranicu 60 rokov.

S poukazom na už vyššie uvedené hodnotenie výpovedí obžalovaného, poškodených a vypočutých svedkov bolo podľa názoru súdu zároveň výpoveďami poškodených dostatočne preukázané, že obžalovaný sa X.. K. D. a K. D. vyhrážal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku, pričom obavy poškodených o ich život a zdravie možno vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj zjavné nepriateľstvo medzi oboma rodinami, považovať za dôvodné. V tomto smere kvalifikoval súd z právneho hľadiska konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. X Tr. zákona.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vrátane následku konania obžalovaného, ktorým je okrem iného aj ublíženie na zdraví poškodeného X.. D., kvalifikoval súd konanie obžalovaného aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého pojmové znaky naplnil obžalovaný tým, že na verejne prístupnom mieste sa slovne a fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol iné osoby.

Subjektívna stránka trestného činu je pri prečine nebezpečného vyhrážania a prečine výtržníctva daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona a pri prečine ublíženia na zdraví vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že vzhľadom na svoju fyzickú kondíciu môže opakovanými údermi päsťou do tváre poškodeného tomuto spôsobiť ujmu na zdraví.

Pre úplnosť možno dodať, že práve ujma na zdraví poškodeného X. D. je hlavným dôvodom toho, že vzájomný konflikt medzi obžalovaným a poškodenými je na strane obžalovaného riešený v trestnom konaní a na strane poškodených v priestupkovom konaní, pričom je zároveň zrejmé, že v prejednávanej veci zo strany obžalovaného nejde o krajnú núdzu ani o nutnú obranu.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Aktuálne pracuje v pracovnej agentúre O.. Doposiaľ bol 2x súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu T. zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX, ktorým mu bol pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok. Obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, čo platí aj pre jeho predchádzajúce podmienečné odsúdenie z roku XXXX.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to vedenie riadneho života pred spáchaním prejednávaných trestných činov (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Ako priťažujúca okolnosť bola vyhodnotená skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov“ je podľa zaužívanej súdnej praxe potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného činu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri zohľadnení uvedených kritérií ako aj vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci pokladal súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie výchovného

podmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Trest bol obžalovanému ukladaný ako trest úhrnný za súbeh celkovo troch trestných činov, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (t.j. podľa trestnej sadzby stanovenej za prečin ublíženia na zdraví). Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a okolnosti prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.

V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom, v danom prípade bolestné, vypočítané na základe bodového ohodnotenia zranení poškodeného, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre rozhodnutie súdu o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Uložený trest považuje súd za postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne za dostatočnú garanciu nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti. Poškodenému X.. K. D. bol zároveň osobitným výrokom priznaný nárok na náhradu spôsobenej škody (bolestné), ktorý bol v trestnom konaní poškodeným uplatnený riadne a včas, a zodpovedá bodovému ohodnoteniu jeho zranení, ktoré utrpel v dôsledku konania obžalovaného, tak, ako bolo vyčíslené v podanom znaleckom posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.